Robiť strašné veci nie je človeku vrodené. Prirodzenosťou ľudí je chovať sa láskyplne… Preto je prirodzené, že na chvíľu prestanú, ak sa ich spýtame: „Čo vás tak strašne bolí, že si myslíte, že musíte ubližovať druhým, aby ste sa vyliečili?“ Je to, samozrejme, knižný citát, ktorý je veľmi múdry, pretože, milí priatelia, veľa vecí je nám sprostredkovávaných v ostatnom čase tak, že máme pocit, ako veľmi veľa je toho zlého. Akí sú ľudia skazení, mládež nemožná. Doba zlá. No ak by sme nabrali odvahu a túto otázku z citátu skutočne komusi v danom okamihu položili, musíme byť naozaj pripravení. Pýtate sa na čo? Na to, aby sme dokázali opýtaného vypočuť. Vypočuť bez pocitu, ako to už pričasto v poslednom období býva, bez ignorancie a myšlienky, že ide o propagandu alebo, prepytujem, po novom ,,hoax“. Vyšším levelom tejto životnej hry by možno bolo položiť takúto účinnú otázku priamo počas konfliktu a nedovoliť preniesť na seba negatívnu energiu.

Milí priatelia, čo ak sú práve toto slová, ktoré by mohli vyliečiť svet? Mohla by veta: „Chápem… chápem, že sa cítiš tak, ako sa cítiš,“ hasiť medziľudské požiare? Každý útočník totiž svoj útok chápe ako obranu. Tak to chápu aj veľkí tohto sveta. Nikto neútočí, všetci sa iba bránia…

Kde teda ostala ľudskosť a láskyplnosť?
Dostali sme všetky nástroje, ktoré potrebujeme na to, aby sme život spravili radostným. Sebe aj iným a najväčší dar je slobodná vôľa. Práve ona nás núti k zmene a zmena je naozaj podstatou života. Keď sa udeje, máme radosť. Všetko, čo chce zmenu zastaviť alebo potlačiť, sa iba bezbreho schováva za to, že chce vytvoriť lepší život, avšak v skutočnosti jediným možným spôsobom – potlačením ŽIVOTA. To však je nemožné. Nedá sa to! A vzniká medziľudská priepasť – obhajoba starých noriem života a neochota prispôsobiť sa zmenám. Prikyvujete mi, že je to teraz a tu? A vidíte v praxi kolo seba, ako je útok ospravedlňovaný v mene obrany? Ľudstvo naozaj potrebuje čosi nové, aby sa zbavilo toho starého. Avšak nie útokom v mene obrany. Preklenúť priepasť medzi včerajškom a zajtrajšom bude mnohým náročné, no nie je to nemožné. Pohodlie tradície treba nutne začať vnímať ako potrebu inovácie a obnovy. Láskyplne aj úctivo. Nemeniť chovanie, no pokúsiť sa zmeniť názory, aby sme ho zmenili. Zvládneme to?
Pravdaže áno.
Veľa šťastia, priatelia.