Stred tela ako nástroj sebaliečenia

Už sme sa venovali stredu tela a jeho významu pre našu rovnováhu. Dnes sa pozrieme na stred ako na nástroj, ktorý nám pomôže pri liečení tela a spoznávaní seba samého.

Mari, mohla by si nám na úvod priblížiť stred tela a prečo je podľa teba takým významným prvkom rovnováhy?

Stred tela si môžeme pre základné pochopenie predstaviť ako priestor medzi hrudným košom a panvou. Priestor, ktorý zhora ohraničuje hlavný dýchací sval – bránica a zospodu svaly panvového dna. Máme tu uložené dôležité orgány, ktoré nám pomáhajú život rozvíjať a ktoré veľmi citlivo reagujú na to, či žijeme v rovnováhe alebo nie. Zo širšieho hľadiska už potom do stredu radím viac-menej celé telo, pretože všetko je prepojené. Stred tela je pre mňa domovom. Keď som „doma”, vnímam svoj život, preciťujem ho naplno, užívam si každý moment. Je to priestor, v ktorom, keď som pevná a stabilná, dokážem robiť aj veľké rozhodnutia s rozvahou. Jednou vetou povedané: Môj svet sa točí okolo môjho stredu. Práca so stredom tela je dôležitá pre rozvíjanie rovnováhy v živote, teda schopnosti pružne reagovať na to, čo sa nám v živote deje, aby sme si v čo najvyššej miere udržali zdravie a vnútornú spokojnosť. Na Univerzite vedomého života voláme túto zručnosť rozvaha, teda žijem rozvážne.

V minulom článku sme si priblížili fyziologický základný sed a fyziologický základný stoj, s ktorými pracuješ. Ako pomáhajú pri liečivých procesoch?

Vedieť, ako stáť či sedieť, je pre mňa absolútny základ, ktorý sme sa mali učiť už ako deti. Vnímať svoje telo, kosti, svaly, kĺby a celkovo pohyb v nás vie naštartovať mnohé procesy, ktoré nám pomôžu dostať telo do rovnováhy na všetkých úrovniach – fyzickej, emočnej, mentálnej i duchovnej. Podstatou stoja a sedu je, že dostávame telo do stavu a polôh, ktoré sú preň z hľadiska fyziológie prirodzenejšie pre fungovanie. A keď k tomu pripojíme pohyb, ktorý nás sprevádza už roky, veľmi dobre sa nám pracuje na zlepšovaní rovnováhy a zdravia.

S akými problémami sa stretávaš vo svojej praxi najčastejšie?

Pracujem hlavne s pohybom a cez pohyb sa snažím ľudí uvoľniť i spevniť. Najčastejšie za mnou chodia klienti, ktorí sú vo všeobecnosti zdraví, ale pri rozhovore zistíme, že občas pobolieva koleno, iný klient má vysunutú platničku, ďalšiu sprevádzajú časté migrény a pod. Sú to indikátory toho, že v tele sa deje niečo, čo nie je v súlade s jeho potrebami.

Telo nám mnohokrát ukazuje aj emočné problémy – utiahnutosť, uzavretosť, napätie. Už som si zvykla, že keď sa na lekcii dostaneme skutočne do hĺbky, emócie na seba nenechajú dlho čakať. Plač v tanci sa už pre mňa stal bežnou súčasťou stretnutí a považujem to za rovnako prirodzené, ako keď niekto kýchne. Jednoducho to potrebuje dostať v danej chvíli zo seba von.

Ako to súvisí s našou vnútornou silou a schopnosťou regenerácie organizmu?

Ako som už spomenula, stred tela je môj domov. Je mojím priestorom, ktorý si podvedome chránim a opatrujem. Často si oblasť brucha podvedome obalím rukami, keď mám pocit, že niekto zachádza za moje hranice, prípadne vchádza do môjho priestoru. Brucho nám odzrkadľuje veľa z našich pocitov a intuície. Ako sa hovorí: Cítim v žalúdku, že tadiaľ nemám ísť.

Stred je aj priestor, ktorý patrí prvej – koreňovej, druhej – sakrálnej a tretej čakre – solar plexus. Štvrtá – srdcová je nad nimi. Keď sú prvé tri čakry harmonizované – teda viem, kto som, kde mám hranice a pracujem na sebe – štvrtá sa môže otvoriť bezpodmienečnej láske, veľkorysosti.

Hovorím, že srdcová čakra sa môže oprieť o tieto tri a precítiť v nich oporu. Preto je pre mňa stred dôležitý v kontexte rovnováhy. Potrebujem sa najskôr postarať o SEBA, ukotviť sa, rozvíjať sa a následne ľahšie pomáha druhým.

Vedela by si nám povedať, ako môžeme začať s ozdravnými procesmi?

Základ je spoznávať svoje fyzické telo všetkými zmyslami – očami, dotykom, pocitmi, dychom… Je toľko ciest! Učiť sa o sebe a meniť – to je podľa mňa cesta. Nielen vedieť vymenovať hlavné časti tela, ale sa aj zaujímať o to, ako spolupracujú a fungujú. Dokázať popísať, ako sa CÍTIM! Dovoliť si, že sa tak cítim. Potom ovládať fyziologický základný postoj a sed je na mieste. V dobe sedavej pravidelne narovnať chrbát a rozhýbať sa. Nájsť si aktivitu, ktorá ma baví. Hrať sa!

Rovnako dôležité je rešpektovať svoj biorytmus.

Ako deti sme to vedeli tak nejako prirodzene. Ale pracovný život nás veľmi pohlcuje. Tu je na mieste začať robiť veci vedome, teda z vlastného rozhodnutia a s určitým zámerom. Rešpektovať, keď je unavené, hľadať cesty, ako si aj v malých časových úsekoch spraviť prestávku a oddýchnuť si. Dať si pauzu od mobilu. Dovoliť si robiť NIČ. Aktivity, ktoré naše telo vyčerpávajú, mu uberajú práve silu na regeneráciu. Keď začneme svoje telo rešpektovať, vráti sa nám to.

Únava je pre mňa ešte veľmi jemným signálom, že aha, dievča, ideš zle. Koľkokrát som sedela vyčerpaná na zemi a jediné, čo som si opakovala, bolo: Som taká unavená! Moje telo absolútne strácalo chuť niečo robiť. Únava je pre mňa bodom, od ktorého sa ešte vieme krásne odraziť pred tým, než vyhoríme. Určujme si hranice, kedy je dosť. Učme sa delegovať úlohy alebo jednoducho povedať: Nemám na to teraz silu alebo Pomôž mi. Tieto vety, vyslovené úprimne, vedia robiť zázraky v komunikácii a taktiež rozvíjať spoluprácu! Buďme autentickí a vyjadrujme, čo potrebujeme a čo cítime.

Ako a prečo sa ľudia správnemu postoju vyhýbajú?

Nepovedala by som, že sa mu vyhýbame, skôr v nás nie je zakorenený ako zdravý základ, od ktorého sa posúvame ďalej. Veľa na nás vplýva statický životný štýl, napríklad sedenie v kancelárii. Naučili sme sa vo veľkej miere pracovať mentálne a svoju telesnú schránku dávame na druhé, mnohokrát až na desiate miesto. Potom sú tu nesprávne pohybové zvyky: prekladanie nohy cez nohu, zabaľovanie ramien, gaučový sed, nosenie kabelky. Naše vzťahy a okolie. Obrovská téma. Odkláňame sa od svojich partnerov, sme súčasťou veľkého kolektívu v práci alebo máme problém vyjadriť, čo cítime a potrebujeme. Alebo máme nespracované zranenia z detstva, ktoré sa na našom tele prejavili somaticky.

Na človeku vidíte niekedy už na prvý pohľad, že niečo „rieši”. Áno, každý z nás niečo rieši. Krásne je, že všetko sa dá zmeniť, nech už začneme na ktorejkoľvek úrovni z tých štyroch. Ak niekomu viac vyhovuje pracovať na emóciách, pôjde touto cestou. Na tele sa to prejaví. Niekto, ako napríklad ja, zase uprednostňuje uvoľňovanie a prácu cez fyzické telo, kedy nachádzame prepojenia na emócie či duchovnú oblasť. Mne sa páči pestrosť – každý si môže nájsť to, čo je mu blízke. Čo tým chcem povedať je, že k správnemu postoju sa dá vždy vrátiť. Ale chce to trochu práce a chuti to zmeniť.

Ako môžeme vnímať mužskú a ženskú energiu v kontexte stredu?

Mužská a ženská energia je samostatná veľká téma. Keďže pracujem hlavne so ženami, je mi viac blízke otváranie ženského potenciálu a budovanie vnútornej ženy. Každý z nás bez ohľadu na pohlavie či sexuálnu orientáciu v sebe nesie ženský i mužský princíp. Ja mám za to, že vnútorný muž nám dáva silu, rozhodnosť, vnútorná žena zase lásku, nehu, prijatie. Čo nás, okrem mnohých iných vecí, spája, je stred. Stred máme všetci. Anatomicky sa muži a ženy trochu odlišujú, ale úloha stredu vo svete rovnováhy a v regenerácii organizmu je veľmi podobná.

Mužsko-ženský princíp mám ešte vo fáze skúmania. Na sebe mám napríklad zažité, že práca so stredom mi pomáha precítiť kvalitu, ktorú v danej chvíli potrebujem. Napríklad keď sa chcem vrátiť skutočne k svojej vnútornej žene, dám si meditáciu tancom a zámer nastavím sem. Ak potrebujem pocítiť silu a dostatok odvahy na niečo dôležité, zameriavam sa na prácu s vnútornou silou. Ostatných sa snažím motivovať vlastným príbehom a vedením, ale vždy s dodatkom – ja to mám takto a ty skúmaj, ako to máš ty. Pointou je, aby sme sa naučili dôverovať sami sebe a vlastnej sile.

Odlišuje sa nejako spôsob cvičenia pre mužov a ženy?

Ako som už spomenula, naše telá sa odlišujú. Keďže na moje stretnutia chodia hlavne ženy, zvolila som ako hlavný spôsob práce s telom tanec, pretože ženám je veľmi prirodzený. Potom veľa robíme s panvovým dnom a dychom, ale to neznamená, že aj muži by sa o túto tému nemali zaujímať. S mužmi mám ale takú skúsenosť, že idú skôr za iným spôsobom pohybu a práce s telom, napríklad cez funkčný tréning. Alebo sa zaujímajú o to, ako telo funguje ako systém a keď to pochopia, tak presne pracujú na konkrétnych veciach. Rada veciam rozumiem, ale vkladám ich do hier a kreatívnej tvorby tela, preto je mi tanec blízky.

Zároveň si rozvíjam takzvaný koncept osem esencií pre rovnováhu. Je to pre mňa taký všeobecný základ, ktorý sa dá v rôznom pomere aplikovať aj pre ženy, aj pre mužov. Patrí sem stred, pohyb, pružnosť, sila, relax, výživa, archetypy a živly. Všetky esencie vplývajú na telo, myseľ i dušu. Aj na každú úroveň – dovoľujú nám pracovať s emóciami, hranicami či rozvíjať vnútorný potenciál. A ako je každá ľudská bytosť jedinečná, tak aj pomer jednotlivých esencií sa mení v súlade s tým, čo potrebujeme.

Ako by nám stred tela mohol pomôcť pri ozdravovaní nášho tela?

Napríklad keď chceme vyriešiť vzťahy alebo pracovať so strachmi? Stred tela je o mojom priestore a hraniciach. Vzťahy sú pre mňa o zrkadlení vnútra a tiež o spolupráci. Vedieť, kde som JA, je základ. Keď som v rovnováhe, resp. v rozvahe, ľahšie sa mi rozvíjajú aj náročnejšie vzťahy a tie plynúce si viac užívam. Opäť sa možno opakujem, že stred tela je o budovaní SEBAvedomia a SEBAdôvery. O plnom precítení sily, ktorá v nás je a ktorá je aj zdrojom regenerácie. Ak telo ničíme na niektorej úrovni a dostávame ho do únavy, energiou plytváme. Strachov mám aj ja stále dosť. Ale zároveň veľa pracujem na sebe a dôverujem svojmu telu, že vie, čo robí. Preto aj keď pociťujem strach, dovolím si ho skúmať. Lebo viem, že nezasahuje do môjho bytia, ale je prejavom ega, ktoré cíti, že musí prejsť nejakou zmenou. Ak chceme pracovať so strachmi, veľmi pekná téma je o svale nazývanom psoas – sval duše. Krásna téma, ktorá nám otvorí ďalšie roviny.

Aké cvičenie by si na záver odporučila?

Pre mňa je najpodstatnejším cvičením základný fyziologický postoj a aktívny sed. Začať môžeme napríklad meditáciou, kedy si sadneme na stoličku alebo na zem. Sedacie kosti na podložke a kostrč nám vytvoria krásny trojuholník, cez ktorý sa môžeme napojiť na energiu zeme. Niektorým ľuďom vyhovuje viac, keď sa postavia. V tomto prípade si môžeme na každej nohe zvedomiť hlavný palcový kĺb, kĺb malíčka a pätu, ako sa zatláčajú rovnomerne do zeme. Následne sa sústrediť na svoj dych a s každým nádychom predýchavať až dole do panvy. V mysli si môžeme predstaviť svetelnú guľu, ktorú s každým nádychom zväčšujeme.

V tejto „polomeditácii” si môžeme položiť dlane na brucho a dať si otázku: Ako sa teraz cítim? Čo cítim? Ak stojíme pred dôležitým rozhodnutím a cítime, že potrebujeme silu, odvahu a rozhodnosť, rovnako sa môžeme cez meditáciu stredu k týmto kvalitám dostať. Afirmáciou môže byť: Ja to zvládnem!

A potom tanec, samozrejme. To je pre mňa pohyb, ktorý vie rozvíjať v podstate všetkých osem esencií. Od pružnosti cez silu, na inej úrovni komunikáciu. Ak si chceme spraviť vlastnú tanečnú chvíľku so svojím stredom, odporúčam pustiť si príjemnú, plynúcu hudbu, položiť dlane na brucho alebo na panvu a vnímať, ako sa táto časť tela pohybuje po priestore. Raz ona vedie mňa, inokedy zase moje dlane rozhodujú, kam pôjde. Je to hra. S časom, priestorom, telom. A ak z toho máme radosť a precítime vďačnosť za svoje telo a život, robíme obrovské kroky vpred k sebaliečeniu.