Hoci nie je mojím zvykom vciťovať sa do akýchkoľvek vyjadrení cirkevných autorít tohto sveta, neostala som ľahostajná pri nedávno publikovaných slovách autority najvyššej. Týkali sa obdobia pôstu, v ktorom sa práve nachádzame. No neboli o jedle pre telo. Boli o láske voči iným ľuďom. O jej konkrétnych prejavoch cez naše doterajšie systémové nastavenie, na ktoré sme nieže navyknutí, ale tak kúsok, prepytujem, ,,zlozvyknutí“.

Dovolím si citovať vyrieknuté slová: ,,Postite sa od urážok a odovzdávajte láskavé slová. Postite sa od nespokojnosti a naplňte sa vďačnosťou. Postite sa od hnevu a naplňte sa miernosťou a trpezlivosťou. Postite sa od pesimizmu a naplňte sa nádejou a optimizmom. Postite sa od starostí a naplňte sa dôverou v Boha. Postite sa od sťažovania a naplňte svoj život jednoduchými vecami. Postite sa od nátlaku a naplňte sa modlitbou. Postite sa od smútku a zatrpknutosti a naplňte svoje srdce radosťou. Postite sa od sebectva a naplňte sa súcitom s druhými. Postite sa od neodpustenia a naplňte sa postojmi zmierenia. Postite sa od slov a naplňte sa tichom a počúvaním druhých. Ak všetci zažijeme tento pôst, náš každodenný život bude naplnený…“

Áno, myslím si, že toto je pôst. Pôst, ktorý sa týka všetkej našej činnosti, lebo ak sa chceme stať milujúcim človekom, naozaj sa budeme chovať k ľuďom láskyplne – ale budeme to robiť pre seba. Lebo čím sme, o tom rozhodujeme sami. Rovnako čo prežívame, aj o tom rozhodujeme sami.

Vždy sa čosi deje a, ako som už písala, aj sa udeje. Lebo tak je to správne, toto je proces a TOTO JE SVET, V KTOROM SME SA ROZHODLI ŽIŤ A HO AJ DO POSLEDNEJ SUCHEJ NITKY NA NÁS ZAŽIŤ. Svet, o ktorom budeme s odstupom času, opadnutím emócií, ale aj strachov a obáv z neznámeho, hovoriť slovami: …Lebo keby nebolo toto, nikdy nebude takto…, potrebovali sme to. A možno sme konečne v bode, ktorý nám umožní pochopiť jednu veľmi podivnú, no aktuálne pravdivú sekvenciu nášho života. Je ňou poznanie, že prítomnosť vidieť je vlastne nemožné. Pretože kým si ju zmyslami všimneme, deje sa iné. To, čo vnímame, je vždy jeden krok pred nami. A my vidíme iba obraz toho, čo sa stalo. Interpretujeme ho s vlastnou predstavivosťou a produkujeme ho ďalej. Zhmotňujeme proces a predstavivosť sa v okamihu mení na nami vnímanú realitu súčasnosti. Sme stvoritelia i stvorenia. Áno, čítate správne, priatelia, vedomí si tohto môžeme zmeniť nielen svoj život, ale i celý SVET. Pretože jediný spôsob, ako sa ,,niekam dostať,“ je „byť tam“!