DagmaRA Sarita Poliaková
Jedno telo, mnoho podôb – má v sebe každý z nás. Na objavnú cestu do farebného sveta svojej duše a života, rolí, ktoré v ňom má, nás v tejto chvíli pozýva DagmaRA Sarita Poliaková.
Za tento odvážny a inšpiratívny krok jej zo srdca ďakujeme.
1. DagmaRA Sarita v súčasnosti
Moje prvé meno nesie v sebe oheň, svetlo, Slnko a odkaz, že meno mi vybrala maminka podľa českej kráľovnej Dagmar, ktorá priniesla severským národom mier. Moje druhé meno nesie v sebe živel vody. Znamená prameň, pohyb, občerstvenie pri studničke. Oheň a voda. Aktívny a pasívny aspekt. Mužský a ženský princíp v rovnováhe v nás. DagmaRA Sarita – duša, ktorá má momentálne toto meno.
2. Maminka dnes i včera
V tomto živote som matkou troch dcér, z ktorých jedna odišla v pätnástke na druhý breh. Vtedy som odrazu precítila nielen hodnotu starostlivej a vnímavej matky, ale aj straty všetkých matiek rodu. Ich strachy a bolesť. Môj hlboký uvoľňujúci plač bol aj ich uľavujúcim plačom. Plakali vo mne aj preto, aby všetky budúce ženy vstúpili do svojich rolí matiek s dôverou a bez lipnutia na tom, že sú matky. Verím, že prechádzame správnou zmenou.
3. JaMy, lebo ja som my
Čím viac zrejem do staroby, tým intenzívnejšie cítim, že ja som my, že som súčasťou teba i jeho, i každej skaly, stebla trávy… Intenzívne si pamätám na prvý pocit spojenia so všetkým živým i neživým vo vesmíre. Prišiel úplne nebadane. Práve som cvičila so skupinkou pri mori, keď som pocítila, že som v každom z nich. Pozrela som na borovice nad nimi a splynula som s borovicami, s očami bezdomovca neďaleko, so zvukom mora, so Slnkom, obrovským modrým priestorom nad nami… Ja som vo všetkom, všetko je vo mne. Ja som my.
4. Alenka v krajine zázrakov
Fascinuje ma každý východ i západ Slnka. Moje bunky v tele si pamätajú na všetky zažité stretnutia so Slnkom, so svetlom i temnotou noci. Rezonujú s týmito posvätnými chvíľami rozblesku i presunu do odpočinku. Pre mňa sú to chvíle spojenia so Zdrojom, spojenia so silou, spojenia s očistou, spojenia s uvoľnením. Hoci som ich zažila miliónkrát v tisíckach životov, vždy sa cítim ako Alenka v krajine zázrakov a prijímam tieto zázraky znovu a znovu do svojej prítomnosti.
5. Som plná darov
Akých? Osudových, ktoré mi cez rodičov život zveril do opatery. Čo opatery! Dal mi dary, aby som ich aspoň o stupienok zväčšila, naplnila, skrásnela. Prvý je dar života, dar prvého nádychu a posledného výdychu, aby som všetko medzi nimi naplnila najlepšie, ako môžem. Druhý je dar služby, aby som v sebe rozpoznala, kedy slúžim ako obeť obetavá, kedy službu povyšujem na kráľovsky dar a slúžim hrdo rodine, rodu, ľudstvu, vesmíru každý deň cez to, ako a čím žijem. Ďalším darom je schopnosť vidieť krásu. Z ockovej strany sklárskych predkov cez krásu hmoty – najmä skla, z maminkinej strany cez krásu hudby a umenia.
6. Pozorovateľka hviezd
Tak ako milujem Slnko, tak milujem aj Lunu a všetky mihotajúce sa hviezdy na nočnej oblohe. S pohľadom upreným do vysokých a hlbokých diaľav dokážem v hamake na strome presedieť celé hodiny v meditácii. Uvedomujem si svoju fyzickú malosť oproti rozľahlosti vesmíru a zároveň viem, že som oveľa viac ako fyzické telo. Mám v sebe oveľa viac sily, ako je v stisku dlane, lebo cez meditáciu, modlitbu, pozitívne želania a požehnania moja ženská sila rastie cez svety, veky, vesmíry. Milujem reč vesmíru, milujem jeho večne znejúce ÓM.
7. Vážny zvedavec
Pri prezeraní fotografií z detstva som zhliadla vo svojich očiach zvedavosť. Ocko ma drží v náručí a ja obdivujem svet. Veľmi sa mi na fotografii k zvedavcovi pýtalo slovo – vážny. Cítim však, že rastom do zrelého veku zvedavosť v zmysle cesty za poznaním ostala a vážnosť nadobudla ľahkosť. Veľakrát totiž s ľahkosťou vykračujem z komfortnej zóny a dovolím si žiť podľa seba naplno. Že som tesne pred sedemdesiatkou? No a čo?! Vek je síce dôležité informačné číslo, ale mať RAdosť a šťastie v sebe je viac.
8. Priateľka
Priateľstvo je zlatá niť… znie mi veta z pamätníčka a dlho sa mi spájala len s detstvom a mladosťou. Akoby dospelí nevytvárali priateľstvá, veď predsa majú svoje vážne témy, vážny život, vážne starosti. Čím viac som však šla cez jogu a etikoterapiu do uvoľnenia, tým viac som videla, že svet je popri vážnosti aj ružový, aj hravý, aj pestrofarebný a priateľstvo, to naozajstné, hlboké, láskavé, súcitné, bezpodmienečné, je najsilnejšie spojenie. Užívam si priateľstvá, a keď trochu zakopnem, priateľky majú odkaz – všetko sa raz na dobré obráti.
9. Učiteľka
Tridsať rokov som stála za katedrou a učila prevažne deti pubertálneho veku slovenský jazyk, dejepis, francúzštinu, občas výtvarnú výchovu a, čestne priznávam, deti ma veľa naučili. S nimi som v škole zažila jedny z najsilnejších sebapoznávacích programov. Okamžite reagovali na sebaspochybňujúce pocity a ja som pri nich potrebovala rásť do svojej ozajstnej sily, do pravdy o sebe samej. Veľa ma „moje“ deťúrence naučili, veľa ma aj dnes učí každý jeden človek, ktorého stretávam.
10. Všetko a nič
Kto som? Som matka, starká, priateľka, milenka? Som etikoterapeutka, spisovateľka, lektorka, jogínka, astrologička, novinárka, cestovateľka, inšpirátorka, žienka domáca, milovníčka prírody…? Som. Jednoducho som VŠETKO a NIČ. Mám v sebe všetky možnosti, potenciál všetkých darov, talentov a požehnaní. Mám v sebe aj živé nič. S vďakou celé veky plyniem v priestore i čase a zatiaľ ešte stále zisťujem, KTO SOM, KAM IDEM a KDE JE môj CIEĽ.
