Silvia K. Galatová
Jedno telo, mnoho podôb – má v sebe každý z nás. Na objavnú cesto do farebného sveta svojej duše a života, rolí, ktoré v ňom má, nás v tejto chvíli pozýva Silvia K. Galatová…
Zo srdca za tento odvážny a inšpiratívny krok ďakujeme.
1. Som: žena
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Nedostatočne. Mám 47 rokov a stále nanovo sa objavujem vo svojom ženstve. Asi je to celoživotná cesta. Žena vo mne chce, aby o ňu bolo postarané, aby sa mohla schúliť do silného náručia milovaného muža, aby si svet cenil jej vnútornú múdrosť, aby mohla v mieri vychovávať deti a aby nemusela zarábať na živobytie. Žena vo mne potrebuje tvoriť krásu, milovať, tancovať, starať sa o druhých a o seba, o svoje telo, rozumieť mu, odpočívať a len tak byť oveľa viac, než jej dokážem umožniť. Často ma zastavuje, keď sa príliš ponorím do výkonu. Veľmi túži po tom, aby typicky ženské kvality (starostlivosť, tvorba krásy a pohody, citlivosť, bytie, trpezlivosť, čakanie…) boli cenené tak ako typicky mužské. Je jej smutno, že to tak nie je. Že hoci ženy môžu dnes byť už skoro všetkým, o to ťažšie je pre ne byť len ženami. Hľadám, ako to žiť, aby mi v tom bolo dobre.
2. Som: mama
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Keď som porodila prvú dcéru a začala cítiť tlak byť niečo viac než „len“ mama na plný úväzok, pamätám si, že som povedala: „Mám dieťa preto, aby som mu bola mamou, chcem si svoje materstvo užiť.“ A to som aj urobila. Dnes majú moje dcéry 11 a 15 rokov a vždy, keď ma iné aktivity dostanú do bodu, že začnem materstvo „flákať“, život ma zavolá naspäť. Uvedomím si, že sa mi môj život nepáči, keď príliš „zdrhnem“ z materstva do iných činností. Začnú mi chýbať dcéry a začne mi chýbať byť im mamou. Stále znova a znova ma prekvapí, ako veľmi ma materstvo definuje, aká významná životná cesta to pre mňa je, ako ma mení a ako veľmi ju potrebujem. Bez svojej materskej časti by som to nebola ja.
3. Som: partnerka
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Skutočné potreby tejto svojej časti sa mi podarilo začať naozaj napĺňať až potom, keď som zistila, že dokážem byť celistvá a plnohodnotná aj bez partnera. Až vtedy som začala byť v partnerstve skutočne slobodná. Až vtedy bolo možné vstúpiť do tejto formy „dobrovoľnej závislosti“. Do vzťahu, v ktorom sa navzájom veľmi potrebujeme, pretože sme sa tak rozhodli. Rozhodli sme sa dobrovoľne podstúpiť riziko prepliesť svoje životy, potreby a túžby a stať sa dobrovoľne závislými na tom druhom. Je to krásny a hlboký spôsob zraniteľnosti, bez ktorej skutočná intimita nie je možná. Potreby partnerky v sebe napĺňam tak, že si svojho muža znova a znova vyberám so všetkým, čo k nemu patrí, a dovoľujem mu poznať ma takú, aká skutočne som.
4. Som: životná koučka pre ženy
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Je to trochu smiešne a trochu smutné, ale tento svoj tínedžerský sen sa mi podarilo začať zhmotňovať až po štyridsiatke. Hovorí sa, že to, čo človeka úprimne nadchne v tínežerských rokoch, je to, čo má v živote robiť. Overujem si túto myšlienku občas u ľudí, ktorí svoju prácu milujú. Zatiaľ sa to zdá byť veľká pravda. V sedemnástich som chcela byť psychologička. Fascinovala ma ľudská duša. ALE. Na psychológiu sa vtedy robili prijímačky z matiky, a to nebola moja doména. A tak som šla študovať japonský jazyk a medzikultúrnu komunikáciu. K svojmu vysnenému poslaniu som sa vrátila okľukou po narodení druhej dcéry. Po každom stretnutí so ženou, ktorá sa chce posunúť na svojej životnej ceste, cítim obrovské naplnenie. Som dobitá, nadšená, užasnutá z ľudskej múdrosti a sily, dojatá hĺbkou ľudskej duše a šťastná, že mám možnosť napĺňať svoje poslanie.
5. Som: učiteľka
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Vždy som vedela vysvetľovať veci pútavo a zrozumiteľne, od malička som mala dar reči. Milujem učiť. Učím v kurzoch rodičovstva, osobného rozvoja, na Škole empatie, som poradkyňou pri dojčení. Potreby tejto svojej časti napĺňam aj tým, že som večná študentka. Myslím, že v momente, keď človek prestane byť študentom, stráca schopnosť byť dobrým učiteľom.
6. Som: ceremonialistka
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Bez zmysluplných rituálov životu chýba hĺbka a čaro a určitá úroveň poznania ostáva nedostupná. Každý proces s klientkou na individuálnom sedení má okrem iného aj hĺbku a obradnosť rituálu. Sprevádzam aj rituály pre skupiny: svadby, menorečenia, slnovraty a rovnodennosti, oslavy dôležitých míľnikov v ľudskom živote. Vtedy sa stávam kňažkou. Vytváram a držím posvätný priestor, v ktorom je možné siahnuť oveľa hlbšie do seba, objať sa zvnútra tak, ako sa to málokedy dá v kolobehu každodenných povinností. Je to moja veľmi stará časť, ktorá si pamätá zlatý vek chrámov bohyne a ich následné zničenie. Dnes ju používam bez nostalgie, pre praktické potreby výživy ľudskej duše moderného človeka.
7. Som: prekladateľka a tlmočníčka
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Táto rola je moje hlavné spojenie s časopisom Vitalita. Už vyše sedem rokov prekladám pre Vitalitu články Yehudu Tagara, môjho učiteľa na Škole empatie a autora psychofonetiky – metódy, ktorú vo svojej terapeutickej praxi používam. Tlmočím a prekladám lektorov sebarozvojových seminárov. Vtedy sa vo mne aktivuje zvláštny druh inteligencie, myslím za dvoch a cítim akoby za všetkých, ktorí môj preklad čítajú alebo počúvajú. Je to vyčerpávajúce a obohacujúce zároveň. Nemyslím, že táto moja časť má nejaké špeciálne potreby. Skôr slúži iným mojim častiam a ich potrebám.
8. Som: pomalá
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Rýchlosť našej doby ma znovu a znovu prekvapuje. Nemám ju v krvi. Musela som sa jej naučiť. Keď som žila v Austrálii a živila sa prácou v reštauračnom biznise, musela som sa naučiť veľmi rýchlo zrýchliť. Časom som si začala svoju schopnosť výkonu totálne užívať, byť na ňu hrdá. Koľko som toho zvládla a ako dobre! Stredný vek ma začal spomaľovať. Zrazu som si všimla, že bežím a predbieham samu seba, svoju energiu nechávam za sebou, nestíha mi. Moja pomalosť a zrýchlenosť sa doteraz často hádajú, snažím sa im byť mediátorkou, ale ešte na tom pracujem.
9. Som: idealistka
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Toto asi nie je časť mňa, to som celá ja. Nedokážem žiť život v materialistickom nastavení. Vážim si modernú vedu, jej exaktnosť a schopnosť dokázať pravdu v hmote. Zároveň si uvedomujem jej neschopnosť poznať celú pravdu. Tú časť o našom vnútornom svete, o našej duši, našom vedomí, o ľudskom JA, o duchovnej podstate a dimenzii ľudského bytia. Som idealistka, lebo materializmus mi nedáva zmysel, pripadá mi ako väzenie, v ktorom odmietam žiť. Vedie nás do slepej uličky, kedy nám z neschopnosti nahliadnuť za materiálny rozmer našej existencie hrozí, že práve tento vrátane celej našej planéty úplne zničíme. Potreby svojho JA napĺňam tým, že si denne uvedomujem, že existuje a má moc meniť ma zvnútra. A tým meniť aj svet okolo mňa.
10. Som: človek
Ako napĺňaš potreby tejto svojej časti?
Byť človekom vôbec nie je jednoduché. Ale verím, že bez potreby stať sa človekom by som tu nebola. Musela som to potrebovať, aby som sem vôbec prišla. Nie som človek profesionál, ešte sa to len učím a často zlyhávam. Ale mám svoj ideál, kým sa chcem stať, a ten ma vedie. Občas ho upresním, poopravím a pomaličky sa k nemu približujem. Tak napĺňam potrebu tejto svojej časti. Aj tento písomný rozhovor na Katkine otázky napĺňa potreby tejto mojej časti. Je to forma stretnutia samej so sebou cez stretnutie s Katkou a s vami, čitateľkami a čitateľmi. Ďakujem.
