Amatérski historici, pseudohistorici, konšpirátori, rojkovia. Tak rôzne im hovoria historici. Sú v každom štáte. Často prinášajú iné správy ako oficiálna historiografia. Jednému z nich sme mnohokrát dali priestor v našom médiu, jeho články zaujali, bola živá diskusia. Alan Dolog. Dôchodca, ktorý sa narodil na Gemeri, pôsobil ako chemik, technológ, neskôr ako ekológ v plynárenstve.
Bádateľ. Tak prezentujete vlastnú osobu. Výsledky vášho dlhoročného bádania ste prvotne zapisovali vo forme článkov na jednom internetovom portáli, ktoré boli neskôr zosumarizované do kapitol, na základe ktorých vznikli vaše knižné publikácie. Mohli by ste nám v krátkosti opísať obsah vašich životných diel?
Bádateľom sa nenazývam ja sám. Nazvali ma tak tí, čo o mne píšu a hovoria. Opísať v krátkosti skoro 1000 strán textu? To sa nedá. 
Naznačím, že sa zaoberám hlavne dejinami Slovanov, Slovenov v prvom tisícročí. Správne pomenovanie je SLOVENI, pretože ak ženy sú Slovenky, žijeme na SLOVENSKU. Nie SLOVÁCI! Slovácko je na Morave! Ako vidíte, deformácie a dezinformácie sú na každom kroku a zjavne neexistuje snaha dať to do poriadku. Naše dejiny sú deformované cudzími vplyvmi, pramene chýbajú, pretože boli živelne, ale aj systematicky likvidované. Ale nikdy nikto nevymaže všetko. Zostali jednoznačné stopy po tom, že naše dejiny prebiehali trochu inak. To ma dráždi, inšpiruje. Zvedavosť a túžba pokúsiť sa z drobných dôkazov a indícií poskladať mozaiku našich dejín je motorom, ktorý ma ženie za týmito stopami.
Všimnite si, ako sú Slovania rozdelení. Písmom, náboženstvami, politikou. Položte si otázku: Kto a prečo?
Vydal som zatiaľ tri knihy. Prvá – Naše dejiny úplne inak – pre rýchle vypredanie vyšla už v druhom a treťom doplnenom vydaní r. 2022. Je to veľkoformátová kniha, má 400 strán, bohato ilustrovaná najmä 520 fotografiami, ktoré som na miestach sám urobil, aby som jasne dokladoval veci, o ktorých píšem. Druhá kniha Reppertum (Objavy ignorovaných faktov) vyšla v r. 2021. Je to voľné pokračovanie prvej, s úplne novými poznatkami, ktoré som si všimol a taktiež by mohli mať potenciál meniť faktografiu našej minulosti.
Posledná kniha je historický román Helena a jej dynastia, ktorá vznikla pod silným tlakom nájdených indícií o spätosti Rímskej ríše a oblasti dnešného Slovenska. Príbeh je napísaný podľa overiteľných faktov a miestami je taký silný, že som sám vyronil slzy pri jeho písaní. Viacerí čitatelia mi povedali alebo napísali, že ak by sa toto sfilmovalo, bol by to pravdepodobne úspešný veľkofilm.
Váš výklad dejín sa týka predovšetkým prvého tisícročia nášho letopočtu. Prečo vás interesuje práve toto obdobie? Prečo ste sa naň zamerali?
Ako som naznačil, prvé tisícročie je zásluhou viacerých silných politických i hospodárskych vplyvov deformované a tieto vplyvy dosiahli to, že dnešný človek nemá záujem o to, aby sám prišiel na to, že to, čo sa o dejinách učil v škole, vlastne nemá logiku. Kľúčovým problémom je tzv. vedecká teória o tom, že Slovania sa do Európy nasťahovali až v 5. – 6. storočí. Tejto teórii neveria mnohí žiaci a dospelí a tušia, že toto z našej historiografie robí niečo nehodnoverné, manipulované, klamlivé. Aj to môže byť dôvod, prečo sa o históriu ľudia takmer nezaujímajú. A bude sa to zhoršovať, pretože hladného zaujíma odkiaľ vezme chlieb. Nie to, čo bolo pred 2000 rokmi. Ideme do zlej doby! Aby som bol ale objektívny: žiaľ, náš národ má znateľne menší záujem o svoju históriu ako Česi, Maďari, Poliaci. Pritom jeho vývoj z rôznorodých genetík bol rovnako komplikovaný ako u okolitých dnešných národov. V tomto sú lepší Chorváti, Macedónci a Srbi. Práve výsledky srbskej historiografie a archeológie by si mali viac všímať naši historici!
Ak vyvraciate teóriu sťahovania národov a odmietate názor, že Slovania prišli na naše územie v 5. – 6. storočí, zrejme disponujete dôkazmi, že slovanské kmene boli na tomto území už dávno pred tým.
Viete, ak sa stretnú dvaja historici, ktorí si majú čo povedať, vedia, že stretnutie nebude kratšie ako 4 hodiny. Najmenej toľko by asi trvala moja odpoveď. Obmedzím sa na fakt, že Rimania napriek veľmi precízne spracovaným dejinám Rímskej ríše nenapísali ani riadok o sťahovaní národov v zmysle: Slovania sa nasťahovali do strednej Európy. Rimania síce deformovali názvy, polatinčovali ich, čím vytvorili často neprehľadnosť a nedorozumenia, ale o žiadnom masovom sťahovaní, o akom sme sa učili v škole, nemajú ani zmienku. Toto sa dá veľmi ľahko overiť. A ak sa sťahovali, boli to bojové družiny, nie národy. Bojové družiny mali názvy podľa pôvodu. To nepripraveného oklame: môže si myslieť, že to bol celý národ. Príkladov je množstvo. Dva za všetky: Rimania mali v strede Hadriánovho valu (Anglicko) vojenskú posádku. Volala sa Vindolandia. Čo myslíte, kto tvoril posádku? Nemci nás ešte donedávna volali Vindi… Druhý príklad: V Egypte, pri Alexandrii sú ostatky vojenskej rímskej pevnosti Nitria. Je to overiteľné napr. pomocou Google Earth. Na toto ma upozornil dnes už nežijúci Anton Semeš, taktiež dobrovoľný historik, a ja som overil, čo sa dalo. Kameň, na ktorom bol tento nápis, našiel archeológ. Ešte k sťahovaniu: Viete si predstaviť, že človek, ktorý má dom, pole, les, dobytok, hydinu, zdroj vody sa dnes rozhodne odísť stovky kilometrov do neznáma? Do rizika, že ho niekto zabije ako nežiaduceho? Jednotlivec áno, ale sťahovanie národov je len politický nástroj, ako ukradnúť našu najstaršiu históriu. Podrobne to rozoberám v druhej knihe Reppertum. Winston Churchill povedal: Ak národ nemá minulosť, nemá ani budúcnosť. A o toto vlastne ide!
Vo svojom bádaní sa zameriavate predovšetkým na tému Slovanov. Podľa vašich výsledkov, kam až siahajú korene Slovanov/Slovenov?
Som pôvodom chemik. Chémia je exaktná veda. Preto náznaky exaktnosti hľadám aj v historiografii. Dá sa len predpokladať, že dejiny Slovanov siahajú veľmi hlboko a ich hĺbka je dobre viditeľná napr. v srbskom prostredí, kultúre, ktorej sa hovorí Vinča. Táto kultúra je rovnako stará ako kultúra Sumerov, ak nie staršia, a určité jej prieniky sú podnes badateľné práve v národoch Balkánu, ktorý sa do 19. storočia volal Hermes. Len naznačím: Perun = Hermes = German. Grmeť = hrmieť – Hermes, človek vyznávajúci tohto boha – German. Rozoberám to podrobne v druhej knihe. Nie veľmi sa mi páči fantazírovanie o tom, ako sa žilo pred tisíckami rokov, ak nemáme jasné dôkazy alebo aspoň indície… Dovolím si odhadnúť, že osídlenie Európy protoslovanmi môže súvisieť s jej posledným odľadnením. Predpoklad posilňuje osídľovanie Škandinávie, ktorá postupne dovolila pásť dobytok na rozsiahlych územiach.
Všimla som si, že prinášate aj informácie, ktoré nie sú vždy stráviteľné, lichotivé. Nemáte kvôli tomu problémy s verejnosťou, najmä odbornou? Konkrétne myslím informácie o Konštantínovi a Metodovi či Svätoplukovi…
Krédom mojej knihy Reppertum je veta: História je to, čo sa naozaj stalo. Nie to, čo by sme chceli, aby sa stalo. Ľudia majú radi idolov, hrdinov, víťazov. Kto by nimi nechcel byť? Ale nič nie je čiernobiele. Ak Svätopluk zradil, koho mohol, nemám dôvod ho oslavovať. Cyril a Metod? Prečítajte si len prvý odsek Metodovho Zakona sudnjeho ljudem a pochopíte, aké utrpenie bolo spojené so zavádzaním rímskokatolíckej cirkvi. A Konštantín? Umrel 42-ročný vyčerpaný životom v Ríme? A jeho o 14 rokov starší brat sa vrátil na Moravu bez jeho tela? Pritom obaja sľúbili matke, že ak sa niekomu z nich niečo na misiách stane, druhý jeho telo prinesie domov… A Metod zaviedol RKC, pritom obaja boli pôvodne vyznávači východného rítu. Nie je divné, že Konštantín sa pred smrťou uchýlil do gréckeho kláštora v Ríme, kde prijal meno Cyril = Jasný?
Ak si niekto má zaslúžiť úctu z dôb Veľkej Moravy, mal by to byť Rastislav. To som raz povedal jednému bohatému človeku a ten nechal vyhotoviť jeho sochu na brehu Dunaja v Devíne. Ten človek nechal namaľovať obrovské obrazy z našej minulosti, vystavené sú v jeho hoteli Hradná brána pod hradom Devín. Odporúčam pozrieť! Je tam aj výjav z môjho románu Helena a jej dynastia. Tomuto človeku patrí za to úcta a vďaka!
Ľudia radi veria tomu, čomu veriť chcú a čomu veriť nechcú, vyhlásia za konšpiráciu. To sa týka aj súčasného života. Žijeme to. Zrejme to nikdy nebolo iné. A potom verte historiografii!
Vieme, že Rimania sa v minulosti zdržiavali na našom území. Čo by ste nám mohli načrtnúť o ich správaní a pôsobení v našich zemepisných šírkach?
Slovania, Sloveni znamenali pre Rím nebezpečenstvo. Z jednoduchého dôvodu. Rimania potrebovali pestovať mnoho pšenice pre udržanie veľkej armády. Už nestačilo územie severnej Afriky ako strategického zdroja potravín. Násilne obsadili Západnú Pannoniu, teda územie na západ od Dunaja, kde prinútili obyvateľstvo túto pšenicu pre armádu pestovať. Slovania tým stratili dôležité územie. Toto bol dôvod mnohých pokusov znovu toto územie dobiť od Rimanov späť. Tieto mnohé pokusy tzv. Kvádov (Kováčov – tých, čo vedia spracovať kovy) najmasívnejšie skúsil zastaviť Marcus Aurelius. Z jeho obdobia máme pamätný nápis pod Trenčianskym hradom. Práve tento nápis jasne poukazuje, kde mali tzv. Kvádi najväčšiu silu. Nebolo to v Nitre, ako by sme si mohli myslieť, ale v Trenčíne, ktorý bol navždy vojenským strategickým miestom.
Pravdepodobne najväčším prekvapením je pre čitateľov súbor indícií a faktov potvrdzujúcich, že Rimania mali vojenské základne nielen v Cíferi-Páci, ale aj pri Rimavskej Sobote, Tornali a hlavne v Hrhove (okr. Rožňava). Dôvod si prečítate v prvej knihe. Je logický a dostatočne dôležitý. O týchto skutočnostiach sa naozaj nevie a nepíše.
Povedali ste, že Reppertum je voľné pokračovanie prvej knihy. Zrejme je rovnako zaujímavá ako prvá.
Je to naozaj voľné pokračovanie prvej. Sú tam kapitoly, ktoré asi zopár ľudí zodvihnú zo stoličky a budú krútiť hlavami. Ale viem, že sa napokon k tej kapitole vrátia, prečítajú ešte raz a, ak neuveria, celkom určite budú premýšľať a sami sa zapoja do hľadania pravdy. Viete, že v r. 396 dobili Nitru Góti a vládla tu ariánska kráľovná Fritigil, ktorá konvertovala na rímsky katolicizmus a jej syn bol so Slovenmi lúpiť až v Dalmácii? Napokon vyvolal najväčšiu bitku stredoveku na Slovensku na rieke Ipeľ. Všimol som si aj to, že Přemyslovci pravdepodobne žili cca 800 rokov na Slovensku a potom po krátkej vojne ich Sloveni vyhnali do Čiech. Sú na to zaujímavé indície. V Repperte je toho viac, čo zaujme.
Vo všetkých troch knihách sa zmieňujete aj o ariánskej viere. Mohli by ste nám o nej prezradiť viac?
Áno, je možné, že som jeden z mála, ktorý o ariánstve prináša trocha komplexnejší obraz. Silnou inšpiráciou k tomu boli práve stopy po ariánstve v Nitre a okolí. Na východe, kde som žil 60 rokov, o ariánstve nie sú zmienky. Až pátraním som ich našiel aj na Gemeri. Dlhá epocha ariánskeho katolicizmu v priestore od Dnepra po Rýn nesporne bola. Hlavný dôvod, prečo sa historické materiály likvidovali, pravdepodobne systematicky, môžete tušiť, keď si preštudujete rozdiel v ponímaní náboženstva ariánskym spôsobom a rímskokatolíckym. Pochopíte aj neuveriteľnú snahu Vatikánu zničiť všetky stopy po tejto ére. Dokonca aj slovo arianizmus bolo nahradené slovom pohan, pagan, aby zmizlo z pamäte ľudí. Práve o arianizme a udalostiach okolo vzniku rímskokatolíckej cirkvi je román Helena a jej dynastia.
Pán Alan, sám seba považujete za amatérskeho historika. Od tých profesionálnych sa líšite najmä v dvoch aspektoch. Za váš výskum nie ste finančne ohodnotený, robíte to z vlastnej dobrej vôle. Po druhé, svoje poznatky zakladáte predovšetkým na vlastnom bádaní, nie na kopírovaní historických kníh. Za účelom získania prvotných informácií osobne navštevujete mnohé lokality doma i v zahraničí. S kým diskutujete o svojich výskumných výsledkoch?
Vymyslel som kategóriu „dobrovoľného“ historika, kde som zaradil mnohých, aj seba, to je pravda. Áno, za činnosť nedostávam od nikoho odmenu, informácie teda nefiltrujem podľa želaní a politiky niekoho mocného. Svoje cesty si financujem úplne sám. Svoje pozorovania som v minulosti konzultoval s viacerými historikmi a archeológmi. Nie sú vždy ochotní uznať nové pohľady, názory. Charakteristická je ich neochota vyjadrovať sa k faktom, ktoré som našiel. Riskovali by svoje postavenie, a tak sa radšej tvária, že moje knihy neexistujú. Mojím najtvrdším oponentom je ale priateľ, ktorý tiež nie je historikom, ale má fenomenálne znalosti dejín a perfektnú logiku. Jemu odovzdávam poznatky z ciest pre prípad, že by sa mi niečo stalo, aby sa poznanie nestratilo. Najradšej chodím totiž sám. Vtedy sa rozprávam sám so sebou, nie som ničím obmedzovaný. Idem kam chcem a kedy chcem. Málo spávam, veľa poznávam. Ale niekoľkokrát boli so mnou aj významné osobnosti.
Čo najvzácnejšie (materiálneho charakteru) ste počas výskumoch objavili? Robíte aj archeologické vykopávky? Alebo aké nástroje najčastejšie používate pri práci?
Nech nevyzerá moja odpoveď neskromne, ale je toho celkom dosť, čo som si všimol ako prvý. Skoro všetko je popísané v mojich knihách. Ale predsa spomeniem niečo, čo bude pozoruhodné aj pre toho, kto nemá rád našu históriu. Popisujem to v prvej knihe. Čírou náhodou som sa v zapadnutej rumunskej dedinke dostal k náhrobnému kameňu z 3. storočia, na ktorom je vyryté: „Dis Manibus, Aurelia Lucilla, vixit annis XXXVIII, Cajus Clodius Secundinus, duumviralis coloniae conjugi pientissime posuit.“ Preklad: „K rukám božím odporúčam túto dušu Aurelie Lucilly, ktorá sa dožila 38 rokov ja, Gajus Clodius Secundinus (čiže druhý) úradník kolónie manželke v zbožnej úcte postavil.“
Také niečo nájde len človek, ktorý hľadá a túla sa po historických krajoch. Sedmohradsko bolo rímskou kolóniou do r. 276. Kolónia mala názov Dacia. Aurélia Lucilla bola dcérou Marka Aurelia. V jej životopise sa tvrdí, že umrela vo vyhnanstve na ostrove Capri. Zrejme to nie je pravda. Z Ríma ju vyhnal vlastný brat Commodus a zrejme zariadil jej tajný odchod do Dacie, kde sa vydala za gubernátora (prétora?) provincie, kde mu ale čoskoro umrela. Aj tento nález považujem za pozoruhodný. Jej exil na Capri môže teda byť fingovaný rovnako ako jej sarkofág na tomto ostrove. Takéto prekvapenia stoja za cestovanie a poznávanie. Túto informáciu som poskytol Wikipédii. Bola odmietnutá. Nehodí sa do zaužívanej koncepcie. Ja koncepcie ignorujem, rešpektujem svoje oči.
Alebo ten, kto bol v múzeu v Mikulčiciach, v tzv. centre Veľkej Moravy a videl deformované lebky aymarským spôsobom a kostry nebývalej veľkosti, ten vie, že toto bolo zrejme sídlo potomkov Avarov a Slovanov. Dnes si hovoria Dudlebi (=Dlouholebí). Hádajte, kde žijú dnes? Myslím si, že toto nechcú vedci vidieť. Nuž, nie som vždy príjemný so svojimi správami. Ale práve preto, že som nezávislý a teda to, čo zistím, interpretujem bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, alebo nie. Nerobím nič na politickú objednávku. Robím históriu podľa najlepšieho svedomia a vedomia.
Už len vypichnem: viete, že vo východnej časti Sedmohradska kričia na kone „ťahaj“ a nie „hijó“ ako my? To predsa má svoj dôvod! Oni si hovoria, že sú Maďari, žijú v Rumunsku a velia slovensky! A prečo my velíme koňom neslovanskýmm jazykom? Tieto otázky si žiadajú odpovede! Hijó, heta, curuk!
Archeologické prieskumy nerobím, nemám na to právo. No zopár črepov som zachránil pred „archeologickým“ buldozérom v Rumunsku. Ale v troch prípadoch som organizoval a spolufinancoval neinvazívny geologický prieskum: hľadali sa hrobové komory v mohylách na Slovensku, v tzv. kurganoch. Martin, Dvory nad Žitavou, Andovce. Práce som konzultoval s najlepšou odborníčkou na kurgany, prof. Nataliou Polosmakovou z ruského Altaja. Vyjadrila sa jasne: výsledky sú pozitívne! Ponúkol som ich AÚ SAV zdarma. Nereagovali nijako.
Mávate počas ciest v zahraničí miestneho sprievodcu, ktorý vás vedie, prípadne ponúka vlastný výklad o skúmanom území?
Každá cesta je pripravovaná niekoľko mesiacov. Čas je totiž ešte vzácnejší ako peniaze investované do cesty. Spravidla začínam študovať, pripravovať začiatkom zimy a realizujem v máji – júni. Nemám rád horúčavy a chcem pekné fotografie s krásnou vegetáciou. Vypálená tráva v lokalitách pôsobí smutno. Sprievodcu nemávam, ale rád sa rozprávam s miestnymi, pozorujem ich život, zvyky a pod.
Za našimi dejinami cestujete nielen po Slovensku, ale i Srbsku, severnej Macedónii, Maďarsku, Slovinsku a najmä Transylvánii. Ktorá lokalita je najzaujímavejšia a odporučili by ste ju navštíviť? A prečo?
Moje cesty vždy vyplývajú zo štúdia dejín, máp, najmä starých a virtuálnym cestovaním po krajine pomocou rôznych programov. Zo spomenutých krajín vyberiem ako najzaujímavejšiu Sedmohradsko. Je to časť Rumunska, ktorá bola súčasťou Uhorska. Táto krajina je nielen prekrásna, ale je to studnica dejín. Nebudete mi to veriť, ale tam sú korene aj Kennedyovcov, aj britskej kráľovskej rodiny. Princ Charles to vie. Preto tam pravidelne chodí a má tam aj svoje gazdovstvo. Doslova tradičné dedinské gazdovstvo. Nie farmu. Stačí si zadať do Googla Károly herceg Romániában…
Aké sú vaše najbližšie cesty? Podľa čoho si plánujete váš itinerár?
Itinerár sa mi plní po nájdení zaujímavej informácie o nejakej lokalite. Cestovanie je finančne náročné, preto sa snažím ponavštevovať toho čo najviac a niekedy sa aj neplánovane zdržím kvôli prekvapeniam.
Obávam sa ale, že nebudem môcť realizovať moje nasledujúce cesty, ktoré odkladám už dva roky kvôli nešťastnej kovidovej dobe a nárastu cien benzínu a ubytovania. Som z toho nešťastný, ale nezmením to. Bol som toho roku na menšej ceste po Maďarsku a Srbsku. Ale ďalšie cesty do Rumunska pravdepodobne už nezrealizujem kvôli nákladom. Moje financie sú obmedzené. Dnes ma limituje už aj zdravie.
Čo pre vás znamená história a akým spôsobom by súčasní študenti histórie mohli túto vedu poňať?
Historiografia bola, je a bude permanentne ovplyvňovaná politikmi. Bola zámerne deformovaná, niekedy deformovaná z neznalosti, lajdáctva a rojčením romantikov. Často sa sám seba pýtam: je historiografia naozaj vedou? História to je totiž často súbor pokusov ukázať minulosť tak, ako to niekto práve potrebuje. Preto vzácne pokusy jednotlivcov vysvetliť čiastky našej minulosti čím pravdivejšie sú napádané a označované za konšpirácie. Cesta dobrovoľných historikov je podstatne tŕnistejšia ako u tzv. profesionálov, pretože ak nájdeme niečo úplne nové, nemáme sa na koho odvolať a samozrejme aj my sme ľudia a naše bádanie je rovnako ako u profesionálov v zmysle pokus – omyl.
Pre študentov mám jasný odkaz: študujte všetko dostupné a všetko sa snažte overovať a hlavne – uprednostňujte logiku pred pamäťou!
Na záver dodám: Okolité národy (štáty) si vytvárajú svoju pseudohistóriu plnú slávy a sebavedomia. Len u nás sa na školách vyučuje pseudohistória vytvorená cudzími politikmi, a sa preto utápame v pocite menejcennosti. Churchill mal pravdu, žijeme rozvrat spoločnosti vyplývajúci aj z nízkej hrdosti a hašterivosti. Žiaľ!
Pripravila B. J.
