Tisíc lístkov lotosu

Svet snov a imaginácie
V roku 1900 vydal autor psychoanalýzy Sigmund Freud knihu Interpretácia snov, vďaka ktorej moderná veda začala sny vnímať nie ako formu komunikácie s metafyzickými entitami, ale ako symbolické vyjadrenie nevedomia jednotlivcov. Jungovská analytická psychológia Carla Gustava Junga je však pravdepodobne perspektívou, ktorá kládla väčší dôraz na interpretáciu snov ako základnej časti psychoterapeutického procesu. Dalo by sa povedať, že každá výrazná myšlienka alebo zážitok behom dňa majú svoj náprotivok a tajný odkaz v nasledujúcom sne. Samozrejme, čas tu nehrá rolu, bežne sa prelínajú spomienky so súčasnosťou. Ide však o emočný odkaz. Posolstvo symbolov, našej duše a podstaty. Je v nás čosi múdrejšie, čo sa nedá oklamať a vedie nás s večným svetlom poznania a pravdy vpred. Múdrosť snov je v tkanivách listov stromov, v ich koreňoch, v našich bunkách i v bunkách zvierat, v našej koži a v kultúrnych a umeleckých prejavoch. Rozprávky a mytologické postavy sú plné snov a túžob. Plné odkazov predkov. Preto sa im pripisuje vnútorná múdrosť, ktorá je vyjadrená prostredníctvom symbolických obrazov. Sny nám umožňujú prístup k symbolickému a hlbokému zmyslu našich životných skúseností. Charakteristikou snov je, že sú mätúce a iracionálne. Avšak pre jungovskú psychológiu sny nezakrývajú ani necenzurujú obsah.

Pre švajčiarskeho psychiatra Carla Junga, tvorcu analytickej psychológie, táto tvorivá sila využíva dojmy z predvečera, pozostatkov v čase a našich životne dôležitých skúseností na budovanie obrazov a príbehov našich snov. Môžeme to nazvať napĺňaním a vyprázdňovaním studne. Sú suché obdobia a potom obdobia hojnosti a zrodu. Jung si uvedomil, že často v bludoch a halucináciách jeho psychiatrických pacientov, ako aj v snoch ľudí vo všeobecnosti sa samy spontánne objavili, preskúmali a interpretovali v reálnom živote. Nájdeme prekvapivú podobnosť s mytologickými rozprávkami, ktoré sprevádzali ľudstvo v rôznych časoch a na rôznych miestach. Tieto príbehy a symboly pochádzajú zo spoločného tvorivého zdroja, ktorý nazýval kolektívnym podvedomím. V starých príbehoch je bohatstvo nesmiernej veľkosti. Bolo odovzdávané z pokolenia na pokolenie a najskôr vôbec nebolo určené deťom. Naopak, bolo určené mladým a dospelým, aby mali oporné body na svojej vlastnej ceste. Jung prikladal zvláštnu spirituálnu hodnotu archetypom, ktoré sa v snoch objavili v podobe ducha alebo sa správali ako zjavenie duchov. Samozrejme, archetypov je ďaleko viac, majú i negatívnu podobu, prenasledujú a naháňajú hrôzu. Ich význam je ale i tak ochranný. Vychovajú a varujú spiaceho, aby s zobudil. Doslovne. Faktor „ducha“ pripisoval aj postave staršieho muža (múdry starec) znázorneného najčastejšie v postave mága, lekára, kňaza, učiteľa, profesora alebo akejkoľvek inej postave s autoritou. Túto úlohu hrá niekedy aj duch nebohého alebo menej často groteskné postavy škriatkov či rozprávajúce zvieratá. Archetyp ducha v podobe človeka, zvieraťa alebo škriatka sa podľa Junga objavuje najmä v situácii, kedy je potrebný vhľad, pochopenie, dobré rady atď., ale ľudia nie sú schopní ich dosiahnuť vlastnými prostriedkami. Archetyp vtedy kompenzuje tento duchovný nedostatok obsahmi, ktoré danú medzeru vyplnia. Podľa Junga sa zároveň nedá tvrdiť, že by boli postavy duchov vždy morálne dobré.

Archetypy sú považované za psychické korelácie biologických inštinktov a fungujú ako mechanizmy samoregulácie, integrácie a podpory psychického vývoja. Vysielače múdrosti spoločné pre celé ľudstvo. Žijú svoj vlastný život medzi svetmi ľudí a imaginácií. V potrebnom okamihu prestávajú byť akýmsi spiacim autopilotom a prejavia sa navonok v podobe snov a náhlych vízií, inštinktívnych reakcií človeka. Archetypálny mýtus cesty hrdinu (zrod, jednotlivec povolaný na cestu, stretnutie s pánom, interakcia so spojencami a protivníkmi, skúšky, boj proti zlu, zostup do pekla, stretnutie s pokladmi, manželstvo s princeznou, smrť), ktorý sa nachádza v štruktúre mnohých starých a súčasných príbehov, sa považuje za symbolický prejav procesu psychickej transformácie, ktorým sú všetci jednotlivci poháňaní počas celého života. Nikto nemôže unikať donekonečna a je to tak dobre.

Veľké živé sny prinášajú človeku dar novej sily.

Takáto transformácia je zameraná na rozvíjanie jedinečných potenciálov každého jednotlivca, na prežívanie jeho najreálnejšej osobnosti, na jeho povolanie, na jeho osobitný prínos pre svet. Komplexy sú súborom myšlienok so silným emocionálnym nábojom, ktoré sú tvorené z osobných skúseností súvisiacich s témou nejakého archetypu. Podľa Junga, komplexy sú základnými prvkami našej psychiky a správajú sa ako subosobnosti, ktoré sú aktivované za určitých okolností vonkajšieho alebo vnútorného sveta. Komplexy majú schopnosť stelesniť sa v našich snoch. Ak napríklad dlhodobo potláčate niektoré aspekty svojho života, nechcete si niečo priznať, vytesnujete isté obavy a presvedčenia, prejaví sa to práve v snoch. Z Jungovskej psychológie sú sny dramatizáciou našej cesty do hlbín pri hľadaní nášho pokladu, nášho najskutočnejšieho bytia. Je to rad snov, nie izolovaný sen, kde sú znázornené rôzne fázy tejto cesty. Archetypálne sny často predchádzajú životne dôležitým okolnostiam, ktoré zahŕňajú veľké kvalitatívne transformácie, ako je adolescencia, zrelosť, manželstvo, vážna choroba alebo smrť. E. Hartmann (2012) písal, že najčastejšia pozitívna emócia vo veľkých snoch býva úžas, zázrak alebo záhada, ktoré sa dajú podľa samého autora pomenovať ako duchovné. Častejšie ich však ľudia komentujú slovami „bol som ohromený“. Nie je to však náhoda. Vždy sa jedná o odpoveď našej vlastnej duše na súčasnú situáciu. Duchovné sny sa frekventovane vyskytujú aj u ľudí, ktorí nie sú nábožensky založení. Pomáhajú snívajúcemu integrovať, spracovať a uvedomiť si svoje miesto na svete, zmysel existencie či životnú cestu. Ako uvádza Jung, často mobilizujú mnohé filozofické a náboženské predstavy. Známy je fakt, že najmä v priebehu psychoterapie sa vyskytujú duchovné sny so zvýšenou frekvenciou. Signalizujú, že psychoterapia ovplyvnila najhlbšie prežívanie človeka a vytvorila nový náhľad na životnú situáciu. 

Imaginácia je predstavivosť, obrazotvornosť vedome ovládaná tvorivá fantázia. Veľké živé sny prinášajú dar novej sily pre človeka. Čosi, čo zapadlo prachom a bolo takmer zabudnuté, sa prejaví v živote s plnou silou. Staré sny a bolesti môžu byť znova prítomné. Ak sa v živote človeka objavia znova i ľudia, ktorých nevidel roky a s ktorými prežil istú etapu života, môže byť pre neho veľký živý sen katalyzátorom zmien aj s pomocou týchto ľudí. Pravdaže platí to i pre negatívne skúsenosti, traumy, utrpenie. Nastane proste čas pozrieť sa pravde do očí. Nevedomie človeka je zrelé prijať čokoľvek. Ostáva už len prijatie samotným človekom. Vždy sa jedná o liečivý proces. I v najväčšej bolesti je dar potenciálu a liečby, prekročenia tieňov človeka i sveta, prerodenie sa do vyššej podoby a lásky. V momente, keď človek celou bytosťou zatúži po zmene vo vojom živote, po transformácii, zhmotnení konkrétnych aspektov vo svojom bytí, môže mu pomôcť imaginácia. Vizualizovať si svoj zámer, svoj vnútorný pocit, potrebu, svoju najlepšiu predstavu, svoj najkrajší sen. Čo vás definuje? Ako by ste to vytvorili vo svojej najlepšej najdokonalejšej podobe? Ako by to vytvorila láska? Čo naozaj chcete, čo vás napĺňa strhujúcou radosťou a pocitom, že žijete? 

Imaginácia je cestou k týmto projekciám. Na počiatku je vždy tma a ticho, aby semienka vízií mohli dozrieť a vyrásť do podoby vesmíru v celej kráse a dokonalosti. I vy ste takí záhradníci, milí čitatelia. Čo vytvoríte dnes?


Možnosť terapie s pomocou hlbinnej psychológie, utriedenie myšlienok a kontakt s nevedomím pomocou automatického písania a kresby, vykladu kariet, alternatívne spôsoby liečby . Kontakt možný online i osobne.

tisiclistkovlotosu@gmail.com

Veronika Dugová

Tags: No tags

Comments are closed.