Biely tesák, kniha, ktorú napísal Jack London, je jedna z kníh, ktorú si skutočne pamätám z detstva a povinného čítania.

Ešte dodnes si pamätám titulku, ktorú kniha mala, to, ako som si ju doniesla z knižnice, a aj to, kde a ako som ju čítala. Je to príbeh, ktorý na mňa silno zapôsobil.

Odvtedy som túžila mať „vlastného” Bieleho tesáka. Páčilo sa mi priateľstvo a slobodné spojenie hlavných hrdinov príbehu a ešte niečo, čo je len v pocite.
Ako malá som nemala žiadne strachy, ktoré by spochybňovali, že by to mohlo fungovať.
Keď mi prišla do života Roxy, bolo to inak. Uvedomovala som si, že ako rástla jej sila, rástol môj strach, či to s ňou zvládnem.

Stala sa mojím Bielym tesákom a jednou z najväčších učiteliek.
To, čo ma naučila, je:
– že v skutočnosti nedôverujem sama sebe,
– to, že jej dokážem nastaviť hranice,
– to, že nielen vo vzťahu k nej dokážem nastaviť hranice iným.

Dôvera v seba a iných je v skutočnosti dôvera v to, že dokážeme nastavovať hranice.
Dnes Roxy plne dôverujem tak, ako dôverujem aj iným. Dôverujem im v tom, že sa vždy zachovajú vo svojom najlepšom záujme.

Učím sa dôverovať sama sebe v tom, že:
– dokážem rešpektovať hranice iných a podľa toho sa správať
– a v prvom rade, že dokážem rešpektovať vlastné hranice. A keď je treba, tak vycerím aj vlastný biely tesák.

LoVE YoU, Ďakujem za každú vzácnu chvíľu s tebou.