Rozhodli sme sa opäť uverejniť nestarnúci pohľad Marie Heraleckej a jej princípov sofioterapie, pretože táto múdrosť nestráca kvalitu ani časom. Ďakujeme, Maruška.
Sofioterapia – nájdenie vnútorného mieru cez múdrosť pochopenia súvislostí.
Sofioterapia sa zaoberá nájdením pravej podstaty vzniku chorôb, odhalením a pochopením všetkých vplyvov na zdravotný či psychický stav človeka, prijatím nových oslobodzujúcich poznaní a navodením zmeny nepotrebných alebo zastaraných programov mysle. Cieľom sofioterapie je nájdenie vnútorného mieru cez múdrosť pochopenia súvislostí. Ako sama autorka terapie pani Marie Heralecká hovorí: „K múdrosti prichádzame tým, že nás choroba vedie k pochopeniu, čím sme sa odchýlili od svojej vlastnej životnej cesty. Ak odhalíme pravú príčinu choroby alebo iných problémov v našom živote a ak ju prijmeme ako formu učenia, sme na ceste k uzdraveniu v celistvosti a dostávame sa k cieľu: múdrosti a zdraviu.“
Jedna z najčastejších otázok, s ktorou sa v rámci svojej terapeutickej praxe stretávam, sa týka schopnosti rodiča zistiť a pochopiť príčiny chorôb, úrazov a porúch svojich detí.
Moja odpoveď je jednoznačná – áno, skutočne každý rodič dokáže pozitívne ovplyvniť zdravie svojich detí, pravdaže za predpokladu, že má odvahu dovoliť si to, chuť učiť sa rozvíjať svoje schopnosti, rozšíriť stav vlastnej mysle a prijať a akceptovať zistené fakty.
Na túto odpoveď okamžite reagovali duchovne pokročilí rodičia novými otázkami: Ako zistíme, či sme určili správnu duchovnú príčinu a či je úplne odstránená pochopením a transformáciou, alebo je to iba čiastočné?
V praktickom živote to spoznáme tak, že uzdravenie alebo hojenie sa urýchli, choroba zmizne a znovu sa nevracia. Ak chceme pri riešení príčin okamžitú spätnú kontrolu, je nutné použiť metódu testovania alebo sa naladiť na vlastné podvedomie (vyššie JA) a zistiť, či sú záporné záznamy vynulované na všetkých úrovniach nášho vnímania na 0 % NEN (negatívnej energie) a 100 % PEN (pozitívnej energie). Teda že sú vytvorené nové racionálne programy (mentálna úroveň), vnímané pozitívne pocity (emocionálna úroveň), stabilizované postoje a názory (esenciálna úroveň) a zmenená deštruktívna bunková pamäť (fyzická úroveň). Ak zostáva pochybnosť, neistota alebo strach, môže choroba pretrvávať alebo sa vracať, pretože tieto pocity sú negatívne samy osebe.
Ak napríklad vyhodnotíme dlhotrvajúci kašeľ, máme pocit, že sme vyriešili všetko, ale on naďalej trvá, môže sa „nabaliť“ i iná príčina?
Dôvodov, prečo môže choroba ďalej pokračovať, je viac. Ak sme odstránili negácie zo všetkých úrovní a nahradili ich pozitívnou energiou (prípadne i otestovali percentuálne vyjadrenie 0 % NEN a 100 % PEN), znamená to, že sa prejavila ďalšia, iná príčina. Slovami pýtajúceho sa rodiča – „nabalila sa“ iná príčina k tej pôvodnej. Tou býva veľmi často pocit viny rodičov, keď zistia, že dieťa ochorelo v dôsledku ich správania. Aj tento pocit je nutné transformovať, uvedomiť si, že objavenie príčiny – teda práve tohto chybného správania sa rodičov – je prínosom nielen pre samotných rodičov, ale zároveň i pre dieťa, ktoré tieto chyby tiež isto-iste robilo v minulom živote, a práve preto na ne citlivo reaguje. Pochopenie rodičov prechádza automaticky aj do informačného poľa dieťaťa, okrem toho môžeme stabilizáciu ešte posilniť ich mentálnym odovzdaním dieťaťu do podvedomia a oslobodením od karmickej záťaže nedokonalého pochopenia danej problematiky z minulých životov. Je to zároveň odpoveď na otázku, či môžeme zmeniť karmu svojich detí. Ďalšia „nabaľujúca sa“ príčina je často hnev jedného z rodičov voči druhému partnerovi, ktorého obviňuje z vytvorenia príčiny choroby, neprijatie svojej vlastnej spoluúčasti, ktorá je súčasťou potenciálu spôsobujúceho chorobu, alebo neochota prijať zodpovednosť za svoje chybné konanie a za zdravie svojho dieťaťa, prípadne hádzanie viny na okolnosti.
Veľmi často pri hľadaní príčiny jednej choroby otvárame aj iné problematické spomienky, ktoré sú doposiaľ nevyriešené, a napriek tomu, že s príčinou súčasnej choroby nesúvisia, dieťa túto frekvenciu podvedome zaregistruje, a ak rezonuje s nejakou jeho vlastnou nevyriešenou zápornou spomienkou, je tu nová príčina – dieťa sa medzitým nestihne uzdraviť a už na „uzdravenie“ čaká jeho ďalšia (a zároveň naša) záťaž. Veľmi presne sa nám tento jav zobrazí pri testovaní automatickou kresbou. Po symbolickom tvare ukončenia a uzatvorenia daného prípadu, hľadania, nájdenia a vyriešenia príčiny pôvodnej choroby, znázorní kresba nový nevyriešený problém, ktorý má taktiež svoj charakteristický tvar. V tom prípade testovaným klientom oznámim: „V rade vám stojí ďalší záujemca o vyriešenie.“
A veru niekedy je tento rad dosť dlhý, takže chvíľku trvá, kým sa dostaneme na jeho koniec. Existujú však aj prípady, keď sa rodičia snažia riešiť všetky tieto vymenované varianty príčin pôvodného ochorenia a kašeľ (symbolika – upozornenie na neustále hromadenie negácií) stále pokračuje ďalej alebo sa stav dokonca výrazne zhoršuje, pridáva sa sopeľ (plač duše), niekedy zápal priedušiek (dlhodobejšie hromadenie), prípadne zápal pľúc (neprimerané a úporné hromadenie) alebo sa objavia zápaly stredného ucha (zápal – hnev, ucho – nevypočuté posolstvo tlmočené dieťaťom), zápaly očí (nesprávne videnie) alebo dutín (konanie podľa očakávania okolia).
Dôvod takýchto zdĺhavých ochorení je neodstránený program v podvedomí. Je ho možné odhaliť testovaním a nájdením zvyškového negatívneho potenciálu na jednotlivých úrovniach. Predovšetkým na fyzickej – v bunkovej pamäti. Tento sa nedá – aj napriek najväčšej snahe rodičov zmeniť svoje myslenie, naladenie a správanie – eliminovať. Podľa veľkosti a intenzity tohto programu sa prejaví aj intenzita ochorenia. Niekedy však nestačí iba hľadať chybný program v našom konaní a snažiť sa ho zmeniť. Vďaka dlhodobému pôsobeniu nižších frekvencií nežiaduceho programu mohlo totiž dôjsť k porušeniu rovnováhy v tele a k zníženiu obranného mechanizmu. Takto oslabeného jedinca potom obsadí jedna alebo viac privtelených bytostí, ktoré vysiľujú telo, narúšajú psychiku a v konečnom dôsledku môžu spôsobiť aj ťažšie ochorenia.
Marie Heralecká