Máj nám prináša, milí priatelia, do života sviežosť farieb a vôňu pučiacej prírody. Energie, vibrovanie, dokonalý pocit. Vnemy, ktoré človeka ovládnu natoľko po uplynulom období sychravosti, že mnohí ľudia začínajú vidieť vec inak. A to je správne. Vidieť dokonalosť všetkého sa musíme učiť celý život. Jar nám prirodzene ukazuje viditeľné príklady, z ktorých je možné tešiť sa.

Lebo radovať sa často zabúdame. Najmä z maličkostí. Pritom radosť je to, čo sme. A ak sa radujeme z dokonalosti maličkostí úprimne a s úsmevom, neovplyvní nás žiadny negativizmus. Práve on je totiž veľmi nenápadným, ale poriadne toxickým produktom, ktorý sa všeobecne a systémovo šíri v súčasnosti. Jeho nosičmi sú sami ľudia, ktorí sa prestali radovať. Ovláda ich strach. Strach z budúcnosti. Odmietajú vidieť dokonalosť v tom, čo sa deje, čo počujú, čo čítajú, ale aj čo vidia. Dobrovoľne sa pripravujú o pokoj a vyrovnanosť. A práve tieto dva zásadné pocity dokážu človeka odviesť od čohokoľvek, čo iní považujú za negatívne. 

Takže šíri sa negativita? Vypnite ju. Tlačí zrazu cudzia toxicita? Zatvorte za sebou dvere. Dusí egoizmus? Zachovajte pokoj, usmejte sa a dýchajte vzduch, nie slová. Aj keby to malo byť katastrofické s výhľadom do budúcnosti, máme v sebe ešte čosi iné, o čom by mal každý z nás v kritickej chvíli vedieť. Šiesty zmysel, intuíciu alebo – presnejšie – schopnosť vnímať viac ako ten „obmedzený tvor“, za ktorého sa v onej osudnej chvíli pokladáme. Máme ho všetci. Je to schopnosť, vďaka ktorej vieme prekročiť naše vlastné hranice, ktoré sme si obmedzením vybudovali. Určite viete, o čom hovorím – intuíciu sme sa naučili ignorovať, tušenie potláčame, inšpiráciu si nevšímame. A radosť si nedovolíme. My sme vlastne na niekoho veľký prospech prestali trénovať svoje vlastné „vnútorné svaly“ a miesto rozvíjania sa, upadáme. Naša energia tým stagnuje. Pritom energiou je aj myslenie. Vibruje. Jemne. Myšlienky vibrujú… Veci sa dejú. Všetko je v pohybe. Vnímame to? Nie sme si istí. Presne to je ten tréning. Zdalo sa mi to? Mihlo sa tam čosi? Počula som to? Zbadala som?

Nepýtajme sa však nahlas, pretože otázky odoženú naše vlastné odpovede. Zamestnávajú nám myseľ a v nej intuíciu nenájdeme. Kdesi som čítala krásnu vetu: „Intuícia je uchom duše.“ A práve duša energie a ich vibrácie skutočne vníma. A odpoveďou je: „Mám taký pocit…“
Ak si spomenieme, ako trénovať šiesty zmysel, vnútorná analýza, ktorá často mýli, prestane. Pochybnosti o tom, či vidíme, počujeme a cítime, vymiznú. Lebo žiť s radosťou náš prítomný okamih natrvalo je presne to, čo nám máj svojou sviežosťou ponúka v pocitových útržkoch.