Dosť zaujímavá otázka, pomyslela som si a dala som si tu námahu, aby som si to v sebe ujasnila.
Asi pred desiatimi rokmi som začala čítať nejaké budhistické a tibetské texty. Hľadala som v nich odpovede na svoje otázky o živote. Viac pravdivo – odpovede na svoju životnú mizériu.
V jednom z textov sa písalo asi toto: Životnú energiu máme danú už pri narodení a postupne ju odčerpávame. Až ju úplne odčerpáme, zomierame. Táto životná energia sa nedá dopĺňať, preto s ňou treba nakladať múdro.
V tom čase ma to dosť vydesilo. Mala som pred tridsiatkou a cítila som sa na dne svojich energetických zásob.
Dnes to vnímam na základe svojich skúseností úplne inak.
Energia je všade. Je okolo nás, je v nás, my sme energia a energia nami prúdi. Záleží len na tom:
· či sa jej otvárame a nechávame ju sebou prúdiť, alebo sa jej uzatvárame, resp. či toto prúdenie brzdíme,
· ako citlivo vnímame, čo nám energiu berie a čo nám energiu dáva,
· či nasledujeme signály svojho tela, ktoré nám každú chvíľu napovedajú, ako to s nami je,
· či ideme do totálneho vyčerpania, alebo či dokážeme aj oddychovať a dočerpávať sa,
· či robíme veci, čo nám robia radosť, alebo veci, ktoré nás nebavia, nudia alebo ubíjajú,
· resp. ako to máme vyvážené.
Toto nasledujem, ak sa dá, a som schopná si to v danej situácii plne uvedomovať. Nie vždy som. A čo? Učím sa, som len ľudská bytosť.
Odkiaľ čerpáte energiu vy?
Katarína Ožvoldová, koučka a lektorka
www.katarinaozvoldova.sk
Foto: Zuzana Jackuliaková
