Žena, matka a spoločnosť.
Ako môžeme podporiť novozrodenú matku?

Spoločnosť a prostredie, kde žijeme

Život každého človeka formuje už prenatálne obdobie, pôrod i momenty bezprostredne po ňom aj obdobie šestonedelia. To, ako sa bude odvíjať životný príbeh človeka, ovplyvňuje najmä to, ako tieto udalosti a chvíle prežíva žena – novozrodená mama.

Aké emócie prežíva? Cíti sa prijatá a chránená? V bezpečí? V spojení so sebou i svojím okolím? Dokáže sa v prostredí, kde žije, uvoľniť a pustiť tlak a napätie? Toto všetko zásadne ovplyvňuje následne postoj dieťaťa a neskôr dospelého človeka k životu a k sebe samému.

Prostredie, v ktorom žijeme a vplýva nielen na matku, tvoríme my všetci. Partner, blízka i širšia rodina, t. j. rodičia, súrodenci, starí rodičia, priateľky a priatelia, susedia, komunita okolo nás, naša spoločnosť. Sme to my všetci, kto môže dať novozrodenej matke uznanie, úctu, poďakovanie, rešpekt, lásku i podporu. Nepotrebuje od nás nevyžiadané rady, zaručené návody, zľahčovanie pocitov, ani zosmiešňovanie intuície a spochybňovanie toho, čo robí, ako a prečo. Potrebuje od nás pochopenie, podporu, uznanie materských schopností i ambivalentných pocitov, pomoc s naplnením prirodzených potrieb po pôrode. Sme to my, jej najbližší, kto ju v stave hľadania novej identity dokáže prijať a ubezpečiť, že je najlepšou mamou pre svoje dieťa. Objať ju, vnímať, že prechádza prirodzeným procesom zmeny a uznať, že jej pocity sú relevantné. Tak dokáže žena – mama tieto pocity prijatia a lásky odovzdať svojmu ešte nenarodenému alebo práve narodenému dieťaťu

Malý výlet do reality bábätka

„Predstav si život bábätka pred narodením. Predstav si seba v brušku svojej mamy. Mama je neustále prítomná. Počuješ jej upokojujúci hlas, pri jej chôdzi sa jemne pohojdávaš, vnímaš tlkot jej srdca. Je ti príjemne teplo, navôkol je intímne prítmie, v diaľke vnímaš svetlo. Cítiš ako sa má, keď sa smeje, aj keď ju niečo bolí. Cítiš jej prítomnosť, dotyky jej rúk, vnímaš jej dych. Ty a mama ste jedno. Ľudí a prostredie navôkol vnímaš prostredníctvom mamy. Si v beztiažovom stave, pod ochranou, v bezpečí, v pevnom a láskavom objatí maternice. Výživa ti plynule prichádza cez pupočnú šnúru, a tak sú pre teba pocity hladu a smädu neznáme, rovnako ako vyprázdňovanie. Dlhých deväť mesiacov spolu žijete, spíte, chodíte na prechádzky i do práce, spolu dýchate. Vytvoríte si jedinečné, nenahraditeľné puto.

Narodíš sa. Prechod pôrodnými cestami a príchod na svet je transformačný. Odrazu si samostatná jednotka. Cítiš váhu vlastného tela. Nevieš koordinovať a ovládať vlastné pohyby. Hneď po narodení sa prvý krát nadýchneš a začneš používať pľúca. Svoj hlas ešte nepoznáš a neovládaš. Svoje potreby vieš vyjadriť iba krikom a plačom – tak dávaš najavo hlad a smäd aj to, že ťa bolí bruško, potrebuješ cikať, vymeniť plienku, je ti zima, niečo ťa vyľakalo, necítiš sa v bezpečí alebo sa cítiš osamelo a chceš vidieť a cítiť mamu. Všetko je iné a nové. Ak sa chceš zasýtiť, musíš sať mlieko z maminho prsníka. Trávenie a vyprázdňovanie je fyzický úkon, na ktorom sa musíš aktívne podieľať. Okolo teba je neznámy svet a ty v ňom necítiš pevné a bezpečné hranice. Jediným spojivom so svetom, bezpečným ostrovom, je náruč tvojej mamy. Hoci ste s mamou po pôrode fyzicky oddelení, ste naďalej telesne, energeticky i duchovne spojení.“

Už nežijeme v jaskyni, ale…

Bábätko je závislé na láske, starostlivosti a ochrane matky, inak nedokáže prežiť. Mamin tlkot srdca, jej hlas, jej náruč je bezpečným útočiskom v novom, neznámom svete. Tlkot srdca bábätka sa nalaďuje na rytmus srdca matky, aj preto je dôležité spať spolu a tráviť čas telo na telo. Mama funguje aj ako termofor a pomáha dieťatku udržiavať si teplotu. Prsia sú zdrojom výživy a lásky, dokážu upokojiť, uspať i uľaviť od bolesti.

Preto sa často stáva, že bábätko sa budí ihneď, keď mama odíde. Necíti sa bezpečne. Netuší, že mama je hneď vedľa, možno iba v inej izbe. Pre bábätko je pojem čas neznáma veličina. Nevie, či je opustené jednu sekundu alebo večnosť. Nevie, či je v bezpečí štyroch stien alebo v pravekej jaskyni. Vie, že samé je stratené. Svoju samotu prežíva ako ohrozenie. Svoju nepohodu dáva najavo plačom. Nevie sa samé brániť, nevie, že v postieľke mu nikto neublíži. Pokojné je vtedy, keď cíti, že si tu. Ty, mama alebo otec. Preto vás potrebuje cítiť, vnímať, vedieť, že je tu v bezpečí a milované, je o neho postarané. A postupne, svojím tempom, spoznávať svet. Preto sa budí, keď pri ňom nikto nie je. Preto to najlepšie, čo môžeme urobiť, je vytvárať matkám podmienky, aby mohli byť so svojím bábätkom.

Právo byť rešpektovaná

Každý z nás má právo byť rešpektovaný. Aj čerstvá matka a aj vtedy, keď ňou lomcujú pochybnosti a stráca sa v záplave rozporuplných pocitov. Na to by mali brať všetci v okolí ohľad, nielen tí fyzicky na blízku, ale aj napr. pri telefonickom hovore.
Zoberme si zdanlivo jednoduchý príklad – kočíkovanie bábätka. Úplne banálna vec, na ktorú sa mnohí príbuzní tešia a nevedia sa dočkať. Veď pomôžu mame-šestonedieľke. Ale …. Zamýšľali ste sa niekedy, kedy je ten správny čas na kočíkovanie dieťaťa?
Vtedy, keď to tak cíti mama. Keď načúva svojej intuícii. Ona najlepšie vie, kedy nastala tá chvíľa. Pozrime sa trochu viac na „teóriu”. Počas štvrtého trimestra by bábätko malo byť s rodičmi, najmä mamou. To je približne do veku troch mesiacov, kedy sa z bábätka stáva samostatnejšie dieťatko.
Je v poriadku, ak má mama pocit, že ešte nenastal čas, „pustiť“ bábätko zo svojej náruče. Ak vníma ako dôležité pre seba aj pre dieťa, pre vzájomný vzťah, zostať v spojení a v blízkosti. Rovnako je v poriadku, ak mama cíti, že potrebuje čas len pre seba alebo na nerušenú chvíľu s partnerom. Je dôležité, aby vnímala seba a to, čo v danej chvíli potrebuje ona sama. Niekedy môžu rozhodovanie mamy zneistiť “reči okolia”. Je dôležité ju povzbudiť, aby dôverovala svojmu vnútornému hlasu.
Má právo, aby ju ako matku a osobu rešpektovali, a má právo povedať „ešte nie“. A má tiež právo dovoliť si odovzdať bábätko osobe, ktorej dôveruje. Pocity a intuícia najlepšie navedú každú mamu k tomu, čo je práve v danej chvíli pre ňu správne.

Premena ženy v matku

Novozrodená matka má právo na rešpekt pri rozhodovaní o rôznych, pre nás ostatných, zdanlivo maličkostiach. Má právo nevedieť. Má právo mať pochybnosti a hľadať vlastnú cestu. Má právo robiť chyby. Žena môže mať v tehotenstve jasné predstavy o tom ako bude fungovať po narodení dieťaťa. Tie sa však v momente, keď drží na rukách vlastné dieťa, môžu ihneď alebo časom zmeniť. Môže ísť o spánkový režim bábätka, nosenie bábätka na rukách,
dojčenie na požiadanie, obliekanie bábätka, spanie v spoločnej posteli s bábätkom,
návštevy v šestonedelí, používanie látkových plienok, či bezplienkovanie.

Žiadna z nás nie je dokonalá. Novozrodenú matku možno podporiť v načúvaní vlastnej intuície. Podržať ju, keď sa lúči s vlastnými ilúziami o materstve i rodičovstve. Stáť pri nej, keď tápa a hľadá svoju novú identitu. Keď sa učí oprieť sa o seba, spoľahnúť sa viac na svoje vnútorné pocity a inštinkty a menej dať na vonkajšie podnety a okolie. Je to súčasť transformácie, premeny ženy v matku. A my ako komunita a spoločnosť ju v tom môžeme ľudsky podporiť.

Ako môže podporiť a pomôcť popôrodná dula?

V šestonedelí dokáže vnímavo zareagovať na potreby rodiny i partnerov, ukáže praktické veci v starostlivosti o bábätko, odpovedá na otázky a vyvracia pochybnosti. Poskytuje informácie, posilňuje dôveru matky vo vlastné schopnosti a intuíciu, podporuje materské kompetencie. Pomáha so starostlivosťou o fyzické telo po pôrode, o dušu. Pomáha identifikovať a naplniť potreby matky. Podporuje prakticky i emočne.

Ak vás zaujíma ako podporiť čerstvú mamu, mladý rodičovský pár, alebo máte otázky – na FB stránke „Popôrodné duly duše“ nájdete mnohé odpovede, zamyslenia i vyvrátené mýty ohľadom materstva, šestonedelia i rodičovstva. Poskytujeme prípravu na pôrod a šestonedelie, sprevádzanie tehotenstvom, starostlivosť o ženu a podporu rodičom (nielen) v šestonedelí. Tvoríme ženské kruhy, workshopy a diskusie, sprevádzame rituálmi.