Sen: Som v obchode. Je to dlhá, úzka miestnosť. Idem k pokladni, rozhodujem sa, ku ktorej. Vpravo popri regáli stojí dlhý rad ľudí. Vľavo sú kolmo naň dve až tri pokladne, prázdne. Idem teda k jednej z nich. Ani nevidím, čo som nakúpila, len mi takmer neviditeľná pokladníčka hovorí: „Sedemdesiattri eur.“ Stŕpnem. Mám toľko? Vyberám. Sedemdesiatjeden. Je nekompromisná. Viem, že ma nepustí. Hľadám. Ešte v bočnom vrecku kabelky mám jedno euro, o ktorom viem. Chýba mi to tretie. Pozerám, kde je môj muž. Veď tu mal byť. Obchádzam rad, nakúkam, či nie je v zákryte za ním. Niekto čupí pri regáli za tým radom, no on to nie je. Idem späť k pokladni. Stojím. Som nahnevaná, že tu nie je. Pozerám na rad, či mi niekto z ľudí pomôže. Nikto. Nezáujem. Akoby ani nežili. Len stoja. Vzadu sa niekto vyklonil, kockovaná košeľa, bledá. Dúfala som, že je to môj muž. Nie. Len nejaký tučný chlap. No, zase neprejdem. Budím sa.
Tento a ďalšie sny o pokladni sa mi snívali v rôznych obmenách viac rokov. Zakaždým sa v nich dostanem k pokladni a tam je prekážka – osoba alebo nedostatok peňazí. Nemôžem odísť. Čo to znamená? Komu mám zaplatiť za niečo, aby som už konečne mohla odísť? Čo robím, kde som ešte uväznená? V akom obchode a s kým?
V noci nasilu opravujem sen, dokončujem ho. Nejde to. Až ráno, keď si znovu ľahnem, sa sen spontánne dokončí sám.
Pokračovanie sna: Muž stojí za mnou pri pokladni, dopláca za mňa to jedno euro a ešte platí aj svoj malý nákup. Môžeme odísť. Z väzenia, konzumu, obmedzení. Vlastných, aj cudzích. Odchádzame.
V reálnom živote tento a ďalšie sny, kde som bola zastavovaná pri pokladni, znamenali antienergetickú výmenu. V tomto konkrétnom prípade to bolo obdobie, kedy som dlho nevedela odpustiť zradu mužovi a rôznym nepríjemným spôsobom som mu to dávala najavo. Obaja sme prichádzali o energiu, či už vo fyzickej, alebo finančnej podobe. Mne sa nedarilo „zohnať“ prácu a napriek dobrému príjmu, ktorý muž zabezpečoval náročnou fyzickou prácou, sme stále minuli všetky peniaze. Až keď som prestala s hrou na obeť a tyrana, začali sa diať zmeny. Nie samy od seba. Išlo to cez úprimnú a pravdivú komunikáciu o tom, čo som robila a prečo. Musela som nájsť odvahu hovoriť o svojich pocitoch, o tom, čo chcem robiť, ako žiť, tráviť čas. Nebolo to ľahké. Dohodli sme sa na priateľskej forme spolužitia. Finančné prostriedky vediem prehľadným spôsobom. Je to dobrý argument na akúkoľvek „reklamáciu“.
Tieto vonkajšie prejavy boli hlavne výsledkom vnútorného nastavenia a bojov, ktoré sme medzi sebou zvádzali mentálne. Z toho vznikali straty energie a neudržateľnosť financií.
V inom sne o pokladni sa tiež dostávam na rad a idem zaplatiť. Ale predo mnou stojí obrovská tučná žena a nechce ma pustiť.
O pár dní nato som narazila oboma pravými kolesami auta na obrubník a rozrezala gumy. Domov som doslova došla krívajúc na aute, ktoré malo 2 náhradné pneumatiky. Jednu moju a jednu zo servisu. Zvláštna skúsenosť. Celá táto situácia ma vyšla na 300 eur.
Za čo som v skutočnosti zaplatila energeticky? Dávnejšie som sa cez určitú výhodnú známosť dostala k dobrej finančnej zákazke. Osoba, ktorá túto zákazku sprostredkovala, si na základe môjho správania domýšľala, že jej dávam nádej na aférku. Vedome som to nerobila. (Alebo trochu áno?) Bol to starý vzorec správania a nevedela som, že tak pôsobím.
Keďže v realite som naozaj zaplatila tých tristo eur za výmenu oboch pneumatík, tak sa mohla ukončiť aj „obchodná“ pracovná spolupráca, založená na domnienkach o možnom vzťahu.
V živote to niekedy býva tak, že keď niečo získame manipuláciou, klamstvom alebo nečistým úmyslom, môže sa nám to skôr či neskôr prejaviť v nejakej oblasti ako strata. Či vo vzťahoch, príjme, práci, zdraví, čomkoľvek. Vesmírne účtovníctvo funguje. Má ho na starosti planéta Saturn. O tom som mala ďalší sen. V ňom som „prešla“ svojimi skutkami prísnym pohľadom Saturna.
Alena Hrončoková
www.zisen.sk
