Bol som v detstve šťastný?

Dávali mi mama a otec náležitú lásku, akú má dieťa dostať? Čo ma formovalo ako mladú dušu? Čo sa mi dialo a ako som sa po tom cítil? Mal som príležitosť niekde a s niekým zabudnúť na svoje trápenia, prípadne ich odfiltrovať? Tieto otázky nás navedú do hĺbky nášho ja a vďaka nim sa budeme môcť lepšie rozhliadnuť, kde momentálne sme.

Vráťme sa ale k spomínaným farbám, ktoré nám pomôžu odhaliť základ nášho doterajšieho života. Pohodlne sa usaďte, zavrite oči, zhlboka sa nadýchnite a nechajte prúdiť tok myšlienok.

Navštívte samého seba v detskej izbe, choďte znova na výlety s vašimi kamarátmi, keď ste boli teenagerom, zavrite sa do miestnosti s otcom alebo mamou a počúvajte spoločný rozhovor. Aké máte pocity? Ak sa v spomienkach usmievate, zrejme sa usmievate aj dnes. Ak cítite v žalúdku znepokojenie, plexus solaris vás tým upozorňuje na niečo, čo nemáte spracované. Áno, žalúdok je náš identifikátor. Všetko prežité sa ukladá do neho.

Tieto príbehy sú o ľuďoch, ktorí navštívili svoje ja, keď boli ešte deťmi. Prinášajú vhľad, aký vplyv malo ich detstvo na to, ako žijú v dospelosti.

EMIL (47)
V mojom živote absentovala mama. Otec prevzal aj jej pozíciu, videl som, ako perie, žehlí, zalieva kvety. Učil sa so mnou do neskorých nočných hodín. Keď som dospieval, v každom dievčati som vedome videl svoju matku. Páčilo sa mi, ako mi popravila golier na košeli, potešila koláčom, ktorý upiekla. Pocit, že je niečo zle, som pocítil, až keď som sa oženil s Jarmilou. Mal som 36 rokov a bol som šťastný. Spočiatku. Avšak signály, ktoré som si mal všímať už dávno, som asi vedome ignoroval. Teraz už viem, že to bola veľká chyba. Jarmila holdovala alkoholu. Dno pohárika videla niekoľkokrát denne. Prevrat vo mne aj v našom vzťahu nastal, až keď ju kamarát našiel ráno opitú v práci, ako podgurážene osočovala ďalších kolegov. Uvedomil som si, že som tak zúfalo hľadal matku, až som do svojho života vzal kohokoľvek. Teraz som už rozvedený. S čistým štítom a vo vrecku stále nosím svoju minulosť, ktorá ma zároveň aj upozorňuje na chyby, ktorých by som sa mohol dopustiť. Matke som už odpustil. Možno vďaka nej mi do života príde žena, ktorá bude mojou ženou. Rovnocennou. Že mi nebude lichotiť popravený golier na košeli, ale jej úprimnosť a láska, ktorú si ako partneri budeme schopní dať.

PETRA (27)
Môj vzťah s Kamilom bol už od začiatku veľmi komplikovaný. Tolerovala som mu viac-menej všetko. Od nezmyselných výčitiek cez obviňovanie za to, na čo som absolútne nemala dosah, až po „občasné“ prefackanie. Nikto nedokázal pochopiť, ako môžem s takýmto človek zdieľať nielen spoločnú posteľ, ale aj celý život. Miestami som to nedokázala pochopiť ani ja. Všetko vo mne zmenil až Peter, ktorý mi ukázal nielen to, ako sa naozaj má muž správať k žene, ale aj moju vlastnú sebahodnotu, ktorá bola po mojom bolestivom zistení úplne na bode mrazu. Práve vďaka Petrovi som dokázala opäť milovať samu seba, a tým pádom som dokázala nefunkčný a nezdravý vzťah s Kamilom opustiť. Samozrejme, že sa ma Kamil snažil (ako vždy), zmanipulovať, aby som sa k nemu vrátila, ale to už som neurobila, lebo som si vážila samu seba. Dovolím si tvrdiť, že ak by som nespoznala Petra, vzťah s Kamilom by mohol mať pre moju osobu priam devastačné účinky. Som vďačná životu a vesmíru, že mi Peter prišiel v správny čas do cesty. Pomohol mi ísť úplne do hĺbky mojej duše, kde som zistila, že moju nízku mienku o sebe majú na svedomí ešte časy, keď som navštevovala základnú školu. Nebola som prijatá spolužiakmi a ich útoky a urážky som si vzala za vlastné. Teraz už viem, že aj ja mám na tejto zemi svoje vlastné, výnimočné miesto.

Tieto príbehy mali šťastný koniec, pretože ľudia, ktorí ich prežili, sa nebáli ísť do hĺbky svojej duše, nepopierali svoju bolestivú minulosť.

Je dôležité pochopiť zámer a cestu našej duše, ktorá sa nám vďaka životným nezdarom snaží odkázať, že niečo v našom živote nie je dobre, že nejdeme tou správnou cestou. Naša duša a spomínaný žalúdok sú úžasné radary, ktoré dokážu zachytiť všetko, čo v našom živote nie je v poriadku. Stačí ich len začať počúvať. Pravdou je, že ľudia v príbehoch mali obrovské šťastie. Najmä príbeh Petry patrí k tým šťastnejším, nakoľko jej na ceste k vlastnému ja pomohla ďalšia osoba. Naopak, príbeh Emila ukazuje silu človeka ako takého, ktorý aj napriek ťažkým okolnostiam dokázal jedného dňa vypočuť svoju dušu.

Poznať svoje vlastné ja nám pomôže náš život. Je dôležité byť autentickým a otvoreným všetkému, čo nás na tejto ceste stretne. Nebude to vždy len príjemné, ale práve tie nepríjemné zážitky nás učia, ako by sme ďalej ísť nemali. Ak toto všetko absolvujeme, stávame sa autentickí najmä voči sebe. Zrazu pocítime blahodarný pocit slobody. Väčšinou si ho ani nemusíme uvedomiť, ale spoznáme ho tak, že sa vo svojom živote nebudeme veľmi trápiť. Odídu toxickí ľudia a budeme pociťovať lásku takmer zo všetkých strán. Ale takú tú ozajstnú, bez podmienok. Lebo akonáhle nám niekto povie „ľúbim Ťa, lebo…“ už automaticky nastupujú podmienky a to pre náš život nie je osožné. Ak toto dokážeme spozorovať, sme na správnom mieste. Na mieste vlastnej sebahodnoty, ktorá je zdravá. Potom nám už nič nebráni v tom, aby sme mohli toxický vzťah opustiť. Potom nám už nebude zvierať hrdlo pri predstave, že nám nejaká vôňa bude pripomínať jeho alebo jej parfum a už vonkoncom sa nezľakneme zabudnutej kefky v kúpeľni. Jednoducho pôjdeme ďalej. Či už sami, alebo s niekým, to všetko nám časom odkryje duša.