SNY: Stojím za domom a zrazu vidím obrovského krkavca. Sedí na kamennom múriku a pozerá sa na mňa. Niečo hovorí. Zrazu si uvedomím, že hovorí ľudskou rečou. Pristúpim bližšie a pýtam sa ho: „Čo ma posunie ďalej, vpred na mojej ceste?“ A krkavec odpovedá: „Katastrofa.“
Je noc, stojím pred domom a obrovským orechom, ktorý tam rastie. Zrazu počujem veľmi známy hlas. Pozriem sa hore na nebo a vidím nádherný mesiac v splne. Žiari bielym svetlom a pred ním letí krkavec. Kráka veľmi hlasno a veľmi jasne. Počúvam pozorne, aby mi nič z toho, čo hovorí, neuniklo. Trvá to veľmi dlho a ja tam stojím, čakám a pozerám sa na ten krásny mesiac a na krkavca.
Stojím na lúke za domom. Je deň. Pozerám sa do diaľky na les. Je jeseň, stromy sú farebné, červeno-oranžové. Zrazu uvidím dva prekrásne krkavce. Lietajú, hrajú sa vo vzduchu, predvádzajú prekrásny spoločný tanec. A ja tam stojím a pozerám sa na tú nádheru.
Krkavec – vták mnohých prívlastkov, často protichodných. Na jednej strane stvoriteľ sveta, morí, riek, pohorí, vták hovoriaci s ľuďmi (mytológia aljašských Inuitov a sibírskych Čukčov), na strane druhej „šprýmař“, šibal, podvodník. Nesie predzvesť smrti, klové oči dobytku. V šamanizme je krkavec, podobne ako havran, nositeľom silnej medicíny.
Čo symbolizuje v sne tejto ženy? Akú katastrofu jej predpovedá a prečo má byť pre ňu posunom vpred? Tvorí žena bez toho, aby naozaj vedela čo alebo má len strach? Z čoho?
V ďalšom sne je rozhovor dlhý a jasný. Snívajúca už má možnosť jasne počuť, čo jej krkavec hovorí. My ale nevieme, čo to je. Ona však áno. Navyše hovorí jej to počas splnu. Mesiac – Luna – ženská energia, cykly. Čo sa môže splniť? Naplniť? Spojí snívajúca silu intuície, ženskosti s múdrosťou krkavca?
Použijem slová piesne kamarátky pesničkárky o Lune:
…silu má v splne nevídanú a otvára v nás tajnú bránu
potom odvracia tvár, možno vidí tajomstvá skryté v dušiach ľudí…
pýta sa človek, v sebe hľadá a Luna sa vráti opäť mladá…
V treťom sne nastala zmena. Žena je za domom a nie je noc. Vidí farebný les – svet. Začína vnímať farebne aj život? Posunula sa vpred na svojej ceste. Čo sa naozaj stalo, čo si žena zinscenovala vo svojom živote ?
V partnerskom vzťahu sa vzdala svojej ženskej tvorivej sily, intuície. Podrobila sa vzorcu, ktorý pri pôrode určil, že jej autoritou je muž. Ten rozhoduje, dáva impulzy a podnety čo, ako a kedy robiť. Ženina tvorivá sila bola zastavovaná. Prejavilo sa to aj v kolísaní hojnosti v podobe financií. Bol to rodový vzorec z matkinej strany. Matka aj stará matka sa podriadili autorite svojich mužov. Snívajúca mala hojnosť, kým sa neocitla v partnerskom vzťahu. Tam už začala žiť vzorec rodu. Vie však, že je kreatívna. Vie tvoriť aj v partnerskom vzťahu, ten nebol prekážkou. Už vidí a vie, kedy čo a ako má robiť. Nepotrebuje na to autoritu zvonku. Sama sa ňou stáva. Jej život naberá na farebnosti.
Trilógia snov končí. Všetko je v poriadku. Tanec. Spojenie – radosť. Kedy a kde sa toto udialo? S čím sa žena spojila a tancuje? So svojou vnútornou ženou? S partnerom? Nádheru vidí vo dne aj v noci. Cez deň aj farebnú.
Sen končí radostným letom dvoch krkavcov. V sne žena uchopila a pochopila múdrosť rozhovorov s krkavcom a spojila ju so svojou ženskou stránkou. V reálnom živote potrebuje tieto činy spraviť. Vtedy bude jej život, deň farebný a pestrý.
Stojíme na prahu nového roka. Aký bude? Taký, aký si ho vytvoríme. Snívajúca si ho už vytvorila v snoch. Je krásny a farebný, plný hravosti a tanca. Pridáme sa?
Sami si tvoríme život svojím nastavením, postojmi. Či budeme obeťou, alebo len tak preplávame životom, alebo sa rozhodneme byť tvorcami. A herci v našom filme – životnom príbehu – nám radi zahrajú úlohy, ktoré sme im pridelili.