Zaujímavé, čo všetko sa dnes deje a čo všetko dokáže ako zaručené varovania človek hľadajúci únik i útechu prijať. So strachom a dočasným uvoľnením emócií, že práve on bude tým vyvoleným a že práve on vďaka návodu na použitie nájde pokoj, mier spojené s ušetrením jeho života. Koho návodu na použitie? Pýtam sa ešte raz – koho návodu na použitie? Strach, neistota, nepokoj. Koho to je návod na použitie? Je cudzí…
Priatelia, ak je pocit v nás natoľko silný, že spokojne inému sprostredkujeme samým sebou informáciu bez zbytočných slov o existencii esencie vnútorného pokoja, nepotrebujeme cudzí návod na použitie. Máme vlastný. Je to presne ten návod, ktorý je určený nám, pretože je založený na zachovaní života. Keby nás ktosi učil o týchto esenciách v nás, v ktorých je obsiahnuté naše bytie, svet by sa zmenil. Nikto z nás by nepodliehal strachu, nikto by si do úst nebral vyššie sily „sídliace na nebesiach“ a spájal ich s pomstou, hnevom, ničením a smrťou. Ale učili nás strachu. A my sme veru učenlivé stvorenia…
Dávno to však prestalo fungovať. Často sa stretávam s názorom, že ľudia sú neuveriteľne zlí, skazení, povrchní, neprajní a ja neviem ešte akí… a že ako ľudstvo sme v bode, z ktorého niet úniku. Ale je tu moje vlastné ale. Rovnako často mám, ak sa teda na môj názor ktosi z týchto ľudí pýta, odpoveď, že ja skôr cítim opak. Mnoho ľudí začína fungovať v duchu vlastného sveta a zachovania života na ňom. Mnoho mladých ľudí už nezačína, ale žije veľmi aktívne pre hodnoty, ktoré s bežným životným štandardom, ktorého sú plné média a informačné prostriedky, nemá spoločné ale že vskutku nič. Možno preto, že to vidím s odstupom času v rámci fungovania časopisu VITALITA. Progres určite je a za 23 rokov skutočne vymýšľať túto informáciu nemusím. Ak sa budeme okolo seba obzerať, určite týchto ľudí uvidíme, pretože nastal čas, kedy sa už netreba schovávať. Naopak, treba žiť a dať o tom vedieť, je to naša príležitosť, naša úloha. Lebo ak uvidia vás, nájdu odvahu aj iní. Ukázať svoju ľudskosť je totiž pre mnohých náročným aktom prejavu. V ozajstnej ľudskosti je vlastne zahrnutého oveľa viac – súcit, láska, trpezlivosť, porozumenie, ba i schopnosť tvoriť a inšpirovať. Naozaj sme toho schopní. Avšak až vtedy, ak vyhodíme zo svojej praxe čas strávený hľadaním cudzích návodov, riešení a často skrytých diktátov a pocítime svoju vlastnú esenciu, ktorú som v úvode spomínala. Vnútorný pokoj v každom z nás dokáže nesmierne veci. Dokonca aj zmeniť škodlivé názory okolia, ktoré tvoria škodlivé emócie a strach. A ak to predsa len tak rýchlo nepôjde, stačí možno jediná veta, ktorú si dokážeme opakovať aj v tej najkritickejšej chvíli: „Je to ich cesta, moja je iná. Nie lepšia, nie horšia. Moja je jednoducho iná.“ Pretože toto, milí priatelia, naozaj začína fungovať.
Erika Lamperová