Ahoj, drahá Šimonka, tvoja tvorba – maľba, potlač na tričká, návrhy na CD, kresby k príbehom, mydielka, krémy – ma obohacuje na tele i duši. Má nezameniteľnú atmosféru, vždy ma poteší a doslova „made my day“. Ak by si dovolila veľmi jemne nahliadnuť k tebe, za dvere, kde sa to všetko „pečie“, bolo by mi cťou. 
Mám pripravených pár zvedavých otázok, veď ma.
Čo pre teba znamená tvorba? Zdá sa, že je neoddeliteľnou súčasťou tvojho života, v čom vnímaš jej jedinečnosť?
Tvorenie je všetko, čo sa deje, keď sa prebudí môj vnútorný svet a prežiari ma až do najhlbšej temnôtky… Keď vnímam to, čo je vonku ako jednotu so mnou… Je jedno, či práve maľujem alebo sa hrám s dieťaťom a som naplno v príbehu. Alebo pozorujem puk kvetu pred vykvitnutím a cítim jeho trpezlivosť a dôveru… Tvorím, keď som v sebe doma, v priestore súladu…
Priblíž nám techniku, ktorou tvoríš. Tvoja tvorba je rozmanitá, kde sa v nej cítiš najviac „doma“?
Tvorba je rôznorodá, áno, niekedy je toho veľa, čomu sa venujem. Rada tvorím s vášňou a tak aj rada striedam to, čo tvorím. Maľujem, odkedy som sa presťahovala z hlavného mesta na kopanice – a život tu mi prináša stále nové vášne.
Vyrábam prírodnú kozmetiku, miešanie vôní je tichá čistá extáza, keď sa napájam tak hlboko, že ruky len pracujú a ja pozorujem a opájam sa. Kombinácia vôní sa mi často prisní alebo sa samy pýtajú, kto s kým chce ísť do kotlíka. Prvýkrát sa mi takýmto voňavým spôsobom otvoril vesmír, keď som mala asi osem a moja mama, vtedy kozmetička, priniesla domov sprchový olej s éterickým medovkovým olejom. Bol to pre mňa presahujúci zážitok, keď som objavila novú éterickú dimenziu rastlín, pár dní som z toho bola úplne paf.
Rada hladím a maľujem hlinu, miešam vydymovadlá, vonné oleje na telo, občas si vyrobím náušnice, fúkačku na tabak, vyryjem obrázok do lina a odtlačím na textil, milujem fotenie živých ľudí, čokoľvek, čo ma pritiahne… Niežeby som nevedela, čo je „moje“, iba ma baví ten nepreskúmaný dobrodružný priestor vznikania niečoho, čo som ešte nerobila (blíženecký mód, ktorý obsahuje aj to, že nie všetko, čo začnem, aj dokončím).
Tvoríš aj na prianie pre konkrétneho človeka?
Na konkrétne priania pri maľovaní veľmi nie som, mám rada, ak dostanem objednávku s témou a atmosférou, avšak dostanem slobodu prevedenia… Na začiatku mám vždy predstavu, ale obrázky ma samy vedú častokrát úplne inam. A ja sa nebránim.
Máš svoje obľúbené tvory výtvory, s ktorými by si sa ťažko lúčila?
Sú tvory, ktoré sú so mnou dlhšie ako iné. Práve maľujem jeden, ktorý som rozmaľovala, keď som čakala Eliáša. Celé tie roky stál obrázok na okne a bola na ňom len silueta rodiacej ženy. Teraz prišiel zasa jeho čas a priniesol nové významy.
Kam chodíš pre inšpiráciu?
Ona si chodí po mňa, niekedy príde nečakane, položím, čo práve robím, a zbadám sa, ako vyrývam do lina alebo vyťahujem hlinu… Inšpiruje ma, keď prejdem niečím boľavým a prežijem a moje srdce sa stále dokáže nadchnúť… A niekedy sa zas inšpirácia neobjaví dlhý čas a ja sa cítim nesvoja a niekedy stačí len vietor vo vlasoch a už ožívam.
Aký je tvoj obľúbený spôsob „dobíjania bateriek“?
Jednoznačne hudba a tanec. Hudba je orgazmus duše a tanec je pre mňa niečo, keď som naplno vtelená vo svojej schránke a prežívam extázu, radosť, rozkoš… Nie som veľmi tímová tanečnica, najčastejšie si tanec užívam so zatvorenými očami a často na festivaloch odchádzam „z parketu“ spať za svitania v objatí s tými, čo to majú podobne. Kombinácia dobrej hudby a tanca je moja živá voda.
Pracuješ aj so silnými ženskými témami. Ako vnímaš ženu, respektíve ženský aspekt nášho života?
Žena je tajomstvo, ktoré samo seba vyživuje svojou neuchopiteľnosťou.
Fascinuje ma náš vnútorný svet plný žiarivých výšin a temných hlbín… Nekonečný priestor všetkých možností tvorenia… Sila aj slabosť, krása aj odpor, mäkkosť aj divokosť… plynutie rieky… Som veľmi vďačná, že som sa zrodila ako žena… Špeciálnym odtieňom ženstva som fascinovaná od mala – a tým je žena matka, tehotná, rodiaca, život dávajúca… Cítim sa požehnaná, ak môžem byť pri zrode novej bytosti a vidieť ženy v ich živočíšnej sile, divoké a krehké, krásne. Nový život prichádzajúci bránou smrti. Z dievčaťa sa rodí žena.
Keby si mohla svoj vnútorný svet popísať ako krajinu, aká by bola? Ako by vyzerala? Koho a čo by sme v nej mohli vidieť a stretnúť?
Tak isto ako vyzerá táto tu okolo mňa, len ja som v nej naplno prebudená. To sú chvíle, keď sa na svet dívam „prvýkrát“ a s úžasom. Fascinovaná modrosťou oblohy s bielymi chumáčmi, ktoré v tej chvíli ešte vo mne nemajú meno…
Chvíle, keď kŕmim sýkorky a ony neodletia, lebo aj ja som sýkorka… Keď sa pole vlní vo vetre ako more a v lete myšiakov čítam pre seba odkazy…
Keď cítim, ako ma krajina vidí a vie o mne, a v tej veľkoleposti som úplne nepodstatná a zároveň do nej patrím… A ak sú tam so mnou ďalšie podobne vnímajúce bytosti, je to dokonalosť…
Čomu sa s láskou a radosťou venuješ, keď netvoríš?
Keď netvorím, som netvor.
Vždy je lepšia verzia, keď tvorím, viem byť totiž veľmi lenivá, zaťatá a svojhlavá. No čomu sa naozaj rada venujem je čas, priestor a svety s mojimi deťmi, ktoré už takmer nie sú deťmi. Baví nás byť spolu a pre mňa je vzrúšo pozorovať, aké cesty si vyberajú a kam smerujú… Pomaly vyletujú z hniezda a ja sa teším na ich let.
Inšpiruj i nás – tvoja obľúbená kniha, film a rozprávková postava?
Toľko umelcov a čarovných bytostí tvoriacich krásu je na svete! V detstve ma najviac fascinoval Albín Brunovský, dokázala som hodiny študovať jeho kresby a svety, vymýšľať k nim príbehy…
Momentálne odpadávam z práce umelca Geenss Archenti Flores z Peru.
Milujeme všetky animácie štúdia LAIKA, animované filmy Wesa Andersona, hry z dielne českej Amanita design.
No najobľúbenejšia animovaná postavička je jednoznačne moja dcéra Johanka.
Nech nás vnímanie krásy povznáša a lieči, vďaka je k nej moja brána.
Ďakujem.
S láskou a objatím
Katka Koledzai
Fb: Moon Mesiac
