Kto by to bol povedal, marec 2023! Priatelia, keď sme sa pred rokmi (pre zaujímavosť radšej upresním, že sa písal, ak sa nemýlim, rok 1998) rozprávali s Nataškou Vámošovou, vtedy ešte ombudsmankou v Novom čase a samozrejme zároveň mojou vtedajšou redaktorskou kolegyňou, ktorú som si veľmi vážila, za to, že v oných divokých rokoch vytvorila priestor na pomoc ľuďom vo veľmi preferovanom médiu, o potrebe robiť ľudí ľudskejšími, že dnes budeme písať v poradí už 278 úvodník!!! Úvodník časopisu úplne odlišného typu aj razenia. VITALITA – a za nami sú viac ako dve desiatky rokov…
Áno, tri roky trvalo, kým sme sa rozhodli. Štvrtý sme ju už tvorili. Predstavte si novinárky, samozrejme nie bez vtedy vlastne „utajovaných“ skúseností z oblastí, ktorým sa vo VITALITE dnes verejne venujeme, urobiť časopis iný. Absolútne z iného súdka, tematicky vtedy veľmi kolegami novinármi posudzovanému aj odsudzovanému, ktorý s investigatívou nemá nič spoločné. Boli sme jediní!
Písal sa rok 2002 a v januári vyšlo prvé číslo. Stálo 25,- slovenských korún a na titulke bola fotografia hôr s graficky vloženým morom a témami: Ema Tekelyová: Možno raz budem liečiť, Vyhnite sa chrípke, Feng šuej, čínska tradičné medicína, Sex pre zdravie, Abeceda astrológie, Ignatenko: Aký bude rok 2002?, Neuveriteľný príbeh: Dala som ho zožrať levom a Diabetes – čo s tým?
Dnes viem – bola to neuveriteľná odvaha. Išli sme s kožou na trh.
Nataška spravila nemožné! Obklopila sa ľuďmi, čo chceli a chápali, pomohli a spoločne sa tvorilo. Ja som až taká odvážna nebola, otvorené zadné dvierka u mňa znamenali fungovať vo VITALITE pod pseudonymom Saša Spoelstra a byť oficiálne zamestnaná v inej redakcii, kde nebolo prípustné byť novinárom v inom médiu. Ustáli sme to. Vždy sme debatili, konzultovali a vymýšľali. Nataška vtedy k sebe pripútala Michala. Fotograf, človek, ktorého názor, dodnes si spomínam, bol pre ňu akýmsi senzorom čistoty úmyslov inej strany. Respondentov, ktorí nám prichádzali do cesty. Isto viete, že nie vždy sa podarí vyselektovať v rámci ezoteriky, duševna a oblastí mimozmyslových tém to pravdivé. Vždy je tam vplyv ega, nátlaku, manipulácie či nadpriemerného oduševnenia. Michal bol vždy ticho, no pravidelne, keď bolo treba, povedal jednoduchú, no priamo pravdivú vetu, ktorá bola často, on to vtedy ani len netušil, významným prvkom vývoja VITALITY. Často mi o tom Nataša so smiechom, no s dávkou obdivu a uznania hovorila.
O Natašku, ako viete, sme pred sedemnástimi rokmi nečakane prišli, rovnako ako postupne o mnohých našich priateľov, na ktorých bolo založených veľa tém…
Nie som tu na to, aby som súdila či posudzovala, prečo alebo ako odišli. Realita je, že tu nie sú. No VITALITA stále je. Michal bol ten, ktorý sa rozhodol vykročiť po chodníku, ktorým kráčala Nataša. Kráča ním ako šéfredaktor dodnes. Tým, ktorí VITALITU sledujete a čítate, isto neuniklo, že vďaka nej má dnes vlastnú rodinu. Skromnú rodinu, čo z mesiaca na mesiac, pre vás, milí naši priatelia, žije a dýcha stránkami s nápisom VITALITA. Koľko to je strán? Napíšem vám to číslo – 16 844 strán! Každý deň za 21 rokov v ich živote znamená pripraviť 2,5 strany časopisu pre vás. Každý jeden deň! Myslím, že si to nikdy s Katuškou Odzgan Koledzaiovou neuvedomili a ani netušia, čo v mojom úvodníku dnes píšem. Je nesmierne ťažké niesť zodpovednosť za to, na čo sa, milí priatelia, mnohí z vás mesiac čo mesiac tešia. Nie sme a nikdy sme neboli obrovský redakčný dom, ktorý má množstvá sponzorov a tichých spoločníkov v podobe investorov. My sme ľudia ako vy. Ľudia, ktorí si vzali za svoje byť tu pre vás. Napriek neuveriteľným stratám, pádom, pochybnostiam a bôľom. Prešli sme snáď všetkým, čím sa prejsť dá. Verte mi. Dokonca aj tým, že uvažujete, či sa ísť ešte vôbec niekedy bude dať. Dalo sa…
A síce dnes už vďaka situácii na trhu printových médií a neskutočnému tlaku cien klesáme, boli časy, kedy sme mali 25 tisícový náklad a koeficient čítanosti bol x 6. V preklade to znamená, že naše stránky si listovalo každý mesiac 150 tisíc ľudí. Urobili sme, a odmietam byť tentoraz skromná, obrovskú prácu pre tých, čo hľadali a našli. Mnohým sme vďaka témam, autorom a láskavému prístupu v živote skutočne pomohli…
Dnes ale potrebujeme vás, priatelia.
Myslím, že ešte nikdy tak, ako je to dnes, VITALITA nebola práve vo vašich rukách.
Veríme, že ju v nich udržíte.
Erika Lamperová