Ahoj, v čase, keď si kvôli chorobe nemohla podávať taký výkon ako obvykle, sa ukázalo, že je pre teba podstatné robiť niečo pre druhých. Vtedy sa cítiš hodnotná, vtedy si dôležitá. Si navyknutá, že je to tak.

Teraz sa pýtaš, či je to možné zmeniť. Ako sa cítiť hodnotná aj vtedy, keď nie si pre druhých k dispozícii?

Zdá sa, že o tom, ako to teraz máš, už niečo vieš. Vieš, že výkon je dôležitý. Aj „tí druhí“ sú dôležití, takisto je podstatné, že (pre nich) niečo robíš. Pravdepodobne si sa doteraz poriadne poponáhľala byť čo najskôr čo najvýkonnejšia, lebo to znamenalo, že sa budeš cítiť lepšie. Stal sa z toho návyk.
Ak chceme zmeniť nejaký návyk, na úvod potrebujeme priniesť do obvyklého nazerania nový uhol pohľadu. Skúsime to?

To, že sa pýtaš, ti otvára nové možnosti. Čo keby existovala ešte iná možnosť než: podávam výkon – som tu pre druhých – mám hodnotu? Čo keby si mohla sebahodnotu vnímať ináč?
S chorobou a obmedzením výkonu prišla do tvojho života nová príležitosť spoznať samu seba v nových súvislostiach. Ukázať sa sama pred sebou taká, ako sa ešte nepoznáš. Nie je to vzrušujúce? Alebo skôr desivé? Tak či tak, je to tu pred tebou, a ak budeš chcieť, môžeš sa na túto novú situáciu pozrieť a preskúmať ju.

Skôr než začneme čokoľvek robiť a meniť, pozrieme sa ešte raz spolu na to, čo tu je.
Tak ťa tu teda máme: Žena, nevýkonná, neschopná byť tu pre druhých – a teda bezvýznamná – je tu s nami. Dokážeš si ju predstaviť? Predstav si, že pred tebou stojí. „Neschopáčka“. Daj jej prípadne aj nejaké výstižné pomenovanie. Aká je – aké vlastnosti, kvality, atribúty by si jej ešte prisúdila? Pomenuj vlastnými slovami, aká je žena, keď nie je schopná byť tu pre druhých. Poriadne sa do toho „obuj“, povedz alebo, ak je ti to bližšie, napíš si všetko, čo cítiš k tejto nevýkonnej žene neschopnej konať. Nešetri ju, povedz či napíš to naplno.

Potom vstaň z miesta, kde si sedela, prejdi sa po miestnosti alebo aspoň zmeň polohu tela a párkrát sa nadýchni. 

Takto to obvykle máš. Takéto to je. To už poznáš.

Teraz si opäť pred sebou predstav samu seba, aj naďalej neschopnú výkonu. Teraz ale skús túto ženu uvidieť z iného uhla. Opýtaj sa teraz: Ako sa má? Ako sa cíti? Čo jej to, že je taká neschopná konať, robí? Ako to vplýva na jej telo, srdce, dych? Nie je schopná výkonu. Aké je to pre ňu nemôcť byť tu pre druhých? Skús si na tieto otázky nahlas alebo písomne odpovedať, skús pomenovať to, čo asi prežíva, ako sa v tom má. Niečo je pre ňu dôležité, závisí od toho jej hodnota a ona to nemôže urobiť. Nedá sa, nevládze, nejde to. Aké to pre ňu asi je? 

Možno uvidíš niečo, čo si si doteraz nevšimla. Možno s ňou precítiš to, ako sa vlastne v tom celom má. A možno vďaka tomu pri nej konečne bude niekto, kto ju nebude iba zhadzovať a nútiť k výkonu, ale bude tu s ňou aj niekto, kto jej dovolí chvíľu nemusieť – zvládnuť, vládať, náhliť sa a byť k dispozícii. Čo ak by v tom už nemusela byť sama? Čo ak by mala možnosť vydýchnuť si a nabrať sily. Čo ak by aj vtedy mohla byť pre niekoho aspoň taká dôležitá, že ju uvidí?
Toto je jedna z možností, ako meniť tvoj návyk byť dôležitá pre seba samu len vtedy, keď podávaš výkon. 

Začať môžeš tam, kde si, a pozorovať, ako sa v tom celom máš. Vidieť sa z viacerých uhlov. Uvidieť samu seba nielen očami kritiky, ale i očami zvedavosti či súcitu ti rozšíri obzor a, ktovie, možno sa ti podarí objaviť pre seba niečo dôležité aj vtedy, keď nepodávaš výkon. Ale ako som už napísala, je to len jedna z možností. Príležitosť. A je na tebe, či je pre teba zaujímavá.