Aká dôležitá je sebaláska v živote človeka? Do akej miery sebaláska ovplyvňuje náš život a čo sebaláska v živote človeka znamená?

Poznáte ten pocit, keď si večer líhate do postele bez pocitu spokojnosti? Porovnávate sa, ponižujete či povyšujete sa nad niekoho vo svojom okolí, trpíte syndrómom prejedania, prehnanej pozornosti či kontroly, sadáte si vždy do posledných rád len preto, aby ste mohli bezpečne pozorovať namiesto spoluúčasti? Trpíte syndrómom viny a kritizovania okolia i seba samého? Kritizujú vás, veľa pracujete a máte po svojom boku partnera, ktorý vám nevyhovuje? To všetko sú príznaky ne-lásky k sebe, vaša vonkajšia realita je jej odrazom. 

Máte potrebu ukazovať sa, dokazovať si, že ste lepší človek než ostatní? Alebo naopak potláčate svoje ja len preto, aby ste vyhoveli ostatným? Aj to sú odtiene ne-lásky, ktoré neprinášajú viac než neúspech. Je podstatné chápať, že ne-láska sa môže prejavovať v dvoch opačných extrémoch, a to buď ako veľmi potlačená, zúfalá, alebo naopak nadmieru prehnaná závislosť až povýšenosť.
V živote človeka sa láska k sebe samému chápe ako droga, ktorá maximalizuje náš výkon. Je to jedine láska, čo pozdvihuje naše bytie, vďaka nej sme schopní dosiahnuť naše ciele a zjednotiť sa. Len ak skutočne milujeme, sme schopní dosiahnuť akúkoľvek úroveň bytia, jednoty. Iste si ste všimli, ako sa veci dejú samy, keď máme dostatok lásky. Máte dobrú náladu, pozitívnu myseľ, možno ste sa akurát zamilovali, máte viac lásky ako „problémov“, život plynie s ľahkosťou a v kráse, ktorú vnímate, je obsiahnuté všetko. Nič viac nepotrebujete. A potom sú dni, keď sa utápate v bolesti, nedokonalosti a nedostatkoch, ktoré ste o sebe prijali. Hoci život ďalej plynie v jednoduchosti a kráse, nevidíte to. To však ale neznamená, že to tak nie je. Vždy ide o ten istý život a váš filter, cez aký sa na svet pozeráte. 

Ako vplýva sebaláska na našu hodnotu? 

No práve! Na základe filtra, cez aký sa na svet pozeráme, nepatrne určujeme svoju hodnotu. A čo sa tým deje? Uzatvárame sa, nadobudneme pocit nedostatku vlastnej hodnoty a sebaúcty alebo práve naopak sme príliš snaživí a túžime byť stále viac úspešní, aby sme „mali svoju hodnotu vždy na dosah“. Ide ale o to, že to, čo častokrát považujeme za svoju hodnotu, v skutočnosti našou hodnotou nie je. Naša hodnota je pevná štruktúra, jadro, je niečím, s čím sme na tento svet prišli, sme ňou a s nedotknuteľnou a nemennou hodnotou aj odchádzame. Nie je možné vzdať sa svojej hodnoty a ani ju niekde získať, máte ju každom okamihu svojho života. Nezáleží na tom, či ste práve niekoho zabili alebo nakŕmili hladné deti, vaša hodnota zostáva rovnaká. 

Rozdiel spočíva v tom, aký filter pohľadu si zvolíme. Podľa toho, či sa milujeme alebo nemilujeme, pristupujeme k ostatným. Vrah nezodpovedá za svoje činy, proste ich vykoná podľa toho, koľko lásky cíti. Muž, ktorý nadovšetko miluje svoju ženu, ju miluje preto, že pocit lásky v ňom je každodenným prílivom lásky v jeho bytí bez ohľadu na to, čoho je súčasťou. Či už sa na svet pozeráme ako vrah alebo milujúci muž, je podložené mierou sebalásky. 

Čo teda sebaláska v živote človeka znamená a ako ovplyvňuje náš život? 

Náš život tvorí sled udalostí a možno pre vás nie je novinkou, že tieto udalosti si volíme sami. Život si vytvárame my, do určitej miery (ale o tom zasa inokedy). Miera sebalásky určuje náš smer, stretnutia, vzťahy, úspech a dokonca aj duchovnú úroveň vedomia, akú sme schopní dosiahnuť. V určitom bode zistíte, že sebaláska určuje celý náš život a žiadne zázraky sa neudejú, pokým nemilujeme sami seba. Zastaví nás to v duchovnom rozvoji či raste, uviazneme vo vzťahu, v akom nenachádzame súlad, cítime sa stratení z jediného dôvodu – odbočili sme od božieho poriadku, od toho najlepšieho, čo pre nás život pripravil, od toho najlepšieho, čoho sme schopní. Vždy by sme sa mali rozhodovať a voliť si to najlepšie, čo tu pre nás je, a nasledovať to. Avšak aby sme toho boli schopní, musíme sa milovať. Až potom náš život dáva zmysel a pravdivo dopĺňa celok. Niet na svete väčšej túžby, než je túžba po láske. Platí to rovnako pre všetkých bez ohľadu na vek, rasu či náboženstvo. Láska neudeľuje žiaden titul, láska láskou je, otvára srdcia a uzatvára celok. Je stelesnením ducha na zemi, je našou božskou podstatou a zdrojom, prostredníctvom ktorého sa sami sebe prihovárame a komunikujeme s okolím, je teda nástrojom komunikácie široko ďaleko a jej dosah je nad-rozmerný. 

Čo sa stane, keď nemilujeme, inak povedané uzatvárame sa láske?

Pripravila som si pre vás niekoľko príbehov zo svojho života o hľadaní lásky niekde bokom, namiesto sebalásky. Vybrala som tie ukážky, ktoré vykresľujú, zrkadlia súčasný stav spoločnosti a pomáhajú nám rásť, otvoriť sa láske. 

Otázka znela, čo sa stane, keď nežiarime, nedovoľujeme si rásť, neprosperujeme, jedným slovom nedovoľujeme láske, aby sa prejavila. 

1. Obávame sa nových začiatkov – v súčasnosti je dôležité spomenúť, že planéta Zem prestupuje do iných vibrácií, než na aké sme boli dlhú dobu zvyknutí, a preto je nevyhnutné konať, spojiť sa s jej jadrom a prispôsobiť sa zmene vibrácií, ktoré nastavuje. Vyžaduje sa od nás krok vpred v rámci evolúcie ľudstva, čo znamená mnoho zmien na kolektívnej úrovni, pričom každý z nás začína vo svojom domove. Do svojho bytia tu na Zemi sa však najprv musíme zamilovať, a tým si zamilovať matku Zem a všetky jej dary, prosby a to, čo od nás očakáva. Milovať seba samého znamená posúvať sa vpred, napredovať, nepostávať na mieste s očakávaním, že sa niečo len tak zmení, ale vedome sa rozhodnúť konať v mene lásky a vyššieho dobra – v prvom rade sám pre seba. Ako som sa už zmienila vyššie, všetko začína u nás doma. Inú cestu nehľadajte, pretože je márnou snahou zachrániť či posunúť niečo bez vedomia o sebe samom.

Môj život plynul správnym smerom (v súlade s mojím vyšším zámerom), až kým som nestretla niekoho, kto mi „výrazne narušil plány“. Zamilovala som sa do nesprávneho muža bez toho, než by som si bola schopná pripustiť, že ku mne nepatrí. Prestala som kráčať svojím smerom, vybočila som zo svojej cesty, stratila kontakt sama so sebou a podľahla manipulácii z jeho strany len preto, lebo som dostatočne nemilovala samu seba. Tento vzťah mi ukázal, aké dôležité je byť si vedomá svojej cesty, toho, kým som a aké je moje poslanie. Nedokázala som strpieť jeho pozornosť, prestala som sa venovať svojim záľubám a pocit bezcennosti vo mne narastal, až kým som nepadla na úplné dno, odkiaľ som sa odrazila slovami: Chcem rásť. Chcem byť tou, ktorou vo svojej prirodzenosti som, a nebojím sa napredovať. Pochopila som, že je možné obávať sa vlastnej prirodzenosti a sily natoľko, že sa snažíme pred sebou schovať sa za niekoho alebo niečo, čo nás síce nerobí šťastným, ale „kryje nám to chrbát“. Strach z prejavenia vlastného ja môže prerásť do zotročovania seba samého vo viacerých smeroch, preto moje učenie o sebaláske začínam príbehom o manipulácii, lebo tá je možná len v prípade, že nemilujeme samých seba. Či už ide o prácu, v akej zotrvávate, a pri čítaní týchto riadkov viete, že v nej viac zotrvávať nechcete, alebo o nezdravý vzťah, rozhodnite sa dnes pre svoj osobný postup vpred, vykročte za snom svojej duše. Všetko je pripravené a čaká sa len na vás, tak už viac nečakajte.