Život potom prináša prekážky, bloky a choroby. V oblasti schopností, intelektu a kariéry ideme príliš rýchlo, citovo a duševne zaostávame. Lenže keď má náš vlak života veľkú rýchlosť, náhla, prudšia zákruta môže spôsobiť katastrofu. Začíname sa rozpadávať, práve preto musíme stratiť to, kvôli čomu sme sa začali rozpadať. V okamihu, keď sa rozpadáme, záleží na tom, koľko máme lásky v duši a či sa pre ňu v bolesti, ktorú cítime, rozhodneme.

Vôľa, vedomie a intelekt umožňujú dosiahnuť veľa, ale keď nie sú dosycované citom lásky, sú našou smrtiacou slučkou. Od detstva sa učíme všetko možné, čo prináša okamžitý, ale v podstate pominuteľný úspech.

Nežijeme a nerozhodujeme sa pre večnosť a práve kvôli tomu strácame posvätnosť a robíme rozhodnutia pre výhody, ktoré sú pre našu dušu bezvýznamné. Lenže človek sa rodí preto, aby vo svojej duši hromadil cit lásky. Keď je človek plný predsudkov a opovrhovania ľuďmi a svetom, spúšťa sa program sebazničenia.

Učili sme sa žiť podľa zásad v mene cieľa. Pri takomto spôsobe života potom odsudzujeme iných a toto sa nevyhnutne pretaví do programu sebazničenia. Tento náhľad na svet sa premieta do našich emócií. Postupne v človeku silnie konflikt s celým svetom a rastie v ňom pocit nadradenosti. Je veľmi potrebné zbaviť sa pocitu ukrivdenosti voči ľudom a svetu. Tu sa vynára najväčší problém ega, niečo v nás nám nedovoľuje cítiť sa druhotným a závislým na vyššej vôli. Ukrivdenosť znečisťuje vodu v tele, škodí pľúcam, srdcu a žalúdku. Ukrivdenosť začína často nespokojnosťou so svetom, so životom a osudom a pramení z neprijímania nejakej situácie.

Keď trpia pľúca a srdce, je to výraz protestu, neprijímania sveta okolo nás. Čím viac sa na tento svet hneváme a súdime ho, tým tvrdšie zastavenia a blokácie prichádzajú. Zvýšená orientácia na svoje malé ľudské ja plodí pocit enormnej významnosti, a tým zároveň rastie aj túžba brániť sa. Je potrebné pozrieť sa na svoje skutky, ktoré sme učinili, a na obdobie, kedy sme sa stali obeťou.

Všetky činy sme vykonali sami, bez ohľadu na to, kto alebo čo nás k tomu primälo. Keď to neprijmeme, udržujeme sami seba na mieste a sme chytení do pasce. Je čas uvidieť klamstvá, ktoré stále pôsobia na náš život, prečistiť emócie a naučiť sa prestať ničiť. Bez viery a lásky sa stávame ničiteľmi. Aby sme sa uvoľnili z utrpenia, vyčistíme svoje telo a svoje vedomie od všetkých situácií, ktoré boli alebo sú násilné. Je veľmi potrebné začať doceňovať krásu a harmóniu. Kultúrna spoločnosť, ktorá si váži krásu a harmóniu, je schopná znižovať deštruktívne sklony svojich občanov. Naša planéta potrebuje nutne veľkú dávku krásy, súladu a harmónie. Potrebujeme nádherné umenie, ktoré povznáša dušu. Je potrebné vybudovať kultúru, ktorá bude zameraná na krásu, umenie, slobodu a vnútornú harmóniu.

Aby sme niečo zrealizovali na zemi, potrebujeme silu a zámer. Keď máme strach zo sily a negatívne pocity voči nej, tak si nevážime prvotnú silu a nevieme sa presadiť a zrealizovať. Sila môže vstúpiť do nášho energetického poľa, len keď k nej nemáme negatívny postoj, inak sa kastrujeme.
Najrýchlejší spôsob, ako sa dostať z prítomnosti, je byť v nejakom napätom vzťahu a bojovať s časťami samého seba. Rozvíjame tak deštruktívne sklony a kvôli týmto sklonom ničíme svoju vitalitu. Všetka nevyužitá energia a nezavŕšený emočný vývoj sa obrátia v našom tele proti nám. Je dôležité dávať si pozor na deštruktívne sklony, ktoré pochádzajú z nudy.

Chovanie iných ľudí k nám je dané predovšetkým naším vlastným stavom. Ukazuje na náš stav, v ktorom sa nachádzame, takže nás varuje. Je dôležité pustiť závislosť na svojich túžbach. Čím sme na svojich túžbach závislejší, tým väčšiu agresivitu naše priania nesú. Práve preto nelipnime na svojich prianiach a nerobme z nich hlavný ciel. Buď sa nesplnia, alebo ich splnenie bude obrovskou katastrofou.

Tajomstvo života spočíva vo vode. Voda obaľuje, vyživuje, obklopuje a vytvára presný odtlačok toho, čo obklopí. Preto je dôležité, s čím sa spájame a čo naša voda obalí. Prenáša totiž informácie a je v nej pamäť. Voda nás učí tiež plynúť a byť pružným. Nechajme teda naše utrpenie, krivdu, nech z nás vytečú, vyprázdnime sa a nezastavujme prúd vody, nech naším telom voľne plynie, oživuje a obaľuje nás.