SEN: Idem po ulici. Všetko, čo je na nej, dlažba, obchody, domy, sa rúca ako črepy, keď ich niečo vtiahne dovnútra. Všade len táto triešť. Po chodníku predo mnou idú dva páry mladých ľudí – tak okolo tridsiatky. Sú zvláštne oblečení. Jeden z dvojice je černoch – muž. So ženou beloškou sú oblečení opačne. On má úzke nohavice a tuniku, ona široké. Aj farebnosť ich oblečenia je atypická. Druhý pár mladých ľudí ide pred nimi. Tiež sú opačne, nečakane oblečení. Oba páry sú dobre naladené, je z nich cítiť pevnosť, jasnosť a radosť. Akoby vedeli, kam idú a čo sa deje. Práve prechádzajú okolo multifunkčnej budovy s obchodmi na prízemí. Pred budovou, pozdĺž výkladov, stoja ďalší mladí ľudia a pozerajú na tieto dva páry. A zvyšný svet sa rúca ďalej.
Sen v mnohom reflektuje dnešnú dobu. Všetko sa rúca a zároveň s tým už existujú nové vzťahy. Novým trendom je multifunkčnosť. Všetko stíhať, robiť niekoľko aktivít naraz. Čo všetko sa (v) snívajúcej žene rúca? Jej videnie sveta, ľudí, ktorí sú inak oblečení? Opačne, atypicky, nečakane? V čom má rozpor? S tým, ako bola učená, že „ je správne“? Správne sa obliekať, správať, mať vhodného partnera atď.
Ako to ale má vo svojom vnútri naozaj? Vie, kto je a čo chce? Ako chce žiť, vyjadrovať sa, obliekať? Kto v nej sabotuje, kontroluje slobodné prejavovanie toho, čo cíti, chce vyjadriť?
Čo sa ešte (v) žene rúca? Celý jej dom, domy, okolie, dlažba – pevnosť pod nohami. Kde a prečo? Celý jej život alebo časť, v ktorej bola skostnatená v ovplyvnenom vnímaní seba a sveta. Nevyjadrovala samu seba, veď ani nevedela, kto je. Všetko staré, zviazané pravidlami. Ale je v nej aj pevne vybudovaný základ nového, ktorý zobrazujú v sne práve zmiešané páry.
Kde v živote ženy sa objavujú paralely so snom? Súdila inakosť iných ľudí, ich prejav, spôsob života, čokoľvek, čo nezapadalo do jej videnia sveta. Sama si nedovolila spontánny prejav. V skutočnosti mala rozpor s tým novým, čo prišlo s novou generáciou. Nové formy, spôsoby práce, komunikácie, prezentácie, realizácie a sebavedomého správania. Až do doby, kým sa pre svoju neudržateľnosť – multifunkčnosť zrútia. Existujú spoločenské pravidlá a protokoly, konvencie. Na druhej strane máme možnosť slobodne vyjadrovať svoje naladenie, vnútro, jedinečnosť práve oblečením, správaním, slovom, prácou, ktorú robíme. Každý z nás je originál a má právo sa prejavovať spôsobom sebe vlastným.
Je tu aj paralela so situáciou vo svete. Čo sa deje? Netolerancia, neprijímanie inakosti ľudí, ktorí vyzerajú, obliekajú sa alebo správajú inak, ako sú naše zaužívané, naučené normy a predstavy. Čokoľvek sa od týchto noriem odlišuje, berieme ako ohrozenie, nebezpečenstvo.
Oba páry v sne sú v dobrom a optimistickom naladení, majú v sebe jasnosť, radosť a pevnosť. Vedia, kam idú a čo sa deje. Tieto aspekty – potenciál, má v sebe aj snívajúca. Vie, čo v živote chce. Vyjadriť svoju inakosť – jedinečnosť a radosť. Práve vtedy, keď robí to, čo ju napĺňa, cíti sa dobre a spokojne. Nepotrebuje dávať na svoju prácu nálepku, že nie je bežná, že je atypická. Bolo to len jej presvedčenie. A ďalšie presvedčenie, že ľudia nemajú na takéto aktivity peniaze, že riešia dôležitejšie, existenčné záležitosti. Práve tieto presvedčenia boli prekážkou jej realizácie. Podobným presvedčením, len v inej oblasti, si so svojou známou ujasnila nepotrebnosť až škodlivosť týchto obmedzení. Keď obe známe prestali „tlačiť“ na aktivity, ktoré ich napĺňali a bavili, keď ich začali robiť bez prvotného očakávania a tlaku na finančný výsledok, sa tieto akoby samy od seba začali realizovať. Obe už vedia, kam kráčajú. Čím môžu obohatiť ďalších ľudí. V sne mladých, prizerajúcich sa.
Takto si môžeme navzájom pomáhať v realizácii. Každý má dar, talent (v sne oblečenie), jedinečnosť, v ktorej je dobrý, výborný. Stačí opustiť presvedčenia a obmedzenia, ktoré nám v tom bránia, ktoré sme prijali za svoje. Všetko, čo v sebe máme, vysielame do prostredia, k iným ľudom. Rozhodnime sa byť inšpiráciou, nechajme sa inšpirovať jeden druhým. Ako v sne oba páry a prizerajúci sa mladí ľudia. Nech nás inakosť spája, nie rozdeľuje.
Nech nás inakosť spája, nie rozdeľuje.
Alena Hromčoková
www.zisen.sk