Byť človekom znamená neustále sa rozvíjať. Akýkoľvek pevný stav bytia sa stáva stagnáciou, čo vedie k degradácii, degenerácii, regresii, chorobe a neľudskosti. Jedinou našou stabilitou je evolúcia, jediným stálym prvkom v našom živote je samotná zmena. Zdravá ľudská duša je vyvíjajúca sa ľudská duša. Jediná zdravá pitná voda je pohyblivá, tečúca voda.

Sme tu, uprostred globálnej krízy COVIDu -19, ktorá veľmi podobných spôsobom ovplyvňuje každého človeka. Každú dedinu, každé mesto a každú krajinu bez rozdielu medzi bohatými a chudobnými, vzdelanými a nevzdelanými, technologicky vyspelými a najzaostalejšími spoločnosťami.

Pod nosom sa nám odohrávajú obrovské zmeny. V budúcich desaťročiach a stáročiach budú na ich základe vznikať výskumy, knihy, filmy, vládne politiky a medzinárodné dohody. No my sami voči týmto zmenám momentálne nemáme skoro žiadnu perspektívu. Túto pandémiu ľudstvo prežije. Tak ako sme prežili čierny mor, 30-ročnú vojnu, francúzsku revolúciu, otroctvo, prvú a druhú svetovú vojnu, studenú vojnu, občianske vojny, vznik a zánik komunizmu a naše nekonečné ozbrojené konflikty.
Ale budeme sa musieť zmeniť. Ako ľudstvo sme prešli najrôznejšími katastrofami, a stále sme tu. Teraz je nás 7,9 miliardy a náš počet každým dňom stúpa. Verím, že aj túto krízu prekonáme, ale nie bez zmeny. A tými najdôležitejšími zmenami sú v súčasnosti osobné zmeny vyplývajúce z individuálnych rozhodnutí. To znamená, že náš duch určuje naše telá, nie naopak.

Naša genetická štruktúra nie je vodcom nášho spôsobu života, skôr naopak: zmeny v našom spôsobe života vedú ku genetickým zmenám. Naša základná genetická štruktúra sa za posledných 37 000 rokov od vymretia posledného neandertálca, ktorého sme nahradili my, homo sapiens, príliš nezmenila. Ale keďže len 2 % proteínových kódov ľudského genómu sa podieľajú na regulácii génov a väčšina zvyšku ľudského genómu nemá žiadnu známu funkciu – existuje veľa možností budúcich genetických zmien v ľudskom genóme, ktoré budú nasledovať po budúcich zmenách v ľudskom spôsobe života.

Takto to vysvetľuje epigenetika1, relatívne nová veda, ktorá hovorí o „stabilne dedičnom fenotype vyplývajúcom zo zmien v chromozóme bez zmien v sekvencii DNA“. Čo teda skutočne riadi a určuje náš neustále sa meniaci životný štýl, kultúru, technológie, civilizáciu a ľudské vzťahy? Odpoveď na túto otázku zostáva mimo dosahu molekulárnej úrovne výskumu, pretože ju tam nemožno nájsť. Hlavným „agentom provokatérom“ ľudskej zmeny je vnútorný ľudský duch, ktorý sa snaží o evolúciu smerom k vyššej dimenzii potenciálneho ľudstva, väčšinou polovedome, ale postupne sú, pre časť ľudstva, tieto zmeny vedomé.

Tu je krátky zoznam globálnych kultúrnych zmien, ktoré sú viditeľné na celom svete, zatiaľ čo pandémia stále prebieha:

• Boli sme nútení si uvedomiť, že ľudstvo je jeden kmeň, jedna komunita, jedna rodina.
• Boli sme nútení si uvedomiť, že všetci máme len jeden domov – planétu Zem.
• Boli sme nútení si uvedomiť, že záležitosť jedného – je vecou každého3 a že sme navzájom za seba zodpovední.
• Udiala sa zásadná univerzálna zmena vo vzťahu k práci. Od „žijeme, aby sme pracovali“, sme sa posunuli k „pracujeme, aby sme žili“. Práca samotná sa prehodnocuje vo vzťahu k hodnote ľudského života ako celku. Výsledkom je masové opúšťanie starých pracovných miest. Titulok vo Washington Post sa 10. januára 2022 pýta: Prečo výroba zaznamenala najväčší nárast počtu zamestnancov, ktorí odchádzajú? To isté platí pre celú svetovú ekonomiku. Keďže celosvetovo trpí chronickým stresom na pracovisku asi 80 % ľudí (83 % v USA, 86 % v Číne), niet divu, že tu máme pandémiu (stresové hormóny adrenalín a kortizol potláčajú imunitu). Niet divu, že výskumy ukazujú, že jeden zo štyroch pracovníkov plánuje po pandémii v USA opustiť prácu.
• Pracujeme z domu. Domov sa zrazu stáva všetkým. S týmto treba zaobchádzať opatrne.
• Zažívame veľké zmeny v rodinných vzťahoch: musíme sa naučiť, ako spolu žiť, keďže spolu trávime oveľa viac času.
• Zažívame zásadné zmeny v spôsobe trávenia voľného času. Toľko konvenčných spoločenských návykov nie je k dispozícii. Musíme sa učiť viac žiť sami so sebou.
• Zmeny v ľudskom imunitnom systéme: nové výzvy – nové riešenia. Variant vírusu omicron je oveľa infekčnejší ako variant delta, ale je oveľa menej smrteľný.

Toto sú len niektoré aspekty, ktoré sú už pozorovateľné a ktoré vyplývajú zo súčasnej krízy. Okrem toho posledného (zmien v našom imunitnom systéme) sú všetky tieto zmeny výsledkom toho, že jednotlivci sa novým spôsobom vyrovnávajú s novými situáciami, robia vnútorné a vonkajšie zmeny. Vedome sa podieľajú na evolúcii vedomia.
Aké sú osobné, sociálne, vedomé zmeny životného štýlu, ktoré sa rozhodnete urobiť na základe tejto krízy? Evolúcia je teraz vo vašich rukách.

My ľudia sme nepokojný druh. Psy, mačky, kone, kravy a vtáky – tie vedia oddychovať. Nám ľuďom sa ťažko odpočíva. Vždy, bez ohľadu na to, ako tvrdo celý deň pracujeme, vždy ešte niečo ostáva nedokončené. Toto sa nikdy neskončí. Ja nikdy neskončím. Som proces, ktorý buď napreduje, alebo degeneruje.

Nikdy nie som z jedného okamihu na druhý rovnaký. Len spánok ma môže dočasne zachrániť pred týmto nekonečným pretekom s časom, ktorý začína hneď, ako ráno otvorím oči, a neskončí, kým ich večer nezavriem. Pretože jedného dňa zomriem. Až vtedy sa to skončí, pre niekoho skôr, pre iného neskôr. Ale každý z nás je každým dňom života bližšie k svojej smrti, než bol včera. Sme hodiny tikajúce bez zastavenia, označujúc, ako ďaleko sme od posledného výdychu. A tak bez dychu pretekáme s časom, aby som dokončili… Dokončili čo? Skôr než bude neskoro.

Sme nedokončeným produktom stvorenia. Stromy sú dokonalé, skaly, kopce, zvieratá jedno po druhom, sú diela dokonalosti. My však nie. Sme nekonečne prebiehajúci proces. Byť človekom znamená byť stále na ceste byť človekom. Hlboko v mojom pôvodnom nastavení je nepokojné vedomie, že je vo mne vždy potenciálne viac, než som doteraz dokázal prejaviť. A popri tom som tu ja, ktorý je menej ako moje skutočné ja, ten, ktorý ma dokáže stiahnuť dolu do stavu bytia, v ktorom som menej než ja a za ktorý sa hanbím. 

A tu nás máme, neustále medzi túžbou byť viac než som a sklamaním, že nie som, a túžbou byť menej než som a hanbou za to. Sme ako akrobati kráčajúci po lane s neistou rovnováhou balansujúci medzi týmito extrémami a neustálym nebezpečenstvom pádu. Len pohyb nás udrží v rovnováhe na tom lane. Len kráčať vpred na svojej ceste stať sa viac než som a preč od opaku: vyhýbania sa, zábudlivosti, lenivosti, rozptýlenia, stratenosti, podľahnutia tomu, aby som sa stal menej ľudským.

A tu nás máme, dnes každého individuálne. Byť človekom znamená meniť sa. Každý z nás si môže kedykoľvek povedať: „Nado mnou je môj vyšší ľudský potenciál. Podo mnou je moje nižšie ja. Kým žijem, pohybujem sa neustále medzi nimi a mením sa. Jediná možnosť je pohyb nahor alebo nadol.“
Ako som už povedal, evolúcia sa deje bez zastavenia a jej hybnou silou sú naše ľudské individuálne rozhodnutia. Táto evolúcia prebieha väčšinou polovedome, ale postupne sa pre rastúcu časť ľudstva tieto zmeny stávajú vedomými.

Psychofonetika je jednou z integratívnych, holistických metód vedomej evolúcie zapojením vyšších a hlbších dimenzií ľudskej inteligencie do transformácie životných výziev na príležitosti pre osobný rozvoj. Existuje mnoho ďalších metód a všetky majú spoločné toto: Ľudstvo ste vy a ja a evolúcia je to, čo vy a ja dnes vedome robíme s našimi veľmi krátkymi životmi.

Prajem vám kreatívne riešenie kríz vaším vlastným spôsobom pre nás všetkých a požehnaný rok 2022.
Yehuda