PRIESTOR

Cvičenie na vytvorenie vzťahu s priestorom
Volám to cvičenie pozorovateľa. Nepotrebuje žiadnu prípravu a pravidelné opakovanie je odporúčané. Obzrite sa okolo seba a zvedomte si, kde sa nachádzate. Ste v kaviarni alebo v práci za stolom? Popíšte, čo vidíte. Materiály, farby, tvary, priestor.
V druhom kroku popíšte, ako sa cítite. Nabito? Vyčerpane? Môžete dýchať? Páči sa vám, kde sa nachádzate? 

V treťom kroku nájdite, čo sa vám v priestore páči. Môže to byť čokoľvek. Od malých detailov až po priestor ako taký. Zamerajte pozornosť na predmet záujmu a opäť sa opýtajte svojho tela: Ako sa teraz cítim? 

Priestor a hmota je to, čoho sme súčasťou a čo nás obklopuje. Narodili sme sa do hmotného sveta. Aj keď má naša bytosť rôzne úrovne (hmotné, citové, mentálne a duchovné telo), celý život sme v kontakte s hmotou – výživa, bývanie, vzťahy s inými ľuďmi. Veľmi si tento benefit užívam a snažím sa využívať všetky príležitosti, ktoré mi ponúka. Niekde na polceste sme zabudli priestor dotvárať podľa svojich predstáv a požiadaviek. Jednoducho prijímame, že takto to je, a často zostáva nemenný po dlhé roky. Lenže pokiaľ sa meníme my, musí sa aj priestor prispôsobiť. 

Pracovné prostredie

Je to priestor, v ktorom často zabúdame byť tvoriví. Zamerajme sa na pracovné prostredie, ktoré riešim najčastejšie – práca za počítačom a kancelárske profesie. Nastúpime do práce, dostaneme pracovné miesto a začneme pracovať. Postupne si zapĺňame diár úlohami a prvé tri mesiace nám možno ani nenapadne prispôsobiť si priestor SEBE. A pritom to môžu byť také drobnosti ako výška stoličky, podložka pod monitor či estetický doplnok, ktorý nám pripomenie niečo príjemné. Nastúpili sme do vlaku a ideme. 

Aj v práci poznáme tri stupne súkromného priestoru. Náuka rozpoznanie skutočnosti Univerzity vedomého života krásne popisuje tri stupne súkromného priestoru. Pre tento článok zostaneme pri prvom stupni, ktorým je svojbytná pevnosť. 

Druhým stupňom je spoločná dielňa, ktorú si môžeme predstaviť ako zdieľanú kanceláriu či projekt, a v treťom stupni s názvom dôverné prostredie už môžeme zaradiť aj celú firmu.

Svojbytnú pevnosť rada priraďujem k nášmu pracovnému miestu, teda napríklad k stolu v kancelárii. Máme tam svoje osobné veci, často sme jeho výhradnými užívateľmi. Na školeniach sa často pýtam: Keby ste mali možnosť mať pracovný priestor svojich snov, ako by vyzeral? Čo by ste videli z okna? Aký je tam nábytok? Ako ten priestor vonia? 

Isto, cieľom cvičenia nie je, aby polovica pracovníkov dala výpoveď a odišla pracovať na Bali. Ide skôr o zvedomenie pocitov, ktoré prichádzajú spoločne s predstavou. Aj takto to môže byť. Snívaj. Dovoľ si to. Telo jasne hovorí: Tak v TOMTO priestore by som rado pracovalo! Vyskúšajte si to. Rada podporujem ľudí v kreativite, čo sa ich pracovného priestoru týka. Pretože telo má rado pekné veci. Telo sa rado dobre cíti! 

Ak však chceme začať s priestorom pracovať, musíme ísť ešte bližšie k sebe – k anatómii ľudského tela. Aj naše telo patrí do svojbytnej pevnosti. Je to hmota, ktorá sa ma bezprostredne dotýka, priestor, ktorý potrebujem zveľaďovať a starať sa o jeho pohodlie (ale nie pestovať lenivosť).

Poďme teda od kreatívnej chvíle k pragmatickému pochopeniu ľudského tela. Keď som začínala učiť základy ergonómie kancelárskeho priestoru, fascinovali ma normy, poučky, odporúčania. Tie sa však dajú aplikovať až v momente, keď pochopíme, ČO TELO chce a potrebuje.

Nie každý má rovnaké predispozície ich dodržať. Životný štýl, fáza mesačného cyklu u žien či prostá únava veľmi ovplyvňujú to, čo pre nás priestor v danom momente má spĺňať a čo pre nás má robiť. Niekedy je lepšie zostať doma na home office, než trpieť v spoločnej kancelárii na najlepšej ferrari stoličke. 

Začnime tým, že sa budeme zaujímať o svoje telo. Máme svaly, fascie a kosti. Dokonca sedacie kosti, na ktorých sa SEDÍ! Máme stred tela, panvové dno, bránicu, medzistavcové platničky a kĺby. Všetko je živé, pracuje a komunikuje spolu.

Druhá skutočnosť je, že telo bolo stvorené pre pohyb, nie pre kancelárske sedenie. To, že sme si vytvorili životný štýl gaučového sedenia za notebookom, evolúcia ešte úplne nezaradila do vývojového plánu, minimálne v našej generácii. 

Začnite tým, že sa na tie svoje sedacie kosti posadíte a začnete trénovať. Môžete vnímať, že chrbtica je o dosť vzpriamenejšia, možno sa otvoril aj hrudník a hlava dosadla na krk. Skvelé! Základom zdravého sedenia je totiž pochopenie aktívneho sedu, ale nie ustrnutie v ňom. Totiž ako som už spomenula vyššie, telo je stvorené na pohyb. Takže sa potrebujeme pravidelne pohnúť!

A tiež po toľkých rokoch pokriveného sedu nechcime hneď od svojho tela zázraky. To nie je diéta: A od pondelka sedím aktívne! Je to pomalý postupný proces navykania na nový stereotyp. Nebežca tiež nepošlete okamžite na maratón, ale doprajete mu zvyšovanie kondície postupne.

Keď sme pochopili telo, poďme sa s priestorom hrať! 

Tu nastupujú odporúčania pre zdravú kanceláriu: ako vysoko má byť stôl, stolička. Či budeme využívať podrúčky, či potrebujeme podnožku. Cieľom odporúčaní je poskytnúť telu čo najlepšie držanie tela, ktoré priamo vplýva na efektivitu práce. A to je obvykle vtedy, keď nás nič nebolí a nadmerne neunavuje. Ako posledné nastupuje výška monitora, typ myši či klávesnice. Často na takéto základné úpravy môžeme využiť obyčajné veci, napríklad poskladanú deku. 

Keď máme vyladený priestor po technickej stránke, je dôležité postarať sa aj o tú pocitovú a estetickú. Farby, doplnky, osobné veci. Fotka s rodinou. Nástenka s farebnou tkaninou s jasnými farbami. Drahé kamene podporujúce tvorivú slinu. 

A v neposlednom rade vložte do hry materiály! Drevo, sklo, kov majú svoj charakter a pre každého sa hodí niečo iné. Kým jeden na sústredenie potrebuje cítiť drevo, iný na nápady potrebuje pozerať z okna a mať sklenený stôl. 

Snívajte o dokonalom pracovnom priestore. Napíšte si, čo všetko máte radi, čo sa vám páči. Choďte na cielenú prehliadku do Ikey, ktorá je aj pre mňa studnicou inšpirácií! Obzerajte sa, pretože aj v drobných detailoch nájdete to, čo potrebujete. Môže to byť kvet, farba alebo krásny drevený stojan na ceruzky, všetko sa počíta. 

Prečo všetko toto absolvovať? 

Pretože telo cíti! Vníma tie najjemnejšie podnety z priestoru, v ktorom funguje. Aj keď vaša myseľ lieta v počítačovom svete, telo je stále tam a snaží sa klopkať hore: Haló! Aj ja som tu! Dobre vyladený pracovný priestor spraví veľmi veľa v efektivite, nastolí nové pravidlá pre únavu. A možno aj do tej práce sa budete viac tešiť. Predsa len – je to súkromný priestor, svojbytná pevnosť, kde si tvoríme vlastné pravidlá a vzťah s priestorom. Tak nech je ten vzťah krásny a zmysluplný!