Gorazd je učebnicová postava z obdobia Veľkej Moravy. Bol to jeden zo Sedempočetníkov, ekuménov, spolučinovníkom svätého Konštantína a Metoda, ktorý sa po Metodovej smrti stal biskupom moravským, do doby, kedy Wiching (franský biskup) neuväznil ostatných jeho klerikov, mučil a vyhnal surovým spôsobom za hranice Veľkej Moravy. Vraj ich bolo viac, ako 200.

V Močenku pri Nitre vedia, že Gorazd pochádzal z ich katastra. Pri neďalekom majeri, ktoré sa volá Gorazdov, mu postavili pamätník, pri ktorom sa usporiadavajú Gorazdove cirkevné slávnosti. Keď si pozrieme katastrálnu mapu Močenka, pole oproti tohto majera, až po závod Duslo Šaľa, sa volá Gorazdovské a za majerom: Nad Gorazdovom. Názvy môžu byť svedkom minulosti, zvyčajne majú svoje opodstatnenie. Močenok bolo pravdepodobne územie, ktoré sa „močilo“ na brehu obrovského Bieleho jazera prv, než vytieklo. Nadmorská výška výtokového miesta pri Kisbéri v Maďarsku udávala jeho veľkosť. Jazero celkom určite siahalo až tu, aj do Nitry, všade do okolia s nadmorskou výškou do 200 m, teda v istom čase pravdepodobne až za dedinu Rybany ku Bánovciam nad Bebravou. Voda, ktorá nemohla potom vytiecť vysychala a zasolila dnešné pastviny s názvom Siki pri Močenku. Starí Nitrania pamätajú, že aj dnešné sídlisko Chrenová bola ešte po II. sv. vojne močiarom.

Podľa povesti Cyril s Metodom obdarili Gorazda kostičkou zo sv. Klimenta rímskeho pápeža. Gorazd nechal postaviť zrejme na svojom majetku, kostolík, ktorý vysvätil jemu a pretože pápež Kliment umrel mučeníckou smrťou, toto miesto nazvali Mučeník (najstarší zápis v Zoborskej listine z r. 1113 je Mussenik). Čiže pravdepodobne existovala osada Močenok a jej súčasťou bol aj Mučeník. Vyvýšené miesto s kostolom. Aj dnešný katolícky kostol v Močenku má patrocínium sv. Klimenta.
Ak chcete byť dôkladní, pozrite si katastrálnu mapu ešte podrobnejšie. Na dolnom konci dediny Močenok, smerom na Šaľu, je napravo dlhý pahorok. V podstate piesková duna. Tento kus zeme, smerom k dedine, má tiež názov Gorazdovské. Ale názov sa zobrazuje na katastrálnej mape len v určitej mierke, nevidno ho stále. Išiel som sa tam prejsť. Normálne pole sa ale na vrchole zrazu zmenilo na archeologické nálezisko. Napriek tomu, že pole nebolo orané kvôli suchu vraj už 20 rokov, som tam fotil črepy, ktoré starý archeológ zaradil jednoznačne do doby Veľkomoravskej. Pôda je tu hore mimoriadne humózna. Mávam pri svojich potulkách dobré náhody. Možno to ani nie sú náhody… Stretol som sa so starším traktoristom poľnohospodárskeho družstva. Vypytoval sa ma, čo som robil hore na poli. I dozvedel som sa, že na tom mieste bolo ešte po vojne veľa kameňov, ktoré ale ľudia vyzbierali. Na vrchu tejto duny z jemnučkého svetlého piesku, sa predsa nemôžu bežne nachádzať kamene! Ani v okolí 15 km sa žiadne kamene prirodzene nenachádzajú. Tie, čo tu boli po nejakej dávnej stavbe, ľudia postupne poodnášali na svoje stavby. Tak to proste chodí! Z uvedeného je teda vysoko pravdepodobné, že tam hore bol niekedy nejaký majer, sídlo. Podľa črepov to bolo v dobe veľkomoravskej a dodnes sa volá Gorazdovské. Prečo práve tu na kopci? V tej dobe bola zem napríklad dole, kde je dnes majer Gorazdov, podstatne viac premočená a nikto by si nestaval sídlo do bahna. Logické by bolo, keby Gorazdovci mali sídlo práve na tomto kopci. Podľa veľkosti polí to boli naozaj bohatí ľudia. Odhaduje sa, že ich majetok boli polia a lesy o rozlohe 8 – 10 km2.

Črepy nájdené na Gorazdovskom poli boli ponechané na mieste

Pravdepodobne by bolo správne, aby niekto zobral detektor kovov, prípadne aj pôdny radar a išiel miesto preskúmať. Možno niekoho napadne práve tam umiestniť aspoň kríž, ako spomienku na skutočné miesto, odkiaľ mohol naozaj Gorazd pochádzať. Je to reálnejšie, ako na terajšom majeri, kde má pamätník.

Pamätník pri majeri Gorazdov

Poprechádzal som sa aj tam, kde je pamätník. Žiadne črepy, žiadne stopy po osídlení v prvom tisícročí. Logické! Vždy to bolo istejšie na suchom návrší! Zrejme tam, kde som nachádzal stopy po osídlení.
Viac v knihe Naše dejiny úplne inak, ktorá vyšla vo vydavateľstve Torden.