Alenka, celý tento priestor je iný ako všetky ostatné zubné ambulancie, ktoré som v živote videla. Je tu veľa detailov, ktoré tvoria prostredie, kde sa človek cíti bezpečne. Ako si postupovala pri jeho utváraní? Je totiž vidieť, že je tvorený vedome.
Náš priestor je vytváraný hlavne mojím životom. Spôsobom, akým som rástla, čím som prechádzala ako pacientka, ako študentka medicíny, potom skrz estetickú kozmetiku a cez duchovné skúšky – lekcie života. Je to odraz rastu, ktorý nikdy nekončí. Tvorila som ho postupne a stále je dotváraný, nie je hotový. Začalo to obrazmi, ktoré mali zámer, môj prvý obraz sa volal Lapač strachu. Bol namaľovaný ako dôvod prvého odbloku. Hneď na recepcii, čiže aby sa vyslovene energia strachu hneď sťahovala tam. Teraz je tam Aura-soma, plní podobnú funkciu. Je to taká moja liečba samej seba, všetko, čo potrebujem, aby som bola vyliečená z mojej traumy z detstva zo zubára, som dala sem. Od voňavej recepcie cez príjemné sedenie, od úsmevu na tvári všetkých ľudí, čo tu pracujú a vlastne aj môj, cez voňavú kávu, prípadne vonnú tyčinku, ak to nikomu nevadí, kryštály, ktoré sú tu zámerne, voda s ruženínom, uteráčik.
Všetky nástroje, ktoré mi ako dieťaťu vadili, som odstránila z dosahu očí. To znamená, že som si zaobstarala kreslá s tzv. horným vedením, čiže pacient nástroje nevidí. Keď leží, nevidí, čo robíme. Podávame si injekcie poza hlavu, to je ten dôvod. Komunikácia medzi mnou a sestrou prebieha tak, aby sa pacient netraumatizoval. Aby vedel, že je v bezpečí a môže mi dôverovať. Potrebuje cítiť, že mu neublížim. Je to krok po kroku, z ambulancie do ambulancie.
Začala som jednou, potom som prešla do druhej, teraz som v tretej a je to ôsmy rok, čo som tu a priťahujem sem ľudí, ktorí majú podobné zmýšľanie, zámery. Zamestnancov, aby sme boli jedna fungujúca bunka, aby sme všetci poznali svoje potrebné miesto.
Vytvorili sme tím, sme traja lekári, tri sestričky, dentálna hygienička, recepčná, upratovačka a chirurg. Robíme všetko, čo súvisí s krásnym a naozaj zdravým úsmevom.
Je tu vysoká profesionalita, dokážeme klientovi poradiť a poskytnúť tie najšpičkovejšie a najlepšie techniky. Zároveň dokážeme do hĺbky vysvetliť pozitíva, negatíva, človek môže nájsť kompromis na základe finančných možností a svojich vnútorných zámerov a postojov.
Kde si študovala a kde chodíš po nové technológie?
Keď som skočila školu, tak som nemohla pracovať. Takže som sa zamestnala v lekárskej kozmetike. Tam som sa vzdelávala v estetike. Bol to marketing, zvládanie zamestnancov. Netušila som, že to jedného dňa zapadne do celku, takže to bola moja mladosť. Vysokú školu som skončila v čase privatizácie, takže nebolo toľko práce. Zamestnala som sa ako kozmetička, neskôr som vlastnila lekársku kozmetiku. Tam som sa naučila komunikovať s ľuďmi, vnímať ich potreby, byť citlivá a nežná. Odložila som medicínu a doktorát bokom, do šuplíka. Bolo pre mňa dôležité priblížiť sa ľuďom a nebyť nad nimi. Skončila som medicínu, ale uvedomila som si, že vlastne nič neviem. Síce som skončila školu, ale mala som pocit, že nemôžem prevziať zodpovednosť a pomáhať ľuďom, keď neviem nič o sebe ani o ľuďoch. V škole som sa naučila technické postupy a rozmýšľať v rámci niekoho kníh, podľa toho, čo nám povedali v škole, že takto to je. Pre mňa to bolo málo, a tak som nastúpila na cestu svojho života.
Začala som cestovať po svete. Austrália, Nový Zéland, Anglicko. „Vialo“ to cez kozmetiku, neskôr medicínu až po duchovné veci a psychológiu. Tú som študovala v Anglicku, tzv. psychosyntézu. Tam sa akceptuje myseľ aj duša. V toto období som nazbierala skúsenosti a začala študovať rôzne veci.
Napríklad, prečo sa dodnes v zubnej praxi používajú amalgámy. Rozhodla som sa ísť na všetky semináre spojené s výhodami amalgámu. Zistila som, že mi tam nič nesedelo. Nikdy som nebola úplne jednostranná. Chcela som vedieť, čo je dobré, čo je zlé. Keď som sa pridružila k svetovej holistickej asociácii, bola som jediná Slovenka. Tam som zistila, že v Amerike nepožívajú amalgám už 25 rokov. Pochopila som, že ho ľuďom nechcem dávať.
Začala som robiť propagandu, aby si to ľudia dali vybrať z tela von. Bola som zhrozená z toho, čo všetko amalgám robí v ľudskom tele. Postupne som si prešla holistikou, čo všetko sa v zubárčine využíva. Napríklad kineziológia alebo homeopatia. Tú som vyštudovala, a tak som sa začala venovať tomu, že to všetko môžem aplikovať pri kresle. Chcela som tým pomôcť ľuďom, aby nemali traumy, aké som v zubárskom kresle zažívala ja. Týmto som odblokovávala seba aj druhých. Klienti boli rôzni. Aj takí, ktorí to vyslovene vyžadovali.
Postupne som pochopila, že to treba ťahať aj finančne. Je to vlastne biznis – liečime a pýtame si za to peniaze. Vtedy som sa dostávala do vnútorného konfliktu. Pýtať si peniaze za to, že liečim ľudí? Ale, bohužiaľ, technické vybavenie stojí nemálo peňazí. Najmä keď som chcela mať kvalitné kreslo, vlastne 3 kreslá, ktoré sú s čalúnením, aby sa klient cítil maximálne pohodlne. Vŕtačka, ktorá nevydáva zvuky a je jemná, stojí 30- až 40-tisíc euro. Treba si zobrať úvery, lízingy, röntgen, aby pacient nemusel ísť do inej miestnosti. Röntgen dám k pacientovým ústam a za ten komfort som začala platiť. Stálo to veľmi veľa peňazí, ale vďaka tomu sme technicky veľmi dobre vybavení. Od mikroskopov, lúp cez „cétečko“ a ozonizér, ktorý málokto pozná. Slúži na čistenie baktérií kazov a paradentózy. Nasledovali školenia v zahraničí. Austrália, San Francisco, Turecko a Anglicko – tam som študovala. Teraz idem opäť do San Francisca, pretože sa s tým nedá prestať. Toto je môj život, som na správnej ceste a milujem svoju prácu.
Táto práca má obrovské možnosti, no musíš byť zručný, musíš sa vyznať v psychológii človeka a zároveň to musíš vedieť previesť technicky. Musíš byť natoľko vnímavý, aby si netlačil ľudí do niečoho, čo nechcú. Byť pre nich, byť vnímavý, pozorný a zároveň ich trošičku posunúť.
V čom spočíva psychologická časť tvojej práce a ako pracuješ s pacientovými emóciami a psychikou?
Je to rôzne, závisí to od veku, od toho, ako sa vnímajú. Niekto sa vníma viac vedome, niekto nie. Vždy treba zaujať odlišný postoj. Napr. deti nikdy do ničoho nenútim. Držím očný kontakt, bez súhlasu nič nerobím. Rodičia môžu „skákať na strop“ a môžu ich manipulovať, ako len chcú – odmenami, trestom. Tento prístup neuznávam a hneď im vysvetlím, že u nás odmena a trest nebude. Ak mi dieťa nedá súhlas, aby som pracovala, tak nepracujem. Je to skôr v láske, v naladení sa na človeka. Viem, čo mám povedať, čo mám urobiť. Sú určité princípy, ktorých sa držím. Povedala som si, že nebudem robiť dve veci. Nebudem pacienta manipulovať strachom, čiže nebudem v ňom vytvárať pocit, že som dôležitejšia ako on. A ani mu dávať dôvody na to, aby som ho mohla dostať tam, kde ho chcem dostať. A druhá vec je, nebudem v ňom vytvárať pocit viny, že sa zanedbal. Nepoužívam manipuláciu, ktorú by som mohla zneužiť, aby som mohla s človekom ľahko narábať. Otvorene sa pýtam, koľko chce do ošetrenia investovať, na koľko sa cíti. Je to o dôvere.
Môžeš nám povedať viac o tom, ako sa v pokazených zuboch a amalgámoch držia staré rodové veci?
Čo sa týka amalgámov alebo kazov… celkovo zuby, to je veda, ktorú stále objavujem. Vnímam rôzne veci, ale mám pocit, že v budúcnosti to bude s medicínou ešte inak. Ale ak ľudia začnú byť naozaj vedomí, najmä zubári a pacienti, nebude to také pokazené, ako sme pokazení. Modely a programy idú z generácie na generáciu. Nielen zub ako ho zdedíme. Aj z neho vieme nejakým spôsobom diagnostikovať alebo niečo posúdiť. Vieme dať človeku na vedomie, že sa tam čosi deje napr. vo vzťahu s rodičmi, prípadne so sebaláskou.
To je naša cesta na zemi, mať sa rád, prijať sa. Zuby veľakrát ukazujú, v akej sme deštrukcii, ako sme emočne deštruktívni a potom, samozrejme, natrafíme na zubára, ktorý nás ešte v tom odpore podporí. Láska je to najviac, čo si môžeme dať. Možno aj dobrým výberom zubára, ktorý nám lásku istým ukáže postojom: Nesúdim ťa, mám ťa rád a rešpektujem, v akom si štádiu, ale je čas posunúť sa ďalej a mať sa radšej ako doteraz.
Amalgám bol vytvorený asi pred sto rokmi a v tej dobe to bola jediná možná plomba, ale teraz sme technickou revolúciou úplne niekde inde. V súčasnosti existujú omnoho prírodnejšie materiály, ktoré v spojení so zubom fungujú lepšie. Amalgám je technicky veľmi zastaraná plomba. Okrem toho sa pri nej musí vyvŕtať zub omnoho viac, čím sa oslabujú jeho steny. A energeticky – nachádza sa tam ortuť, čo je dnes zakázané. Spôsobuje to „vypaľovanie“ zuba pri kontakte s teplom, čo nám môže narušiť črevnú mikroflóru, a tým pádom sme náchylnejší na tráviace problémy. Náš tráviaci trakt je vlastne celá naša imunita a tým si ju oslabujeme.
Aký význam vidíš v dopĺňaní chýbajúcich zubov, implantátov a mostíkov?
Mám taký komentár, ktorý hovorím pacientom, že imitovať Boha nie je ľahké, ale on nám raz vytvoril počet zubov a ten počet rešpektujem, pretože má svoj význam. Počet zubov má vplyv na naše svaly, kĺby a zároveň na zvládanie všetkého v živote. Nejde len o prehryznutie potravy. Má to vplyv na našu silu v živote. Aby sme vedeli správne využiť zuby, potrebujeme mať zadné úseky plné, pretože tam sa rozdrví a melie jedlo a zároveň je tam naša najväčšia sila.
