Tie najmodernešie veci v dnešnej dobe sú len náhradou, výhovorkou, kópiou alebo slabou napodobneniniou tých najprirodzenejších vecí. Jednou z takých napodobnenín je sauna, v prírodných národoch a spoločenstvách známa ako potná chyža. A naši predkovia neboli výnimkou, pretože už v dávnych dobách cudzokrajní cestovatelia po slovanských územiach celkom podrobne opisovali očistné spôsoby a hygienu Slovanov, ktorá mala a stále má svoje pevné miesto v duchovnom živote.
Na očistné účely si Slovania stavali zvláštne domy bez okien, v ktorých si zriadili jednoduchú potnú chyžu ,kde sa pravideľne očisťovali pred významnými obradmi,pri vysokých teplotách v parnom kúpeli z horúcich kameňov, polievaných vodou plnou voňavých bylín . Tie otvárali cestičku do mysle, oblažujúc telo. Dochovali sa u nás pod označením potné chyže.
Morenín pri zatmení, na dušičky
Ani deň to nemohol byť hocijaký – koniec týždňa, slnovrat, narodeninový, pred veľkým obradom, pred vážnym rozhodnutím…Na nov, pri zatmení. Aby k nám mohli prísť naši predkovia, ktorí by nám poradili, viedli naše kroky, chránili naše pozemky, museli sme práve v takýto jesenný deň použiť predmety a energie, ktoré poznajú a stáročiami sa nemenia – oheň,kameň, voda, drevo, byliny… Ak sa spoja tieto základné sily, dostaneme čistú potnú chyžu.
Pod naším dubovým lesom máme vyhradené miesto, na ktorom pravidelne už niekoľko rokov staviame, búrame a opäť staviame potnú chyžu z prútia. Jednoduchú konštrukciu prikryjeme plachtami a dekami a dobre ju utesníme. Z neďalekého obradného ohniska, odkiaľ na jar pravidelne vychádza sprievod s Morenou, nahrejeme v obrovskom ohni kamene do červenej farby. Každý účastník potnej chyže je povnný nájsť a priniesť kamene , ktoré predstavujú jeho duchovných ale i pokrvných predkov – často žasneme, aké tváre a obrazce vidíme na nich.
Vkladanie kameňov do ohňa je magický okamih a každý sa pri ňom zamyslí , precíti túto chvíľu- veď teraz studený kameň bude magicky oživený ohňom, aby hrial a uvoľnil energiu tepla. Uprostred potnej chyže je jama, kam sa budú kamene vkladať do vopred bylinami vystlaného lôžka. Pokropením horúcich kameňov sa uvoľní teplo a v tme si každý prežije vlastné teplé peklo… Odoláva horúčave dovtedy, pokiaľ bude vládať, až takmer vyčerpaný vyjde von na svetlo, akoby sa zrodil, a obleje sa ľadovou vodou s čerstvo nazbieranými bylinami. Čo sa deje počas obradu v chyžke, malej akurát tak, že plece pri pleci, bok po boku, sedia v nej nahé baby ako v matkinom lone, zostáva tajomstvom. Prútený brloh je miestom, kde sa spájajú mysle v jednom kruhu, niekedy počuť z nej tiché spevy, inokedy mlčanie, hovory , otázky aj odpovede kolektívnej mysle, preberie sa všeličo, ako ked si zatisnutý do kúta a odpovede musia písť.
Potná chyža predstavuje miesto zrodenia , odkaľ vychádzajú nové bytosti, ktoré si prešli očistcom. Vyčerpané vychádzajú von s novou silou, očistené na tele i na duchu. Magický obrad potnej chyže im všetkým prináša čarovné sny, o ktorých sa dlho rozpráva ako o niečom inom – zjavenom z miesta, kde sa tvorí všetko…Aby si prežili svoj zrod, ktorý je v tomto prípade aj krokom k prerodu.
text a foto: Duchoslav a Weleslawa, Karpatské Slnko,www.karpatskypecuch.org