Už od mladosti som hľadal presné pochopenie ľudskej konštitúcie. Usiloval som sa o jasnosť, reálnosť a praktickosť chápania, ktoré môže ľuďom umožniť efektívne sebariadenie a osobný rozvoj. Prvých 10 rokov tohto hľadania som to robil pre seba: pre moje prebudenie k vlastnej ľudskosti, ľudskosti ľudí okolo mňa, mojej rodiny, komunity, priateľov, vzťahu a rodičovstva. Počas druhej dekády tohto hľadania som svoje rastúce porozumenie využil v transformačnej divadelnej práci v Anglicku a Austrálii naďalej skúmajúc psychozofiu4 Rudolfa Steinera. 

Študoval som psychológiu, pedagogiku, sociálne vedy, sociálnu prácu, humanitné vedy, literatúru, históriu a tradičnú antropozofiu na rôznych univerzitách a vysokých školách v Izraeli, Anglicku a Austrálii. Nič z toho však neuspokojilo moje hľadanie praktického pochopenia ľudskej duše. Začiatkom 90-tych rokov som si uvedomil terapeutický potenciál kombinácie svojho výskumu, zárodku psychozofie a experimentálnej drámy, ktorú som rozvíjal, v praktickej, efektívnej psychoterapii a psycho-rozvoji. To sa stalo základom psychofonetiky.

V tomto článku by som sa chcel zamerať na niektoré prvky teoretického základu psychofonetiky: psychológie tela, duše a ducha, antropozofického základu chápania ľudskej konštitúcie, základu psychozofie a psychofonetiky.

Existuje mnoho spôsobov, ako opísať 3-dielnu ľudskú konštitúciu z antropozofického pohľadu. V tomto článku opíšem základnú 3-dielnu ľudskú bytosť ako „systém znejúcich zvonov“. Každá zo zložiek ľudskej konštitúcie „znie“ ako srdce zvona vo vnútri tej ďalšej; každá zo zložiek ľudskej konštitúcie rezonuje so „zvonením“ každej ďalšej zložky ako zvon. Čoskoro to vysvetlím.

Základná štruktúra ľudskej konštitúcie: telo, duša a duch

Ľudské telo sa skladá z prvkov všetkých ostatných ríš prírody: ríše minerálov, rastlín a zvierat. My ľudia sme zložení zo všetkých troch prírodných „ríš“ a máme ešte niečo navyše: individuálne ľudské ja, individuálneho ducha.

Ľudská duša: 

Stretnutie ľudského tela a ľudského ducha vytvorilo to, čo nazývame ľudská duša alebo psyché (seele po nemecky, anima po latinsky, alma po španielsky, lelèk v maďarčine, nefesh v hebrejčine). Ľudská duša by sa dala nazvať: celosť ľudskej skúsenosti. Ľudská skúsenosť existuje súčasne na vedomej (bdenie), nevedomej (spánok) a polovedomej úrovni pocitov, emócií, spomienok, zvykov, vzorcov správania, vôľových impulzov, sympatií a antipatií (snívanie). 

Ľudská skúsenosť je základom ľudského vedomia, ale sama osebe nie je úplne vedomá. Človek si zážitok môže uvedomiť, čo si vyžaduje vedomé úsilie. Bez neho zážitok ovláda vedomie. Zážitok je vo svojej podstate subjektívny, no zároveň je pre svojho majiteľa realitou.

Ľudský duch: 

duch a vedomie sú synonymá. Len duch môže byť bdelý a pri vedomí. V ľudskej konštitúcii je individuálny duch ľudským ja. Ľudské ja uvádza do ľudskej konštitúcie duchovný svet rovnakým spôsobom, akým ľudské fyzické telo uvádza do ľudskej konštitúcie fyzický svet. Ľudské ja je samo osebe bdelé.

Zvonenie zvonov v sebe navzájom:

Ľudské telo „znie“ v ľudskej duši ako vnemy, túžby, pripútanosti, zmyslové potešenie a bolesť, inštinktívne a reflexné konanie, automatické obranné reakcie, motivácia pre rôzne správanie a asociácie. Sú to udalosti v ľudskej duši, ktoré sú vyvolané a stimulované telom.
V ľudskom duchu „znie“ ľudské telo ako vnemy, ktoré sa stávajú mentálnymi obrazmi. Všetky zmysly vnímania sú „okná“, cez ktoré fyzický svet komunikuje s ľudským ja.

Ľudská duša „znie“ v ľudskom tele cez celú škálu psycho-somatických spojení:

Proces myslenia ovplyvňuje nervový systém, na ktorom je založený. Štruktúra, napätie, obsah a význam myšlienok využíva alebo zneužíva odolnosť a udržateľnosť nervov. Nervové zrútenie je jedným z najnegatívnejších účinkov tohto spojenia.

Citový/emocionálny proces vytvára v tele úzkosť, vzrušenie, strach, frustráciu, úspech, zlyhanie, depresiu, hnev. Všetky tieto emócie pôsobia na telo priamo prostredníctvom nevedomého spojenia centrálneho nervového systému a autonómneho nervového systému. Pôsobí priamo na rytmický systém srdce – pľúca, na ktorom je založený. Ovplyvňuje srdcový tep, krvný tlak a dýchanie.

Proces vôle/konania ovplyvňuje metabolický systém, na ktorom je založený, zasahuje do spracovania potravy a zásobovania živinami, a so všetkým, čo s týmto systémom súvisí.

Ľudská duša „znie“ v ľudskom duchu prostredníctvom emócií, ktoré ovplyvňujú vnímanie, motiváciu a formovanie významu a reality.

Ľudský duch – individuálne ja „znie“ v ľudskom tele prostredníctvom dynamiky tepla, červených krviniek a celého držania tela, na ktorom je založené ľudské ja. Hlavná polarita ja v tele je: byť prítomný (byť inkarnovaný) alebo neprítomný (exkarnovaný) s viacerými dôsledkami.

Ľudský duch „znie“ v ľudskej duši cez individuálne ja, ktoré je stredom celej ľudskej duše. Ja je tiež základnou identitou každého jednotlivca, jadrom všetkých vedomých činností a najtrvalejším dynamickým prvkom duše, ktorý pôsobí zvnútra duše ako silný psychologický faktor. Zároveň je ja potenciálne oslobodené od emocionálnej dynamiky duše, pretože ja nepochádza z duše. Má svoj vlastný duchovný zdroj, často zakalený rušivými silami osobnosti, ktoré môžu odrezať ja od jeho duchovného zdroja. Ale vnútorné spojenie medzi ľudským ja a jeho duchovným zdrojom môže byť obnovené. Táto obnova je účelom integratívnej psychoterapie a psychorozvoja.

Jedinečné aktivity ja v duši sa v psychofonetike nazývajú 7 iniciatív. Sú to tieto:

1. Ja dokáže uznať akúkoľvek skúsenosť v duši, zastaviť čokoľvek, čím sa zaoberá, a zamerať sa na to. 

2. Ja dokáže preskúmať akúkoľvek skúsenosť, vzorec a dynamiku v duši s jasnosťou, ktorá je určená perspektívou, ktorú ja dokáže vytvoriť v akomkoľvek danom časovom bode.

3. Ja si môže privlastniť akúkoľvek skúsenosť duše, vzor a dynamiku ako svoju vlastnú zodpovednosť. Privlastnenie skúsenosti je zlomovým bodom v osobnom rozvoji človeka, kedykoľvek k nemu dôjde. V privlastnení skúsenosti (čo je často bolestivá vec) sa ja rozrastá do objatia a strávenia skúsenosti. Toto vlastníctvo, ako každé iné vlastníctvo, dáva ja slobodu konať na základe skúsenosti, dáva jej vlastný význam, transformuje ju.

4. Ja môže dať zážitku význam. Význam nie je daná skutočnosť. Je to niečo vytvorené ako odpoveď na vnímanie vnútorného alebo vonkajšieho javu. Je to koncepcia tohto javu, dáva javu jeho meno. Toto pomenovanie skúsenosti je formovanie individuálnej reality. Toto je bod slobody alebo zotročenia, choroby alebo uzdravenia, rola obete alebo majstra. Toto je potenciálne akt slobody a liečenia, pretože nový význam môže nahradiť starý význam vo vzťahu k rovnakej skúsenosti.

5. Ja môže morálne hodnotiť skúsenosti. Môže uplatniť svoje súčasné svedomie v akomkoľvek danom okamihu na akúkoľvek skúsenosť, ktorú uzná, pozoruje a vlastní a dáva jej nový význam. Vo svetle daného významu možno zaujať morálny postoj. Toto sú chvíle, keď sa rozhodujeme, či je niečo dobré alebo zlé, správne alebo nesprávne, pravdivé alebo nepravdivé, krásne alebo škaredé. Na základe týchto úsudkov si vytvárame svoje názory, voľby a realitu. Takto sa vyvíja naše sebavedenie, naša autonómia, autentickosť a autorita.

6. Ja môže urobiť nové rozhodnutia o skúsenostiach, ktoré vyhodnotilo. Rozhodovanie je výsadou ja ako vodcu duše. Lídri robia rozhodnutia a tí, čo rozhodujú, sa stávajú lídrami.

7. Ja môže konať podľa novej voľby. Ja je konateľ v ríši duše. Akcia, na rozdiel od re-akcie, je založená na voľbe konať. V každej akcii, ktorá je iniciovaná vedomým ja, je prvok voľby. Po voľbe však nemusí nevyhnutne nasledovať akcia. Ja je tvorca voľby aj konateľ, ale nie všetky voľby a rozhodnutia aj uskutočníme. Sila potrebná na to, aby človek konal podľa svojich rozhodnutí, je väčšia ako sila potrebná na urobenie rozhodnutia. Obe tieto sily pochádzajú z ja.

Vnútorné rozdelenie 3 hlavných zložiek ľudskej konštitúcie:

Ľudská duša sa skladá z troch odlišných orgánov: duša vnímavá (cítiaca), duša osobná (rozumová), duša vedomá (duchovná). 

Vnímavá duša spája vedomie s telom a vonkajším svetom. Prijíma neustále zmyslové dojmy (v bdelom stave) a prenáša ich do vnútorného života duše, kde sa stávajú vnútornými zážitkami, bez času. Vnímavá duša je sídlom túžob, sexuality, príťažlivosti, odporu, sympatie a antipatie. Je tiež základom pre dimenziu lásky Eros.

Osobná duša, v anglických prekladoch niekedy nazývaná duša rozumová alebo duša intelektuálna, bola pôvodne nazývaná duša porozumenia a cítenia5 . Je centrom osobného života, a preto ju v psychofonetike nazývame osobná duša. Toto je orgán pre pocity, emócie, názory, reflexiu, intelekt, postoje, preferencie, životný štýl a vedenie každodenného života.

Duchovná duša (alebo duša vedomá) je časť duše, ktorá presahuje osobnosť: Pravda je pravdou bez ohľadu na to, čo k nej cítite. Toto je vyhlásenie duše vedomia. Sídli tu snaha o pravdu, o objektívny pohľad na veci, aj na seba, schopnosť pochopiť princípy, logiku, zákony, celkový obraz. Toto je základ pre všetky vedecké, filozofické, racionálne a matematické snahy a poznatky. Tu sa tiež zvažujú a rozhodujú etické dilemy. Prostredníctvom duše vedomej môže realita duchovného sveta hovoriť k duši takým istým spôsobom, akým realita fyzického sveta hovorí k duši prostredníctvom duše vnímavej.

Ľudský duch, individuálne ľudské ja sa skladá z troch zložiek: Manas, Bodhi, Atman (v sanskrte). Viac o tom napíšem v inom článku. V budúcich článkoch sa tiež budem zaoberať formovaním ľudskej pamäte a jej možným liečením, hranicami duše, ako vonkajšími – medzi telom a dušou, tak aj vnútornými – medzi dušou a duchom, a tiež vnútornou dynamikou myslenia a detailmi vnímania.

V tomto článku som sa pokúsil zhrnúť a definovať rôzne zložky ľudskej konštitúcie vo svetle antropozofie a psychozofie Rudolfa Steinera spôsobom, ktorý môže pomôcť pochopiť (nie nahradiť ) pôvodný opis v jeho základnom spise. Dúfam, že pre tých čitateľov, ktorí sa zaujímajú o vedecké, teoretické základy psychofonetiky, bude užitočný.