Keď Morena odchádza, nikdy neodíde celkom. Je to, ako keď v najhlbšej noci cítime zárodok svitania, ako keď v krutom mraze zasvieti slnko, ako keď sa v prudkom daždi objaví dúha. Staré odíde, no je čas pre nové. Miesto nezostane prázdne.
Obrad vynesenia Moreny považujeme za jeden z najdôležitejších a najsilnejších obradov Kola roka. A každý rok sa naň tešíme. Je to najdôležitejší jarný obrad, pretože otvára dvere nádeji a životu. Je to obrad, na ktorom sa u nás stretáva tiež najviac rodičov s deťmi, i keď chodia aj na iné v priebehu roka. No vynesenie Moreny je jeden z mála tzv. denných obradov, a tak sú na ňom deti vítané. No nielen pre tento dôvod.
K vyneseniu Moreny deti prirodzene patria. Je ale chybou, že v dnešných dňoch sa väčšina kedysi životne dôležitých, ťažkých obradov presunula do sféry označovanej ako folklór napriek tomu, že s ním nemá nič spoločné okrem toho, že sa ako forma zachovali práve v tejto oblasti a zverili sa ako „zábava“ do rúk deťom a sčasti mládeži. Dokonca sa znehodnotili natoľko, že v hrubo zjednodušenej podobe sa ňou poverujú deti v materských školách!
Nič dehonestujúcejšie si pre odkaz nášho hlbokého pôvodného duchovna nevieme ani predstaviť. (Ale predsa – že by sa obrad odbavoval v angličtine! Čo nie je až také absurdné, ako to na prvý pohľad vyzerá, žiaľ.)
V sploštenom a naivnom pohľade na svet, aký má dnes čoraz viac ľudí, keďže nám chýba genetická, rodová pamäť, si len málokto uvedomuje smrteľnú vážnosť a dôležitosť obradu či, ako sa to dnes často označuje, rituálu. (Vždy mi pri započutí tohto výrazu neúctivo napadne slovo s rovnakým koreňom, írečito slovenské a jadrné…) Ľudia, ktorí prešli naším dvorom, tábormi, pobytmi či školami, rýchlo vytriezveli z takéhoto možného pohľadu, na vlastnej koži pocítiac dôsledky a účinky vykonaného obradu, o atmosfére ani nehovoriac. U mnohých prišlo k zásadným zmenám v celom ich živote.
Nie, naozaj nejde o detskú zábavku ani o „folklór“ či nebodaj rozptýlenie a voľnočasovú aktivitu, ako sa to snažia mnohí zľahčovať. Kto sa naladí, koho duch dávneho silného stiahne, zúročí všetko, čo obrad môže dať, ak sa dáš ty celý.
O fenoméne „byť Morenou“ sme na tomto mieste v spomínanej súvislosti napísali niekoľko článkov. Aj o tom, čo značil pre baby, ktoré sa Morenou stali. Jej dotyk sme pocítili všetky a podaktoré bytostne.
Hlboko sa poklonili a pokľakli
No vynesenie Moreny nie je iba o Morene. V tom je to čaro: je aj o nádeji a živote. O Kráľovnej jari, nečakanej a krásnej pointe celého obradu. Kvetnej kráľovnej, ktorá odchádza ovenčená od potoka, kde skončila Kráľovná zimy. Odchádza sprevádzaná svojimi „poddanými“, ktorí sa jej hlboko poklonili, pokľakli pred ňou, vzdali jej úctu, uznali ju za vládkyňu.
Odchádza celkom pomýlená od toľkej pocty, nadnáša sa priam nad zemou, zapýrená a rozžiarená, no aj vyvedená z miery. Lebo – a to je ten moment prekvapenia – Kráľovná jari je dieťa! Je to malé dievča s vencom na hlave, s insígniami – záušnicami, ktoré si z roka na rok odovzdávajú Kráľovné navzájom, s vetvičkou s pučiacimi lístkami v ruke. Ide v čele sprievodu, najdôležitejšia postava, s veľkou ťarchou na pleciach – zodpovedá za počasie na celý najbližší rok. A ona to vie a ostatní to vedia tiež. A tak sa stáva, že nie spokojní účastníci obradu v priebehu roka aj oslovia panujúcu Kráľovnú, keď nejde niečo podľa predstáv, keď jar mešká, keď namiesto slnka sneží či fúka. A spomínajú na to, aha, keď bola Kráľovnou jari Zuzka, bolo studené leto…
Je to mláďa, dieťa, dievča, ktoré vedie v to popoludnie celý zástup dospelých od potoka. Toto je dieťa, súčasť obradu, braného a prežívaného tak, ako ho Kráľovná prežívať má. Je to jej cesta víťazstva. Zrkadlovo odráža cestu smrti, ktorú podstúpila jej predchodkyňa Morena, kráčajúc na čele sprievodu k potoku. Zákon rovnováhy je dodržaný, je to základný vesmírny zákon, keď odchádzajúce nahrádza prichádzajúce, keď nepotrebné načas odíde, aby mohlo prísť očakávané, keď staré nahradí mladé…
Byť Kráľovnou jari je pocta a dievčatá sa na ňu tešia celý rok. Lebo nedostáva sa k nej hocikto. Napríklad tohoročná Kráľovná Veve na ňu čaká už tri roky. A až teraz dozrela vnútorne na to, aby vedela, čo znamená byť Kráľovnou na jeden rok. Keď ju budeme vyzývať, už spomedzi dievčat, ktoré prídu s rodičmi, zachytíme pohľad hovoriaci o tom, že o rok ja…
text a foto: Weleslawa a Duchoslav, Karpatské Slnko
