Sen, v ktorom si snívajúca priamo dáva otázky a hľadá odpovede. Opakuje sa v ňom slovo nepatričná. Situácia, objatie. V sne sa jej ukázali dve ženy. S jednou z nich sa už dlhšie nestretáva. Je to žena s dieťaťom. V čase, keď sa ešte stretávali, sa pri nej cítila nepatrične, mávala pocit, že ju má za menej kvôli objatiam, ktorými snívajúca nešetrila pri stretnutí s ľuďmi. Priamo v sne je snívajúcej podozrivé objatie s druhou ženou. Vie prečo. Niekedy sa stáva, že sa nám v sne objavia známi ľudia, ale nie sú to oni. Len astrálna bytosť, ktorá si zobrala podobu dotyčnej osoby. Vieme to rozlíšiť podľa nepatrných detailov, prejavov správania, ktoré dotyčná osoba v skutočnosti nemá. Objatie s ňou bolo vždy príjemné. Takýmto nenápadným detailom v snoch treba venovať pozornosť. V realite spozornieť, keď ideme do blízkosti druhej osoby, hlavne pri objatí. Sme navzájom vo svojej osobnej zóne a dochádza k výmene energie. Všímajme si, čo cítime, ako sa cítime po takomto objatí. Nepatričné objatie pripomenulo snívajúcej stav, ktorý zažívala pri ľuďoch, ktorých nechcela objímať, ale oni to vyžadovali.

Nahé malé dieťa, ktorému jeho matka nevenuje pozornosť, – dieťa samo osebe zosobňuje nevinnosť a vo svojej nahote je to úplná nevinnosť. Vlastná matka si ho nevšíma. To nevinné v sebe, to pravdivé, úprimné. Ako sa môže dieťa bez pozornosti matky cítiť prijímané, patričné? Dá sa zvyknúť aj na takýto „studený odchov“ – bez citového zázemia, objatia? Potom človek v živote, vo vzťahoch praktizuje chladný prejav. Bez dotykov, bez citu. Alebo tak túži po blízkosti, že by sa stále objímal. Nevie rozlíšiť mieru spojenia s ľuďmi. Dáva tam, kde netreba, len aby bol prijímaný. Tak sme sa naučili mať niekoho radi, zväčša rodičov a oni to využili. Zaťažovali nás svojimi emóciami, nárokmi, museli sme im byť neustále k dispozícii. Ako deti sme túto záťaž nezvládali, lebo nám nepatrila. Riešiť problémy a emočné stavy svojich rodičov. Vznikol tak návyk emočne niesť záťaž druhých ľudí, dotovať ich neustále svojou energiou, aby nás prijímali.

V čom spočívala nepatričnosť? 

V tom, že dieťa, snívajúca bola emočne zo strany matky stavaná do pozície, aby za ňu riešila veci. Ako dieťa to vzhľadom na svoj vek a bez skúseností nedokázala. Ostal v nej ale emočný návyk preberať zodpovednosť za ľudí, na ktorých jej záleží. Blízka rodina, priatelia. Ďalším pocitom, ktorý z takého nároku vznikol, bola bezmocnosť. Dieťa nemá silu niesť zodpovednosť za svojho „rúcajúceho sa“ alebo depresívneho rodiča. Rodiča bez citu, sily. Trpiaceho rodiča. Rodič má byť pre dieťa oporou, zázemím, tvoriť bezpečný priestor pre život.

Ako sa má snívajúca žena dnes? 

Rozlišuje, kedy byť k dispozícii svojim blízkym naozaj. Kedy ide len o stratégiu z ich strany, aby sa dostali k energii a vyhli zodpovednosti za tvorbu svojich situácií a ich vyriešenie. Je ostražitá a pozorne si všíma signály a prejavy, manipulácie. Nie však na úkor spontánnosti. Vie byť aj sama pre seba, dopriať si čas na to, čo ju teší, napĺňa.

Často niekoho dráždime práve tým, čo on sám nemá u seba zvládnuté. Tak to bolo aj v prípade jednej zo žien z uvedeného sna. To je už iný príbeh a sen o ňom podal informáciu. V živote nastáva čas prepustiť osoby, návyky, zvyky, ktoré nás obmedzujú, zaťažujú. Aby sme mohli prekročiť tieň rodu, spraviť zmenu, premenu. Žiť nové hodnoty. Slobodu bez pripútavania k niekomu, niečomu.

Naučme sa zastaviť ľudí, ktorí majú na nás nepatričné nároky. Neriešme za nich to, čo nám nepatrí. Nebudeme musieť byť nepatriční, cítiť sa nepatrične.