Pýtate sa svojho tela, keď sa púšťate do novej úlohy, projektu či vzťahu, čo si o tom v skutočností myslí?

V knihe Édouarda Stackeho Koučovanie pre manažérov a firemné tímy som našla krásny prímer:
„Keď hlava hovorí Chcem., srdce sa zároveň pýta Mám na to chuť? a brucho Môžem?“

A to je presne ono. Koľkokrát v našej hlave presne vieme a chceme, no naše srdce môže hovoriť, že vôbec nemá chuť alebo aj naopak? Keď sa dlhodobo tlačíme do vecí, ktoré nie sú s nami celkovo v súlade, plytváme svojimi zdrojmi a vychyľujeme sa z rovnováhy?

Ku koučovaniu ma v skutočnosti nepritiahlo kladenie otázok alebo nástroje k usporiadaniu myšlienok. To, čo ma najviac zavolalo, je jeho komplexný prístup aj cez vnímanie tela, pocitov = kinestetické vnímanie.

To je to, s čím pracujem rada a často. To je to, čo ma u každého klienta zaujíma. Ako sa cíti, kde v tele vníma pocity k danej téme a kde bude jeho telu ako celku lepšie a pod.

Keď sme v našej vnútornej rovnováhe, dokážeme jasnejšie vnímať aj to, kde sa nachádzame vo vonkajšom svete a čo potrebujeme. A to nielen v súkromí, ale aj v práci a manažérskej praxi.

Reč tela v skutočnosti nie je o tom naučiť sa správne stáť, podávať ruky a vyžarovať so seba silu tak, aby vás prijala protistrana alebo tím. To je prístup, ktorý vychádza z hlavy a snaží sa telo zmanipulovať.

Reč tela je v skutočnosti o porozumení samému sebe. Tomu, čo vám vaše telo ako celok hovorí a čo potrebuje, aby mu bolo lepšie a mohlo vo svojej sile stáť prirodzene.