Sebarozvoj

Drahý priateľ a drahá priateľka,sme na prahu roku 2024, ktorý bude podľa mnohých indícií minimálne t ...

Koniec roka je výnimočné obdobie. Je to čas završovania a vyprázdňovania sa, čas nových cieľov, smerovania, príležitostí a možností pre zmysluplnejší život.

Vo svojom živote sa môžeme viac krát stretnúť s fenoménom koreňov vedomia i nevedomia našich predkov v nás samých. Nie je to len o DNA informácii. Mnoho ľudí sa zamyslí nad istými javmi v citovo vypätej chvíli, alebo pri práci s rodokmeňom. Koľko zvláštnych náhod a udalostí, niečoho, čo je nám povedomé, i keď dosiaľ nepoznané. Náhoda? S našimi predkami nás spája mnohé. Aura ich životov, pocitov, bytia nás zahaľuje ako jemný závoj, ako ochranca, ktorý pomáha, keď je to potrebné. ,,Keď som pracoval na svojom rodokmeni, uvedomil som si zvláštnu spoluúčasť, ,ktorá ma s predkami spája. Mám veľmi silný pocit, že som ovplyvňovaný vecami alebo problémami, ktoré moji rodičia, prarodičia a ďalší predkovia zanechali nedoriešené a nezodpovedané. Často to vypadá tak, ako keby bola v nejakej rodine neosobná karma, ktorá prechádza z rodičov na deti. Tak sa mi vždy zdalo, ako by som i ja mal zodpovedať otázky, ktoré boli osudovo nadhodené už u mojich predkov, ale neboli ešte zodpovedané.“

Žijeme vo svete, v ktorom si navzájom klameme a zatajujeme to, čo skutočne cítime. Naučili sme sa skrývať, čo cítime, a preto si dovolíme vyžarovať len také spektrum svetla svojej duše, ktoré je pre nás bezpečné ukázať. Preto žijeme v zóne pohodlia, z ktorej sa nám nechce vychádzať a vyhýbame sa svojim pocitom, ktoré sú našou skutočnou pravdou. Zostávajú potlačené v podvedomí.

V každom z nás je niekde skrytý smútok za stratenou časťou svojej duše. V tejto časti duše postrádame radosť a pociťujeme nedostatok. Táto naša časť sa chce oslobodiť a byť vzkriesená po dlhom čase spánku a neradostných obmedzujúcich pocitoch. Duša pociťuje smútok z toho, že sa nemôže prežívať. Je čas na to, aby sme obnovili svoju dušu, svoje pravé JA. Prispôsobili sme sa životu s obmedzeniami, zvykli sme si na podmienky a na čiastočné prijatie. Toto všetko nás obmedzuje, týmto obmedzeniam veríme už dlhý čas a niektorým dokonca už veľa inkarnácií. Naše obmedzenia a limity nás väznia v hustote hmoty, sú naším utrpením, berú nám radosť a vnímame ich ako realitu toho, čo je pre nás možné. Sú to naše mantinely, ktoré tvoria našu vieru. Čomu skutočne veríme? Podľa vibrácií pocitov a tela veríme práve týmto obmedzeniam, prežívame ich a tvoria našu skúsenosť, realitu. V každom z nás je niekde skrytý smútok za stratenou časťou svojej duše. V tejto časti duše postrádame radosť a pociťujeme nedostatok. Táto naša časť sa chce oslobodiť a byť vzkriesená po dlhom čase spánku a neradostných obmedzujúcich pocitoch. Duša pociťuje smútok z toho, že sa nemôže prežívať. Je čas na to, aby sme obnovili svoju dušu, svoje pravé JA. Prispôsobili sme sa životu s obmedzeniami, zvykli sme si na podmienky a na čiastočné prijatie. Toto všetko nás obmedzuje, týmto obmedzeniam veríme už dlhý čas a niektorým dokonca už veľa inkarnácií. Naše obmedzenia a limity nás väznia v hustote hmoty, sú naším utrpením, berú nám radosť a vnímame ich ako realitu toho, čo je pre nás možné. Sú to naše mantinely, ktoré tvoria našu vieru. Čomu skutočne veríme? Podľa vibrácií pocitov a tela veríme práve týmto obmedzeniam, prežívame ich a tvoria našu skúsenosť, realitu.

Hlavnou myšlienkou tejto etapy, ak sa do nej preladíme, je nadviazať spoluprácu. Započať spoločný projekt, ktorý presahuje možnosti jednotlivca. Je dôležité prijať fakt, že v tejto časti vzťahu je prirodzené prijať záväzky. Mali by sme si byť vedomí, čo sami dokážeme uniesť a o čo sa musíme podeliť. Najdôležitejšou cnosťou, ktorú použijeme alebo nutne rozvinieme, je oddanosť.

Určite ste to aspoň raz v živote zažili. Rozbúšené srdce, motýliky v bruchu, slastný pocit opojenia či jemné chvenie rúk len pri pomyslení na objekt vášho zaľúbenia. Všetkým sa nám to deje. Z času na čas zapôsobí na nás sila príťažlivosti, sila ťahu a je len na nás, ako s ňou naložíme. Môžeme sa ňou nechať ťahať a bezhlavo sa vrhať do vzťahov nevediac, aký druh vzťahu nám vlastne táto sila prišla ponúknuť, alebo sa môžeme o túto príťažlivú silu zaujímať, pýtať sa jej, akú informáciu nám prináša, a na základe toho vedome vstupovať do rozvážnych vzťahov.

Pre oslobodenie moderného človeka z väzenia obmedzujúcich a zaťažujúcich modelov správania duchovný učiteľ OSHO na sklonku života vytvoril unikátnu trojicu liečivých meditatívnych terapeutických procesov.

Stretli ste sa už niekedy s tým, že nech ste robili čokoľvek, nedokázali ste si s nejakou situáciou poradiť? Alebo ste sa snažili žiť spokojnejšie, šťastnejšie, byť niekým, kým chcete byť, no nedarilo sa vám prekonať staré vzorce a dopracovať sa k zmene?

Miluje sa kúpať nahá v mori a jazerách,
ale rada si užije aj svoju teplú vaňu alebo zájde do wellness…
Zbiera, suší byliny, pije očistné čajíky, ale keď má chuť, dá si kolu alebo tonik…
Rada behá bosá po tráve, zatancuje si v dlhej sukni bez nohavičiek, ale obuje aj tenisky, nahodí adidas tepláky a skočí si do fitka alebo na fyzio..

Cítiš sa v živote stratená a nevieš, ako ďalej? Aj ty hľadáš zaručený recept na to, ako žiť? Čítaš, počúvaš, prijímaš rôzne rady. Cítiš čiastočné nadšenie a nádej, že tentokrát to zvládneš a prekonáš všetky prekážky. V tom návale informácií a nadšenia sa však zabúdaš pozerať do vlastného vnútra. Nepočúvaš múdrosť svojho tela, nerozoznáš, čo je pravda a čo nie. Tvoj vnútorný hlas je ti už taký vzdialený… Pomaly vnútorne upadáš, až sa nakoniec vzdáš. Zas a znova.

Zem – matka našej duše
Mnoho ľudí sa na Zemi necíti skutočne doma. Necítia sa prijímaní, milovaní a ani že je o nich postarané. Chýba niečo, čo by nás presahovalo tu na Zemi, niečo skutočné a nie iba to, čo nás robí akýmisi večnými návštevníkmi tejto planéty na pár rokov, ktorí tu nikdy nezapustia korene.

Dostali sme v tomto živote obrovský dar. Dar zmeny, poznania a pochopenia všetkého, čo nám život ponúka a dáva.
Predstavte si, že sa ocitnete na planéte, o ktorej takmer nič neviete. Dozvedáte sa veci, ktoré vám postupne do seba zapadajú a spoznávate tým aj samých seba. Cez to všetko, čo vám život každým jedným dňom prináša. Dá sa povedať, že ste takými bádateľmi a prieskumníkmi všetkého navôkol. Na tejto planéte žijú rôzne bytosti, ktoré sa rôzne prejavujú. Nikto nie je rovnaký, a predsa sú si niečím všetci podobní. Povedali vám, že tu platia nejaké zákony, pravidlá, čo musíte robiť a ako sa máte správať. S veľa vecami ste sa stotožnili a začali ste ich brať ako samozrejmosť. Ale veľa vecí vám absolútne nedáva zmysel, no keďže to robia všetci, tak to robíte tiež. Niektoré veci chcete zmeniť, no okolie sa vám vysmieva alebo vás odvrhuje. Jednoducho tento svet je krásny svojou prírodou a možnosťami a zároveň zvláštny svojimi obmedzeniami a podivnými pravidlami.

Som Stela. Som jednou z vás. Asi len obyčajné dievča v dave, ktoré sa snaží nemať úplne obyčajný život. Ale nie je to ľahké. Ako každý aj ja niekedy bojujem s budíkom, učím sa, pracujem, nakupujem a platím účty. Ako každý aj ja riešim vzťahy, smejem sa aj plačem a stále hľadám tú druhú dlaň, ktorú budem môcť držať, kým sa budeme spolu potkýnať. Asi ako každý z vás žijem chvíľu zo dňa na deň, ale niekedy sa neviem ubrániť tomu blúzneniu o peknej, hoci vzdialenej budúcnosti. Život plynie relatívne rýchlo aj relatívne pomaly, ale v tej záplave každodenných povinností, zbytočností a malicherností, ale aj tých dôležitých a zásadných rozhodnutí v ňom všetci hľadáme to isté. Zmysel. Ten zmysel života, ktorý by dal nášmu bytiu pečiatku „plnohodnotný“.

Biely tesák, kniha, ktorú napísal Jack London, je jedna z kníh, ktorú si skutočne pamätám z detstva a povinného čítania.
Ešte dodnes si pamätám titulku, ktorú kniha mala, to, ako som si ju doniesla z knižnice, a aj to, kde a ako som ju čítala. Je to príbeh, ktorý na mňa silno zapôsobil.
Odvtedy som túžila mať „vlastného” Bieleho tesáka. Páčilo sa mi priateľstvo a slobodné spojenie hlavných hrdinov príbehu a ešte niečo, čo je len v pocite.
Ako malá som nemala žiadne strachy, ktoré by spochybňovali, že by to mohlo fungovať.
Keď mi prišla do života Roxy, bolo to inak. Uvedomovala som si, že ako rástla jej sila, rástol môj strach, či to s ňou zvládnem.

Odpoveď je jednoduchá, je to čokoľvek, čo si odmietame priznať, potláčame, a tým nevedome prenášame na iných. Paradoxne vlastné nespracované frustrácie a strachy prenášame na tých, na ktorých nám najviac záleží. Bojíme sa pozrieť na nechcené pocity z minulosti bezpečným spôsobom, a tak ich potláčame a pozeráme sa opačným smerom. Jednoduchšie je predsa odsudzovať iných, ako otočiť prst na seba.

Žiť život sa často podobá jazde na húsenkovej dráhe. Niekedy zažívame okamihy šťastia, radosti, eufórie, spokojnosti, naplnenia, inokedy sú to chvíle stresu, strachu, hrubého nerešpektujúceho zaobchádzania či tragické udalosti. Práve vypäté situácie často zanechávajú v ľudskej psychike hlboké stopy v podobe zranení, tráum, ktoré môžu nepríjemne zasahovať do všetkých oblastí nášho života až nás doslova paralyzovať. Zuzana Bajkaiová – terapeutka metód somatic experiencing, prepisu limbického odtlačku, liečenia vnútorného dieťaťa, kraniosakrálnej terapie, ktorá sprevádza jednotlivcov a rodiny v krízach, je snáď najviac povolaná hovoriť o liečení boľavej duše.

Strážila som malé dievčatko, ktoré zažilo pár rokov dozadu silnú traumatickú udalosť a stratu rodiča.

Rodíme sa do vzťahového sveta. Už v prenatálnom období sme vo vzťahu s matkiným telom, od ktorého prijímame výživu pre náš vývoj a rast. Rovnako tak sme vo vzťahu s matkou samotnou cez jej pocity, emócie, psychiku, cez jej vzťahy s naším otcom a s okolím. Pri pôrode nás chytajú ruky a my sa k nim vzťahujeme odovzdávaním našej váhy, naša prvá mimomaternicová skúsenosť, ktorá v nás zanecháva otlačok do jadra našich buniek a do hĺbky našej psyché. Už v prenatálnom období sa vzťahujeme s planétou Zem, ktorá nás v matkinom brušku, síce len jemne, ale už priťahuje svojou gravitáciou a po pôrode nadviažeme s matkou Zem doživotný vzťah, kde nám cez silu svojej príťažlivosti bude celý náš život pripomínať: Patríš ku mne.

Přestat rozdělovat na dobré a špatné, na příjemné a nepříjemné, světlo od tmy, z extrému do extrému…

Pýtate sa svojho tela, keď sa púšťate do novej úlohy, projektu či vzťahu, čo si o tom v skutočností myslí?

Ako plnohodnotne a harmonicky uplatniť a vyniesť na svetlo svoje dary, talenty, schopnosti, kompetencie, poznatky a skúsenosti? Sebaurčenie a sebarealizácia sú základnou potrebou a poslaním človeka, rovnako ako túžba byť súčasťou celku a prispievať k tvorbe plnosti a pestrosti života.

Ponorili sme sa hlbšie do veku Vodnára v celej jeho pestrej, bizarnej, prevratnej a zároveň závratnej a extravagantnej energie. Nepružných a konzervatívnych ľudí táto energia vyľakala a vydurila zo skostnatenej ulity a slobodomyseľných nonkonformistov potešila.

Můj milovaný muži,
Stůj si sám za sebou, ať se děje cokoli.
Ať přijdu s čímkoli, zkus mě ustát.
Neotáčej se nazpět, neutíkej vpřed,
ale zůstaň plně v mé zkoušející přítomnosti.
V přítomnosti emocionální bouře,
v rychlosti, se kterou se mění má slova i naladění.
Zůstaň ve své síle, na stejném místě.
Ve svém středu, v lásce ke mě a věrnosti sobě.
Ať je to jakkoli těžké, ať se cokoli mění,
ať tě jakkoli zkouším,
pamatuj na svůj nejvyšší cíl.
Nikdy se neopouštěj, protože já CÍTÍM,
kdy se stáváš vnitřním chlapečkem, který je opuštěný.
Žij ve své vlastní pravdě, se vším, co k tobě patří
protože já CÍTÍM, kdy podrážíš sám sebe
a nedůvěřuješ tomu, kdo jsi a za čím si jdeš.
Tvou největší silou je trpělivost,
s jakou stojíš uprostřed mých emocí a proměnlivosti.
Tvou nejtěžší zkouškou je stát a čekat,
než bouře přejde, než zase najdu v sobě důvěřu přijít,
uvolnit se, odevzdat se a opřít se ti o rameno.
Jestliže je to nejvyšší, co skrze mě dostáváš,
LÁSKA, zvládneš si za tím stát za každého počasí?
————-USTOJÍŠ MĚ?——————

V tomto článku se budeme věnovat tématu posvátné geometrie – co to je, jak její principy fungují a jak její moc využít k otevření Třetího oka a získání schopností, které vám v životě poskytnou velké výhody. Víte, že ve vašem těle existuje energetické centrum, jehož aktivace dokáže zlepšit vaše soustředění, koncentraci a vyvolat schopnost intuice, vnitřního zraku a mnoha dalších schopností, jako je například telepatie či předvídání budoucnosti, o kterých jste si dosud mysleli, že jsou pouhým mýtem? Určitě jste již slyšeli mnoho lidí, zajímajících se o duchovní aspekty lidského života, mluvit o probuzení čakry Třetího oka jejich zkušenostech s tímto fenoménem.

Svetlanka Oboňová Gothová je influencerka v oblasti bylinkárstva a astrológie. Jej darom je rozprávať o planétach ako o živých bytostiach, ktorých integrácia v nás hovorí o tom, ako žijeme svoj život. Dnes si spolu vychutnáme Lunu ako archetyp vnútorného dieťaťa a jeho matky.

Je to, čo vidíte alebo si myslíte, pravda?
Je to v skutočnosti to, ako to má druhá strana?

Bežne veci a situácie hodnotíme z nášho uhla pohľadu. No tých uhlov existuje hneď niekoľko. Váš, druhej strany a XY ďalších pozorovateľov.

Často sa nechávame chytiť do domnienok a emócií vyvolaných naším subjektívnym prežívaním.

Každý človek prežije v práci a prácou veľkú časť života. Keď k tomu prirátame aktualizovanú prípravu na povolanie a školské roky, prídeme na to, že profesionálny rozmer súvisí s najdlhším úsekom nášho osobného životného príbehu. Zaujímavé je, že úspech a neúspech v pracovnej oblasti závisí od toho, do akej hĺbky venujeme pozornosť systému či formálnym a neformálnym vzťahom v hierarchii. Rešpektovanie prirodzeného poriadku nám poskytuje pevnú pôdu pod nohami a bezpečný priestor pre našu sebarealizáciu. Je zaujímavé, že ani pri dosahovaní dobrého postavenia v spoločenskom rebríčku nie sú dôležité naše kompetencie, vedomosti a zručnosti. Ako to vedome uchopiť, aby bol človek spokojný a cítil, že žije naplnený život?

Veľa sa hovorí o jednote spojenia, ale len málo ľudí skutočne prežíva základnú jednotu svojej duše s vlastným telom a nie ešte jednotu s inými ľuďmi a planétou.
Keď bola moja dcéra dieťa, spýtala sa ma otázku, ktorá ma v tej chvíli prekvapila a zarazila: „Mami, prečo toľko ľudí nemá dušu.“
Zalapala som po dychu a hľadala slová, ktoré by malému dieťaťu dali odpoveď na otázku. Vtedy som jej povedala: „Je to preto, lebo zmizli. Ich duša tu nechcela byť, nebolo jej tu dobre, a tak zmizla. Zostalo tu telo a v tom tele začal vládnuť rozum a stal sa jeho kráľom. Tento kráľ sa snažil ochrániť jeho územie a jeho územím bolo telo, nahovoril mu, že sa musí chrániť pred dušou, aby prežilo. Kráľ rozum mal veľký strach a všetko, čo by ohrozilo jeho vládu, do svojho kráľovstva už nepustil. A keď sa duša chcela vrátiť, tak už nemohla. Kráľ postavil pevné hradby a zatvoril bránu. Bojoval sám za seba a duša s jej citmi ohrozovala jeho moc. Vtedy zmizla a na zemi zavládol smútok.

Hovorí sa, že na začiatku vzniku vesmíru bolo ticho a tma. Rovnako ako na začiatku každej tvorby je ticho a tma. Len prítomnosť hlbokej, nekonečnej a hluchej prázdnoty dokonale podporí nový vznik. A nie inak je to so vznikom ľudského života v tele matky. Na začiatku je ticho, neznámo, tma. V tichom prítmí vajíčkovodu bunka vajíčka prijme bunku spermie a prebudí sa svetlo vedomia, svetlo prvého poznania. V oplodnenej bunke prehrmí ohňostroj a stáva sa malou novou bytosťou. Bytosťou s jedinečným vedomím. Bytosťou s vedomím bunky.

Keď sa dieťa narodí do nevedomej spoločnosti, okamžite ho začína tvarovať podľa jej ideálov a presvedčení. Pritom zabúda na to najzákladnejšie – že dieťa má špecifický a originálny potenciál, a preto musí rásť v súlade so sebou. Podľa významného duchovného učiteľa Osha, ak to nie je možné, celý ďalší život prežije „v biede“ a „v pekle“. Nebude chápať, čo zlé sa stalo. Začne si myslieť, že autority (rodičia, učitelia, vychovávatelia, kňazi…), ktorí ho tlačili do chybného životného smeru, sú jeho nepriatelia. Títo ľudia nemuseli mať zlý úmysel, ale ho nevedome odklonili od samého seba.

Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.

Najväčšou radosťou a naplnením pre každého terapeuta je úspešná spätná väzba, ktorá poukazuje na úľavu, vyriešenie problému či uzdravenie. Ak dôjde k takto naplnenej terapii u detí, je radosť dvojnásobná.

Vesmír funguje na princípe prepojenia. Všetko je energia a ako taká medzi sebou komunikuje, prelína sa, ovplyvňuje, inšpiruje, dopĺňa, búra a tvorí. Gaia v sebe spája všetko, čo na nej, v nej a nad ňou je, vo fyzickej forme či jemnohmotnom vyjadrení. Toto spojenie je uskutočnené v láskavých energiách, kde niet pána a sluhu, len vzájomné spojenie v symbióze, úcte a harmónii.
Hlboké prepojenie s Matkou Zemou, Gaiou ako duchovnou bytosťou má Denisa Celesta Kralovičová, ktorej jedným z poslaní je byť tlmočníkou medzi ľuďmi a rastlinnou ríšou. Je intuitívna terapeutka a harmonizátorka so schopnosťou pretlmočiť do ľudského jazyka energie z jemnohmotných dimenzií, ktoré sú mimo bežné vnímanie ľudí.

(O vztazích)

…v únikových strategiích. Současná média nás učí přepínat pozornost bleskovou rychlostí. Spoustu informací vytěsňujeme, protože to ani nejde celé pobrat.
A my tuto svou schopnost vypínat využíváme naplno. O to více tam, kde se nám ukazuje v našich životech něco, s čím si nevíme vůbec rady.
V mezilidských vztazích.

Po búrlivom slnečnom a horúcom lete sme naskočili na chladný dej živlov v podobe jesenného počasia. Mám dojem, akoby sa toto obdobie postupne vytrácalo z našich životov a ochladenie takmer o 20 stupňov prišlo zo dňa na deň. Beriem to ako súčasť cyklov a dôležitosť v tom, čo sa deje a má diať. Nemôžem to zmeniť, len sa tomu prispôsobiť a stať sa hlbšou súčasťou väčšieho cyklu zmien.

Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.

Tentoraz by sme začali veľmi dôležitou otázkou: Môžu byť bylinky rovnako účinné ako lieky predpisované lekármi alebo je to len podporný doplnok liečby?
V súčasnej dobe sa neustále zvyšuje záujem o prírodné formy liečenia, a práve fytoterapia – použitie bylín – je jedna z najzákladnejších metód. Prírodnú liečbu odporúčajú často i samotní lekári. Ideálny stav by bol, keby prírodnú prevenciu a liečbu viedol lekár. Skutočnosť je zatiaľ úplne iná. Ak sa však obzrieme do minulosti, je nezameniteľná pravda, že pôvodná medicína preberala skúsenosti z prírodných spôsobov uzdravovania a až neskôr postupom času, pod vplyvom rozvoja vedy a techniky sa začala modernizovať, čo sa dá v princípe nazvať odcudzenie sa prírodným postupom a zákonitostiam. Ak sa teda rozhodneme pre liečbu bylinkami, je zároveň nutné vrátiť do rovnováhy spôsob nášho myslenia a prijímania informácií. V praxi to znamená nespoliehať sa iba na poznatky a skúsenosti, ktoré nám ponúka veda a autority klasickej medicíny, ale začať opäť vnímať pocity a impulzy vlastného tela, rozvíjať intuíciu, načúvať jej, veriť sebe a svojej vlastnej múdrosti. Intuícia nám napovie rovnako, ako napovedala celé storočia všetkým, ktorí citlivo pozorovali prírodu, vnímali, ako ktorá rastlina alebo kvet pôsobia na ich zdravie a psychiku. Už pri samotnom pohľade na krásu bylinky, jej farbu a vôňu, prípadne chuť, ktorú nám ponúka v čaji, v šaláte alebo akoukoľvek inou formou, môžeme vytušiť, čím môže byť pre nás užitočná. Už odpradávna ľudia týmto spôsobom pomenovávali rastliny – práve podľa toho, čo z nich cítili. Preto vo všetkých jazykoch nachádzame zaujímavé súvislosti medzi názvom bylinky a jej účinkom, ktorý zodpovedá nielen pôsobeniu látok v rastline, ale najmä informácii, ktorú každá rastlinka vyžaruje a odovzdáva tomu, kto jej je otvorený. Samozrejme, ide iba o niektoré pôvodné názvy bylín, nie všetky.

Pojem Třetí oko v mnoha lidech vyvolává myšlenky na metafyziku, tajemno a nadpřirozeno. Někteří skeptici se proto zdráhají jeho existenci přijmout. Zmínky o Třetím oku však procházejí mnoha různými kulturami napříč celým světem a lze je vysledovat tisíce let zpět. Různé varianty Třetího oka jsou součástí mnoha náboženství. I když bylo Třetí oko ještě nedávno vnímáno vědci jako pouhý mýtus, v současnosti konečně došlo k vědeckému pokroku, který spojuje Třetí oko s konkrétními, fyzickými procesy a strukturami v lidském těle, a tím potvrzuje jeho existenci.

Pocit jako program

Ale já to tak vnímám…
Já to cítím…
Já mám pocit….
Já z toho vnímám takovou energii….
Já mám z toho člověka pocit…
Cítím že bys měl/a udělat toto….
Vnitřní vedení mě vede….

Sme svedkami činov, ktoré nedokážeme pochopiť. Násilie, pomstychtivá nenávisť, deštrukcia, zúfalstvo, ktoré v spoločnosti kvasia, sú potláčané a prehliadané. Až ich máme pred tvárou a nevieme, čo s tým. Ako sa k tomu, čo sa udialo a otriaslo to nami, máme postaviť, čo si o tom myslieť? Mnohé sa skrýva za všeobecné presvedčenie, že každý má svoj názor a každý má na to právo.

Denisa Celesta a Michael Kralovičovi sú intuitívni terapeuti, pomáhajú ľuďom pri transformačnom procese, ktorý je súčasťou Vzostupu planéty, mocnej Gaii. Pomáhajú ľuďom odhaľovať, kým skutočne sú, inšpirujú ich, aby sa stali celistvými bytosťami, ktoré v sebe prijmú samých seba takých, akí sú, všetky skúsenosti a poznania z rôznych časopriestorov, pospájajú všetky časti svojho multidimenzionálneho ja, ktoré presahuje hranice fyzického tela.
Celesta má schopnosť vnímať energie z iných svetov a pretlmočiť ich do slov, zároveň má hlboké prepojenie s Gaiou a najmä s rastlinnou ríšou a kameňmi, dokáže harmonizovať priestory a inšpiruje ľudí vedome komunikovať s prírodou.
Michael vníma energie v ich čistote a pravdivosti, dokáže sa naladiť na človeka a vyladiť, zharmonizovať jeho energie a zároveň ich zhmotniť do grafickej podoby, do mandaly alebo energetického obrázku, ktoré sa stanú pomocníkom pri spájaní sa so sebou samým, s vlastným vnútrom.

Michael Kralovič prináša odlišný pohľad na duchovný vývoj, život, matrix, než je bežne prezentované v mainstreame či v ezoterike. Je autentický a úprimný, s múdrosťou plnou ľudskosti a v dnešnej dobe s tak potrebným nadhľadom na duchovno ako také.

Nutnosť introspekcie k posunu vedomia
Matrix, v ktorom žijeme, vytvárame my. Môžeme sa hnevať na čokoľvek alebo kohokoľvek, ale ak sme tvorcovia, tak sa nám cezeň zrkadlí len to, čo máme v sebe a čo sme si vytvorili. No občas to, čo nám zrkadlí, vidieť nechceme.

Všetci sme spojení prostredníctvom kolektívneho podvedomia a snívame spolu sen. V kolektívnom vedomí ľudstva je strach a pravidlá a je v ňom málo dôvery a lásky. Vytvára to veľkú nerovnováhu. Na jednej strane sú ľudia, ktorých prioritou sú hmotné hodnoty, a na druhej strane ľudia, ktorých prioritou sú duchovné hodnoty. Je potrebné, aby došlo k prestavbe vedomia, kde prioritou číslo jedna nebudú hmotné ani duchovné hodnoty, ale láska.

Doba, ktorú žijeme, sa dotýka aj našich partnerských vzťahov. Naši predkovia vstupovali do manželstva často podľa vopred určených dohôd, podľa postavenia, majetku, zachovania rodu, naši starí a prastarí rodičia čelili vojnám. Trápilo ich, kam zložiť hlavu a ako nakŕmiť svoje deti. Naši rodičia zas budovali socialistickú vlasť.

Ubolená duša, rany na duši
Žiť život sa často podobá jazde na húsenkovej dráhe. Niekedy zažívame okamihy šťastia, radosti, spokojnosti a naplnenia. Inokedy sú to chvíle, stresu, strachu, hrubého, nerešpektujúceho zaobchádzania či tragické udalosti. A práve vypäté situácie často zanechávajú v ľudskej psychike hlboké stopy – traumy, zjednodušene povedané rany na duši, ktoré, ak ich neliečime, môžu nepríjemne zasahovať do všetkých oblastí nášho života až nás doslova paralyzovať.

Prečo sú niektorí liečitelia sami chorí, iným pomáhajú a sebe nepomôžu? Stále častejšie za mnou prichádzajú ľudia s otázkou, ako majú rozpoznať, ktorý terapeut im môže pomôcť.
Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.

Vše v tomto vesmíru sestává z energie. Přestože se vám může zdát kámen tvrdý a zeď neproniknutelná, i tyto předměty se skládají z neuvěřitelně malých kvant energie, které vibrují na určité frekvenci. Tato vibrační energie je základním kamenem našeho i dalších vesmírů – určuje jejich pravidla a veškeré fyzikální zákony. I vaše tělo je tvořeno čistou energií, vibrující na určité vnitřní frekvenci.

Na základe mojej práce v ostatných rokoch prinášam čitateľom Vitality predovšetkým články o konšteláciách, ktoré podobne ako koučing obleteli svet a pozitívne posunuli a presvetlili životy miliónom ľudí. Rodinné a systemické konštelácie vrátane pohybov duše sú metódou osobného rozvoja práce s pocitmi a podvedomím, ktoré v kľúčových situáciách rozhodujú o osude človeka. Sú ultra rýchle, hlboko účinné a určené pre všetkých, ktorí sa neboja vysloviť slovo duchovno alebo duša.

Potreba byť v tichu a nemať chuť na stretnutia s inými ľuďmi nutne neznamená, že nemáte radi ľudí.
Môže to znamenať len to, že si potrebujete oddýchnuť, že sa potrebujete zazdrojovať a uchovať si energiu pre seba. Áno, táto potreba môže trvať dni, týždne, mesiace aj roky. Proste životná etapa v našej premenlivosti.

Často je to intuice, ale ještě častěji je ten “pocit” jen mentální program – domněnka, představa, názor a z velké části i manipulace, pokud ho předkládáme ve smyslu – ale já cítím, že bys měl/a udělat a nebo nedělat to, či ono.

Prečo mi nevyšiel vzťah s človekom, aj keď zamilovanie bolo obrovské? Možno práve preto, že zamilovanie bolo obrovské. Často sa kúpeme v zamilovaní, pokladáme to za niečo skvelé a vítané. Dokonca sa rozchádzame kvôli tomu, že zamilovanie vyprší a už to nie je, ako to bolo. Zamilovanie je emočné vychýlenie, nerovnováha v polarite ťahu.

Respektive píšu, protože je to součást mého života a nastavení, ale méně to sdílím se světem.
Protože vnímám už dlouho, že informací je všude tolik, že si na nich zakládá živnost kdejaká bytost, která touží být obdivována a ceněna skrze zájem druhých bytostí, aniž by si uvědomovala, že svou vlastní hodnotu nelze odvozovat od toho, jak informovaní jsme, dokonce ani jaké máme takzvané schopnosti, vzdělání, jak jsme krásní a navenek úspěšní.

Věděli jste, že ve vašem těle existuje energetické centrum, které může zvýšit vaši pozornost, koncentraci a také vyvolat intuitivní schopnosti? Pokud se zajímáte o duchovno, určitě jste již slyšeli o Třetím oku – energetickém centru, sídlícím mezi mozkovými hemisférami v oblasti lidského čela. Probuzené a otevřené Třetí oko nám může zajistit doslova nadpřirozené schopnosti – intuici, předvídání budoucnosti, telepatickou komunikaci a dokonce i možnost astrálního cestování. Díky síle Třetího oka budete vždy vědět co udělat, abyste se v předstihu vyhnuli problémům a zajistili si úspěch. Co na tyto možnosti, které nezasvěceným skeptikům mohou znít naprosto nepravděpodobně, říká moderní věda?

Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.

V sofioterapii nachádzame, vyhodnocujeme a riešime duchovné aj iné príčiny chorôb a hľadáme vhodné spôsoby ich odstránenia a navodenia rovnovážneho stavu, ktorý prináša nielen zdravie, ale aj spokojnosť, radosť a nový pohľad na život.

Dosť zaujímavá otázka, pomyslela som si a dala som si tu námahu, aby som si to v sebe ujasnila.

Asi pred desiatimi rokmi som začala čítať nejaké budhistické a tibetské texty. Hľadala som v nich odpovede na svoje otázky o živote. Viac pravdivo – odpovede na svoju životnú mizériu.

V jednom z textov sa písalo asi toto: Životnú energiu máme danú už pri narodení a postupne ju odčerpávame. Až ju úplne odčerpáme, zomierame. Táto životná energia sa nedá dopĺňať, preto s ňou treba nakladať múdro.

Prevratná doba transformácie a hlbokých zmien na úrovni jednotlivca, skupín, spoločnosti a ľudstva prináša človeku úplne nové situácie. Odkrývajú sa mu a zaťažujú ho rôzne osobné problémy a opakujúce sa situácie vo vzťahu k sebe, k iným a svetu.

Tieto riadky píšem sediac na posede s výhľadom na nádherné zvlnené slnkom zaliate zožaté polia a les… Neplánovaným čarovným bonusom sú dve divé svinky, malinké prasiatka, ktoré neďaleko posedu vytrvalo napĺňajú svoju aktuálnu potrebu – zaháňajú hlad vyžieraním žaluďov v tieni starých dubov. Mienim tu chvíľku pobudnúť, zatiaľ ma nezaujíma, kde sú ich starostliví rodičia. ☺

Prepadám sa do prázdnych pocitov. Prázdnota sa vo mne rozprestiera. Cítim zvláštnu, vláčnu osamelosť a takú ťaživú bezmocnosť, neschopnosť a závislosť. Všetko som odovzdala, všetko som dala, ostala som však vnútorne sama. Uzatváram sa sama do seba, chrániac tak niečo posvätné, niečo vo svojom vnútri. Nemôžem byť donekonečna k dispozícii, donekonečna čakať, bolesť vo mne pláva, slzy mi stekajú po tvári a bolesť sa zo mňa so slzami vyplavuje.

V našich končinách a duchovnej tradícii nesie dodnes kľúčovú rolu v posune ženského i mužského kolektívneho vedomia posolstvo Márie Magdalény, ktoré sa nám ukazuje pomaly a odhaľuje postupne, súbežne s vývojom ľudského vedomia. Jej príbeh je veľkolepo archetypálny a súvisí s cestou našej duše v procese sebauvedomovania, spirituálneho vzostupu, evolúcie a involúcie Svetla na Zemi.

Vipassana vytvára ideálny priestor na sebapoznanie. Ak potrebujete spomaliť a vyprázdniť hlavu, vipassana je skvelou možnosťou, ako dosiahnuť vnútorný pokoj a rovnováhu. Ide o ozdravujúce mentálne cvičenie, tisícročia overené a bezpečné. Pochádza z Indie a patrí medzi najstaršie účinné meditačné techniky sveta. Zvykli sme si na to, že keď si prajeme zdravé a odolné telo, pravidelne ho trénujeme. Analogicky – cesta k vyrovnanejšej a pokojnejšej mysli vedie cez meditáciu.

Rozpoznávam skutočnosť, lebo skutočnosť je život. Skús mi popísať rozpoznanie skutočnosti ako človeku, ktorý absolútne nevie, čo to je. Zastavme sa na chvíľku a skutočne sa zamyslime nad slovných spojením: rozpoznanie skutočnosti.

Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Hereleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.

Michael Kralovič dokáže vnímať energie na veľmi jemnej úrovni, naladiť sa na človeka a vyladiť, zharmonizovať jeho energie a zároveň ich zhmotniť do grafickej podoby, do mandaly alebo energetického obrázku, ktoré sa stanú pomocníkom pri spájaní sa so sebou samým, s jeho vlastným vnútrom. Michael je úprimný, citlivý, no aj dôsledný sprievodca pre ľudí, ktorí to myslia so svojím duchovným vývojom vážne. Ide do hĺbky, no netlačí a nemanipuluje, len otvára brány k lepšiemu pochopeniu samého seba. Bez zbytočnej filozofie, bez obšírneho vysvetľovania nejakých naučených náuk či vier, ktoré v sebe nesú múdrosť, no pokým ich človek sám neprežije, tak zostanú len peknými slovami. Ako sám hovorí: „Skutočný je len zážitok, všetko ostatné je len filozofia. A tá nemusí byť vôbec správna. V podstate človek žiadnu filozofiu k životu nepotrebuje, učí sa prostredníctvom svojich zážitkom, vďaka tomu, čo prežije.“

Ako prijať od života všetko, čo nám prinesie do cesty? Veď dokáže byť taký nefér. Bolestivý, smutný, občas až zákerný. No to nie život je taký. To len my ho za taký považujeme. Onálepkujeme ho, ohodnotíme. Všetko, čo nás chce vyprovokovať k nejakému činu, vnímame ako nepriateľa. Nás nikto do ničoho nútiť nebude!

Jedna zlomená vec, prázdna krabička od krému, starý zápisník plný nepotrebných informácií. To som našla, keď som sa s otvorenými očami prešla po dome.

Jeden zimný podvečer ešte pred Vianocami zrazu všetko stíchlo a stiahlo sa do jednej snehovej vločky. Z tej jednej malej snehovej vločky bolo zrazu tisíc ďalších snehových vločiek tancujúcich vo vzduchu. Ticho sa niesli, vo vetri tancovali svoj tanec jemnosti a ladnosti a padali k zemi. Upútal ma ten pohľad, dívala som sa ako zhypnotizovaná tou bielou snehovou nádherou, jej ľahkosťou, vznešenosťou a mäkkosťou. Pozorovala som spoza okna ako biela ľahučká perina prikrýva krajinu.

Od narodenia sme vzťahové bytosti. Obvykle si uvedomujeme vzťahy s inými ľuďmi, zvieratami, vzťah k sebe… Dnes by som vám však chcela priniesť pohľad na vzťah, ktorý riešime často až na konci nášho rebríčka, a tým je vzťah s priestorom a hmotou. 

Síla magických krystalů vám pomůže s otevřením čakry Třetího oka
Jak jistě všichni dobře víte, sedm čaker představuje sedm hlavních energetických center našeho těla. Z těchto sedmi se šestá čakra nazývá Ádžňá, neboli čakra Třetího oka. Slovo “Ádžňá” v sanskrtu znamená “vnímání” nebo “moudrost”. Čakra Třetího oka je také označována jako sídlo intuice. Nachází se ve středu čela, mezi obočím. Tato šestá čakra je zdrojem moudrosti, vyššího vědomí a duchovního uvědomění. Její duchovní barva je indigově fialová.

Nedávno som dostala hneď štyri lekcie od mladých, asi desaťročných dám.
Počujem ich rozhovor za bránou a je mi jasné, že by niečo chceli. Otváram bránu a pýtam sa ich.
„Chceme zobrať Roxy von.“
(Roxy je psík na fotke.)

Michael Kralovič dokáže vnímať energie a pretaviť ich do energetických obrázkov, mandál, ktoré sa stávajú pomocníkmi pre ľudí na ich duchovnej ceste. Prináša odlišný pohľad na duchovný vývoj, život, svet okolo nás, než je prezentované ezoterickým mainstreamom. Je autentický a úprimný, s múdrosťou plnou ľudskosti, s nadhľadom, ktorý je v dnešnej dobe tak veľmi potrebný.

Ide o terapiu, ktorá vedie klienta k sebe. Jej základným nástrojom je, ako už z názvu vyplýva, pozornosť. Pozornosť voči čomu? Ide o pozornosť voči tomu, čo sa deje tu a teraz. Prečo je to užitočné? Väčšinou sa venujeme tomu, čo sa udialo v minulosti, alebo tomu, čo sa ešte len má udiať v budúcnosti – a veľmi málo času trávime s prítomným okamihom. Unikajú nám tak možnosti, ktoré sú tu v prítomnosti.

Ezoterická pýcha – tieto dve slová na prvý pohľad veľmi nejdú dokopy. Opak je však pravdou, začína sa šíriť ako ďalšia pandémia. Respektíve už máme na Slovensku minimálne tretiu vlnu. Je úžasné, koľko seminárov, kurzov, festivalov v oblasti sebarozvoja, ezoteriky či duchovného rozvoja za posledné roky pribudlo. Ľudia si naozaj majú dnes z čoho vyberať. No zároveň nám pribúda spyšnených ľudí, ktorí sú lepší, vedomejší, dôležitejší, ktorí už majú „poriešené“ a nebudú sa zahadzovať s nižšou vrstvou. Som terapeutkou a sprievodkyňou už dlhé roky. Prešla som si stovkami vlastných terapií a liečení. No napriek tomu vyhlasujem, že nemám vyriešené nič. Denne sa však vo svojej praxi stretávam s ezo pascami, do ktorých ľudia padajú a kvôli ktorým si svoj život ešte viac sťažujú (i keď si to neuvedomujú). Ak k sebe budete úprimní, možno sa v nich nájdete aj vy. Tak schválne…

Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Aj v ezoterike natrafíme na manipuláciu.
V minulom rozhovore sme s Denisou Celestou a Michaelom Kralovičovými hovorili o tom, ako nepodľahnúť manipulácii a autorite. Dnes tému rozšírime o manipuláciu cez ezoteriku, alternatívne médiá a náboženstvo.
Tým, že odmietame svoju slobodnú vôľu, právo rozhodovať sa podľa toho, ako nám našepkáva naša duša, sa môžeme dostať do sietí manipulácie. Všetko sa začína v nás samých, v sebe nájdeme celý vesmír, celý duchovný svet, ktorý nám ponúkne rady aj odpovede, ak o ne požiadame. Ak nie sme sami v sebe, ak sa neprepájame so svojou dušou, môže sa stať, že sa v snahe po duchovnom vedení a podpore napojíme na akési vonkajšie imaginárne svetlo, ktoré nás môže zviesť z našej cesty, a poblúdime.

Dovoľme si predstaviť, že súbor všetkých našich vzťahov tvorí niečo podobné ako telo. Keďže sa nejedná o telo fyzické, na ktoré sme už zvyknutí, nazvime ho citové telo. Citové telo obklopuje naše fyzické a tvorí akýsi vonkajší plášť. Ako každé telo musí obsahovať aj svoje orgány. Je nutné si tiež uvedomiť, že všetko, čomu venujeme pozornosť, preniká do nášho citového tela a umiestňuje sa v ňom presne tak, ako strava vyživuje náš fyzický organizmus. Preto našou pozornosťou a prepájaním sa do vzťahov môžeme rovnako vyživiť alebo uškodiť svojim citovým orgánom.

Duša je výrazom ženskej tvorivej sily. Táto naša časť je spájaná s temnotou, telom, tajomnom, plodnosťou, prijímaním a prapôvodom všetkého. Skutočný ženský princíp je prejavom božskej ženskej životnej sily, nezaťažený kultúrnym očakávaním ani očakávaním rodu.

Stretli sme sa traja: ja (Katarína) a manželský pár Denisa Celesta a Michael Kralovičovi (dotekhvezd.cz). Téma manipulácie mi už dlhšie rezonovala v hlave. Celesta má ako intuitívna terapeutka s témou manipulácie (aj v rodinách) bohaté skúsenosti. Pomáha ľuďom objaviť ich vnútornú krásu a jedinečnosť a postaviť sa tak do svojej sily. Celestinu jemnú a láskavú energiu dopĺňa jej muž Michael svojou silnou energiou, úprimným nadhľadom, pomenovaním vecí ich pravými menami. Počas rozhovoru prišiel archanjel Michael a cez Michaela sa tiež vyjadril k tejto téme.

Spomenula som si na príbeh, na ktorý som natrafila ešte v čase, keď som takmer každý mesiac a niekedy aj niekoľkokrát do mesiaca cestovala vlakom Bratislava – Praha a späť. Tento príbeh som našla v časopise, ktorý vydáva Regio Jet, a veľmi na mňa zapôsobil.

Čich je jeden z nejdůležitějších lidských smyslů, přestože je v současné době poněkud podceňován. Nemáme možná tak vyvinutý čich jako například psi, ale přesto nejrůznější vůně a pachy tvoří podstatnou část obrazu, který si děláme o okolním světě. Různé vůně dokážou neomylně vyvolat dávno zapomenuté vzpomínky z naší minulosti a dokážou nám také pomoci s probouzením čakry Třetího oka. Je to proto, že čichový nerv je jediným nervovým zakončením v lidském těle, které je přímo vystaveno okolnímu prostředí.

Ako sa prejavuje integrácia cez jazyk a reč tela?

Tento článok začal pár postrehmi od mora v septembri 2020. Vnímanie reči a odrazu jej pôsobenia na telo však začalo niekedy v roku 2011. Dokladala som poznania podľa toho, ako som ich žila. Cez seba a svoje telo, emócie, správanie, postoje, prejavy, reč tela a reč hovorenú. No aj intonáciu, tie jemné energetické nuansy, keď v tele zacítite nepohodu a ešte sa chcete tváriť, že je všetko v poriadku. Až po spôsoby ako múdro ich v sebe potlačíme, vyhneme sa im, nevidíme, ignorujeme.

Žijeme v búrlivých časoch a sme vyzývaní, aby sme sa na miestach, kde sme sa uzavreli a kde neprúdime so životom, otvorili. Súčasťou je nelipnúť na tom, čo bolo pre nás dôležitejšie ako láska. Duša človeka príliš prilipla na ľudské hodnoty určené spoločnosťou. Kvôli tomu človek v sebe kopí seba-opovrhovanie a nespokojnosť so sebou, a to je výrazom pýchy. Čím silnejšie človek lipne na ľudských hodnotách z ega, tým je transformácia bolestnejšia.

Denisa Celesta Kralovičová je bytosť s darom channelingu, so schopnosťou vnímať jemné energie z iných svetov a pretlmočiť nám ich do slov. Jej poslaním je pomoc ľuďom pri vzostupe planéty, ktorej súčasťou je ich vlastná transformácia. Pomáha im odhaľovať, kým skutočne sú, inšpiruje ich, aby sa stali celistvými bytosťami, ktoré v sebe prijmú všetky skúsenosti a poznania z rôznych časopriestorov, pospájajú všetky časti svojho multidimenzionálneho ja, ktoré presahuje hranice fyzického tela.

Ste človek, ktorý trávi väčšinu dňa v spoločnosti iných? Alebo, naopak, je vaše súkromie prvoradé a také veľké, že za celý deň takmer neprehovoríte s nikým? Či je to už tak, či onak, pozývam vás si spolu so mnou zavnímať a nazrieť do troch priestorov vo vzťahovom svete, v ktorých sa pravdepodobne viac-menej všetci z času na čas a niektorí aj pravidelne ocitáme, a zároveň by som vám rada predstavila dôvody, prečo mať tieto tri druhy priestorov začlenené do našich životov.

Zvukové frekvence, které pomáhají otevřít vaše Třetí oko
Výzkumy moderní fyziky potvrzují skutečnost, že celý vesmír, viditelný i neviditelný, se skládá nikoli z pevné hmoty, ale z harmonických vibrací, jejichž frekvence rozhoduje o tom, zdali se vibrace stane hmotou či energií. Ačkoli to některým materialisticky založeným lidem může připadat jen těžko pochopitelné, pevná hmota kolem nás ve skutečnosti neexistuje. Vše od nejmenších atomů až po vzdálené galaxie je tvořeno energií vibrujících kvantových superstrun, které hrají nekonečně krásnou symfonii sfér. Naše tělo není výjimkou – energie která proudí našimi čakrami má určité frekvence, které by spolu měly ladit. Pokud chcete zvýšit energii vašeho Třetího oka, které sídlí v šesté, Ádžňá čakře, je vhodné do vašich meditací zařadit hudbu obsahující tóny určitých frekvencí, které posilují a harmonizují jednotlivé čakry včetně čakry Třetího oka. Tento postup je znám pod pojmem „frekvenční meditace“.

V živote sú situácie a okamihy, v ktorých môžeme mať pocit, že keby ten druhý:
• zmenil svoje správanie,
• začal niečo robiť inak,
• pochopil, tak…
… by bolo všetko prinajmenšom v poriadku.

Stále dookola počúvame, že byť duchovným človekom znamená mať všetko spracované, byť nad životom aj smrťou povznesený, proste stále v pohode, akoby sa nás ten život snáď ani netýkal. Je to ako posadnutosť niečím perfektným – a my sme tí vyvolení, ktorí vedia, ako to je, a preto sa životom nezaoberáme. Máme svoj úlet a svoj svet. Zajatie vo svojom vnútri, s predstavami o ideálnom svete, ktorý sa deje, len to nevidno. Oddelenosť, sebestačnosť a pohltenie vlastnou osobou.

„Všem poutníkům se na vědomost dává, že nadešel čas, kdy podpora vaše jest tak veliká, že cítit je i ve vlasech, ne jen v duších vašich. Proto nebojte se, otevřete svá srdce a my do nich proud lásky vyšleme, my, vaši průvodci a strážci od věky věků, kteří se podílíme na duchovním vývoji vašem, jsme tu vždy přítomni a náruč máme otevřenou.“
An-ab-el

Lidské tělo ovládá sedm čaker, kterými proudí naše vnitřní energie. Nejdůležitější z těchto energetických center je šestá čakra, známá také jako “ádžňá čakra” neboli Třetí oko. Jde o nesmírně mocné místo uvnitř naší hlavy, které je silným zdrojem intuitivní moudrosti. Síla Třetího oka vás může zbavit negativní energie, umožní vám vnímat pocity a myšlenky ostatních lidí a dokáže poskytnout informace o věcech a událostech, které se v blízké budoucnosti stanou. Všechny tyto schopnosti vám umožní činit v životě správná rozhodnutí a úspěšně řešit veškeré problémy, které vás na vaší pouti životem mohou potkat. V mnoha kulturách je Třetí oko označováno za nejdůležitější z lidských smyslů a jeho aktivace je považována za nejzásadnější.

Čo to je trauma? Prečo sa týmto slovom v dnešnej dobe tak často pohadzuje bez toho, aby bol jasný jeho presný význam? Po tom, ako spoznáme následky traumy, ako sa odráža v našich vzťahoch a čo s ňou, som pátrala v učení doktora Gabora Maté a prostredníctvom Petry Lüley, terapeutky pôsobiacej v Bratislave, vo Vrábloch a online, ktorá v súčasnej dobe priamo u doktora Maté trénuje metódu známu ako compassionate inquiry (tzv. súcitné skúmanie).
Trauma. Toto slovo používame väčšinou v súvislosti s niečím skutočne vážnym či tragickým. Niekedy ho použijeme posmešne, povieme: Prosím ťa, nemaj z toho traumu. Nachádza sa v našom slovníku bežne, no nemusí nám byť úplne zrejmé, čo sa pod týmto pojmom naozaj ukrýva. Krátky slovník slovenského jazyka definuje traumu ako telesné alebo duševné zranenie či úraz.

Bola som pohltená prácou a vytvárala som si ZOZNAMY toho, čo je potrebné urobiť.

V jednom momente som si ale uvedomila, že môže byť účinnejšie pripraviť si namiesto zoznamu vecí, ktoré treba urobiť, zoznam vecí, ktoré je POTREBNÉ PRESTAŤ ROBIŤ, či už v živote alebo pracovnom projekte.

Po zaujímavých rokoch strávených s konšteláciami by som s čitateľmi Vitality rada zdieľala jedno-duché uvedomenie toho, že princípy systemickej práce a rodinných konštelácií môžeme efektívne aplikovať a zužitkovať v každodennej praxi. Ukazujú nám totiž podstatu fungovania života a univerzálnej evolučnej sily cez vzťahy k sebe, k iným ľuďom, k rôznym aspektom života a vonkajšieho sveta.
Poznanie systemických zákonov a princípov robí náš bežný život vedomejším, vnímavejším, citlivejším, zodpovednejším, dospelejším a spokojnejším. Poskytuje mnohoúrovňové vhľady a uvedomenia si súvislostí a dôsledkov – návodov, ako žiť šťastnejšie. Je mostom k požehnanej dobe nového veku, keď už nemusíme trpieť, do niečoho sa nútiť alebo sa kvôli niekomu premáhať.

Prijatím všetkých častí svojho JA sa stávame celiství. Keď sme celiství, sme vo svojej sile. Vieme, kým sme. Milujeme sa takí, akí sme. So všetkým, čo k nám patrí.

Cesta k celistvosti je návrat k autenticite, k tomu, kým skutočne sme. Prijatie aj takých skúseností, za ktoré nie sme na seba hrdí, bolestivých poznaní, ktoré do hĺbok odhaľujú pravdu o našej citlivosti a aj pravdu o nezmyselnosti bojov s vlastnou temnotou, kedy sa ešte viac skrývame a zahaľujeme časti nášho JA, ktoré by mali byť presvetlené a vyliečené. Ak sa chceme posunúť k  celistvosti, tak bez prijatia vlastnej temnoty to nie je možné. Aj ona je našou súčasťou a čaká, kedy do nej prinesieme svetlo.

Pozrela sa na mňa svojím šibalským pohľadom. Široký úsmev a vyškerené malé zúbky. „Čo na svojom živote najviac miluješ?” spýtalo sa ma 4-ročné dievčatko.

Malá slečna ma zaskočila. Pozerám na ňu v nemom úžase. Hlavou mi víria dve veci:
1. Kde sa to v tom malom dievčati berie? Ako môže mať len 4 roky a byť taká bystrá?
2. Akú odpoveď jej dám?

Stále na mňa hľadela so širokým úsmevom a akoby sa bavila na tom, ako ma práve nachytala. V tom momente ma zaplavila obrovská láska a z nej vyplynula aj moja odpoveď: „Lásku.“ Zachichotala sa a šla si ďalej po svojom.

Je to už niekoľko rokov a vo mne stále ostávajú tie dve otázky, ktoré som si kládla aj ja:
♥ K tej prvej: Kde sa to v tom malom dievčati berie? Už mám odpoveď: Deti sú často bystrejšie a múdrejšie ako dospelí a môžeme sa od seba učiť navzájom. Treba im len dať priestor a načúvať, čo hovoria.
♥ Tú druhú otázku – Čo na svojom živote najviac milujem? – si kladiem pravidelne. Niežeby sa odpoveď veľmi líšila od tej

Často si kladieme otázku, čo budeme robiť, ak odíde, ak si zabudne zubnú kefku v kúpeľni, keď nám vôňa jeho alebo jej parfumu ešte bude rezonovať v nose… Ten pocit, že sme na niekom alebo niečom závislí je skľučujúci…
Keď sa v partnerstve aktivujú zranenia, traumy na duši, jediná možnosť je prevziať zodpovednosť a začať im venovať náležitú pozornosť. Nezmiznú samy od seba ani neprestanú existovať. Zranenie totiž otvára starý strach a bolesť, reaguje naša duša i telo. Cestou k liečeniu traumy je náročný návrat ku koreňom. K vlastnej rodine, životu, ktorý sme žili ako malé deti.
V akých farbách ho vidíte? Mieša sa tam hotový kaleidoskop jasných farieb alebo skôr vidíte šedý opar? Táto predstava je veľmi dôležitá, nakoľko farby, ktoré prvotne vidíme, určujú i náš výber partnera či partnerky. Aj keď si to spočiatku nechceme priznať alebo sme len v sladkej nevedomosti – ten, koho máme po svojom boku, je naše zrkadlo. Túto vetu ste určite počuli miliónkrát, a tým pádom máte niekedy tendenciu ju spochybňovať. Avšak skúste si položiť nasledujúce otázky.
Bol som v detstve šťastný?
Dávali mi mama a otec náležitú lásku, akú má dieťa dostať? Čo ma formovalo ako mladú dušu? Čo sa mi dialo a ako som sa po tom cítil? Mal som príležitosť niekde a s niekým zabudnúť na svoje trápenia, prípadne ich odfiltrovať? Tieto otázky nás navedú do hĺbky nášho ja a vďaka nim sa budeme môcť lepšie rozhliadnuť, kde momentálne sme.
Vráťme sa ale k spomínaným farbám, ktoré nám pomôžu odhaliť základ nášho doterajšieho života. Pohodlne sa usaďte, zavrite oči, zhlboka sa nad

Myseľ, ktorá akceptovala manipuláciu trendmi v minulosti, ju akceptuje znova. Zároveň bude očakávať, že sled nenormálností je len trend, ktorý skončí. Takáto myseľ neprehliadne za oponu. Zmanipulovaná myseľ nerozozná skutočného nepriateľa = sama seba. Potrebuje nepriateľa vonku, aby mala s kým bojovať.

Ak vydesíte dostatočné množstvo ľudí, tak získate ich životnú energiu. Ak túto masu ľudí presvedčíte o nepriateľovi, ktorého sa treba báť, získate ich myšlienky. Je to obrovská sila mentálneho poľa. Spomeňte si, aké je to silné, keď na vás myslí čo len jeden človek.

Ak sa masa ľudí bude zaoberať určitým problémom, tak ho zhmotní. Aj keby neexistoval reálne. Myšlienková sila tejto masy, spojená s ich emóciou strachu, daný problém stvorí. Minimálne jeho dôsledky. Tým, že začne premenovávať javy a dávať ich do nezdravých súvislostí, stvorí nepriateľa. Akéhokoľvek – reálneho alebo nereálneho.
Aplikácia manipulatívnych schopností na masy. História nielen 2. svetovej vojny to jasne dokazuje. Stačí zvládnuť tieto štyri body – mať médium na ovládanie masy, prepracovaný plán, posluhovačov a masu, ktorá uverí.

S traumou a jej prežívaním sa stretáva veľmi veľa ľudí. Najčastejšie vzniká v detstve, počas vojny, v situácii alebo v období života, keď sú bolesť, strata či strach a ich kombinácie oveľa väčšie, než je aktuálna kapacita človeka ich spracovať. Trauma sa taktiež tvorí, keď jednotlivec zažije príliš intenzívne, opakujúce sa či dlhotrvajúce ohrozenie, bezmocnosť alebo rôzne formy týrania. Keďže je pre neho nadmerne zaťažujúce zostať v spojení so zraňujúcimi zážitkami a „život beží“, zaženie neprijaté pocity spojené s traumatizujúcou udalosťou do odľahlého kúta podvedomia.

Dôsledkom toho je odštiepenie časti duše, ktorá ich nesie, a preto zostáva izolovaná, zúfalá a skrytá. Teda bez podpory, odrezaná od sebaliečivej schopnosti človeka. Pokiaľ si človek traumu nevyrieši, je veľmi ťažké pohnúť sa v živote ďalej. Jedinou možnosťou, ako sa oslobodiť od jej deštrukčných dôsledkov na ďalší život človeka a jeho potomkov, je uvidieť, dať rešpekt a úctu svojej traumatizovanej časti a umožniť tak sebaintegráciu do celku. Napríklad uznať realitu smrti ako súčasti života, neodsudzovať ju ako niečo zlé, čo sa nemalo stať. Veľmi efektívne dokážu traumu človeka rozpustiť a zahojiť systemické konštelácie.

Rozštiepenie duše
Izolácia traumatizovanej časti duše je teda prvým následkom traumatizujúcej a paralyzujúcej situácie alebo obdobia v životnom príbehu človeka. Ďalšou odpoveďou na spúšťač traumy je odčlenenie sa takzvanej prežívajúcej časti. Je reakciou na hrozbu, že by človek zostal úplne nefunkčný a paralyzovaný.
Prežívajúca časť na prvý pohľad skvele funguje a podáva výkony – kvôli prežitiu jednotlivca – až tak, že často nedokáže odpočívať a doslova preberá vedenie a kontrolu nad jeho životom, aby sa mu už nič ohrozujúce nemohlo stať. No občas sa traumatizovaná časť prihlási o slovo kolapsom, ktorý vyplaví na svetlo to, čo človek nosí skryté hlboko v duši. Vtedy prežívajúca časť stratí kontrolu a nastáva vnútorná kríza – buď si dôsledky situácie odventiluje na okolí, často na slabších a najbližších, alebo si uvedomí vážnosť vnútorných zranení a vyhľadá odbornú pomoc.
Ak to neurobí, po určitom čase sa postaví na nohy a prežívajúci vnútorný kontrolór znova silno prevezme kormidlo bežného fungovania. Roztočí sa cyklus explózií neprimeraného správania, ktorý sa môže opakovať s menšími či väčšími intervalmi a intenzitou, pričom ho sprevádzajú pocity veľkej únavy a vyčerpanosti. Všetko závisí od toho, čo v človeku spustí traumatickú reakciu.
Paradoxné je, že napriek procesu rozštiepenia niekde v ňom existuje aj jeho zdravá – nepoškodená časť, nezasiahnutá zranením, no je tiež izolovaná, osamotená a nemôže prispievať svojím dielom k životu, vyliečeniu a návratu do sily človeka.

Intuice je mocná síla, která nám umožňuje získávat informace jinou, nevědomou cestou. Díky ní můžeme poznat co si lidé myslí, předem odhalit překážky, které na nás na naší cestě životem čekají a úspěšně se jim vyhnout. Rozvinutá intuice vylepší každý aspekt našich životů – od práce či obchodování, až po partnerský a společenský život. Schopnost vědět něco předtím, než se to stane, nás může ochránit před problémy které by nám mohly zkomplikovat situaci. V minulém článku jste se dozvěděli, že centrem intuice v lidském těle je šestá, neboli Adžňa čakra, známá také jako Třetí oko. Tento tajemný orgán, sídlící uvnitř naší hlavy mezi mozkovými hemisférami nazývají lékaři pineální žláza, epifýza nebo šišinka mozková, a kromě intuice odpovídá také za regulaci spánkového cyklu, produkci melatoninu a DMT, bez kterých bychom nemohli spát a mít sny.
Již také víme, že schopnost probudit toto Třetí oko a získat dar jasnozřivé intuice má každý z nás. Jediným důvodem, proč tyto mystické schopnosti dosud nevyužíváte, je nedostatek tréningu. To vše se dá ovšem napravit! Pravidelným tréningem, založeným na meditaci a správné životosprávě, můžete Třetí oko postupně aktivovat, probouzet, až se stane plně funkčním a k vašim stávajícím pěti smyslům přidá ještě šestý, mnohem mocnější. Mnoho lidí v současné době čelí problémům, které by byli díky fungující intuici schopni vyřešit snadno a včas, nebo by jim dokázali zcela předejít. Pomoc s probuzením Třetího oka a zesílením intuice můžete získat například na skvělých kurzech MUDr. Síčové, která patří mezi největší kapacity v tomto oboru v České republice.

Zasa som počul, tentokrát z rádia, že ženy sú z Venuše a muži z Marsu. Je to také lákavé. Je to také ľahučké. Je to dokonca častokrát aj úsmevné rozdeliť pohlaviami aj ľudské bytosti…

Nuž a tu je ten kameň, na ktorý narazila moja kritická myseľ. Deje sa nám to v našej kultúre príliš často a spôsobuje to príliš veľa utrpenia, aby som si to nevšimol alebo nad tým len tak hodil rukou. Rozum prirodzene potrebuje rozlišovať, a preto často definuje alebo vyhraňuje skupinu od skupiny, jedno od druhého. Pomáha nám, keď vieme rozlíšiť ruku od nohy, hlavu od päty, pusu od ri…, ehm, no proste nám to pomáha. Naozaj na tom nie je nič zlé, pokiaľ si uvedomujeme, že všetky tie orgány, údy a otvory spolu vytvárajú celok a navzájom sú prepojené. Na vyhranenie sme však už v histórii veľmi často doplatili a nakoniec doplácame na to ešte aj dnes. Koľko je to rokov, čo ženy nemali volebné právo? Kedy sa zrušilo otroctvo čiernych ľudí? Pamätáme si dátum zbúrania berlínskeho múru?
Poďme ale k našej téme.

Mala som kamaráta černocha. Mala, pretože už nie je medzi nami. Nedávno sa pobral na druhú stranu. Nebol to nejaký blízky priateľ, nevídavali sme sa často, ale poznali sme sa roky. Zopárkrát sme pracovali na spoločnej veci. Bol bubeník a veľmi dobrý. Mal zvláštny zvyk rozveseľovať a uvoľňovať ľudí. Bola to jeho stratégia, ako sa vyhnúť vlastnej bolesti a napätia. Stratégia spočívala v tom, že sa mohol za druhých skryť a svoj tieň projektovať do nich. Keď som ho spoznala, oslovil ma vetou: „Ahoj, kto si? Vyzeráš ako indiánska čarodejnica.“
Bavili sme sa na tému diskriminácie farebných, slabých a žien. Vtedy som si neuvedomila, aká je táto téma pre neho dôležitá a koľko bolesti sa v ňom skrýva. Koľko energie vynakladá na jej potlačenie nekonečným vtipkovaním, aby zakryl hanbu a vyrovnal sa s hnevom. Hovoril mi, čo zažil doma v Afrike. Už dávno nežil v Afrike, ale s tým, čo zažil, sa nevyrovnal, a to si ho aj našlo. Našiel si ho dlho odkladaný hnev, ktorý sa v ňom pomaly premieňal na zatrpknutosť. Cez okuliare zatrpknutosti videl svet ako nebezpečné miesto plné nepriateľských ľudí, ktorým sa nedá veriť, ktorí ho ohrozujú, pretože je to, kto je, černoch v cudzom bielom svete. Čiže obeť silných bielych v práve a on černoch trpiaci bezprávím. Tak to aspoň už dlhý čas videl. Zastal vo veku chlapca, ktorému sa pred očami diali strašné veci, a toto miesto v čase si ho našlo, aby sa s ním vyrovnal, zmieril a opustil ho. Všetko, s čím sa nevyrovnáme, čiže to nepustíme, vytvára veľký tlak, emocionálne napätie a s veľkou pravdepodobnosťou to skončí chorobou. Tak sa stalo aj v jeho prípade. Ale stal sa zázrak. Nie taký, aký by ste čakali, ale predsa. Po všetkých útrapách, ktoré zažil, sa udialo niečo, čo si ponesie na druhú stranu. Vrátila sa mu viera. Viera v dobro, viera v Boha prostredníctvom kamarátov, ktorí sa za neho postavili, postarali sa o neho, pretože už nemal kam ísť. Nemohol sa vrátiť domov do Afriky, aj keby chcel, už nevládal. Predsa sa o neho niekto postaral. Boli to priatelia, ľudia, ktorí ho mali radi. Napriek tomu, že sa im vzdialil a na všetkých a všetko zatrpkol, tu pre neho boli. Jeho kamarát, Francúz a beloch, mu bol verný do konca. Chcel veriť v zázrak. Nepodarilo sa však zachrániť život, ale dušu áno. Ako sa tak veľmi hneval na belochov za to, čo urobili černochom. Ako ich všetkých podozrieval… Pred tým, ako odišiel na druhú stranu, videl a zažil, ako stoja jeho bieli kamaráti pri ňom, pomáhajú mu, ako vedia. Videl a cítil, že im na ňom záleží, že nie sme všetci rovnakí. Jedni sú takí, druhí takí. Niečo sa v ňom pohlo. Odpustil a uveril. Stal sa zázrak. Padli okovy, uvoľnili sa reťaze a jeho duša bola voľná ako vták. Uveril vďaka ľuďom, ktorí stáli pri ňom.