Počas minulého leta, vždy, keď som ho objavila, aj keď som ho zbierala a nakladala do oleja, aby opäť obohatil mastičku svojou silou, som však cítila silnú príťažlivosť a potrebu pokloniť sa tejto nádhernej rastline. Jej blízkosť vo mne vyvolávala pocit hlbokej úcty, vyžarovala nesmiernu silu, múdrosť a láskavosť. Veľmi podobné pocity tým, ktoré som doteraz cítila najmä pri túžobníku. Vnímala som, ako si so mnou postupne, krôčik po krôčiku, vytvára spojenie, z ktorého vzíde veľký a Boh-a-tý dar.

Úcta a hlboký rešpekt, ktorý cítim k bylinkám, mi nedovoľuje požiadať o spojenie, pokiaľ nepotrebujem akútne riešiť nejakú situáciu – vtedy žiadam bytosti bylín o ich sprevádzanie, múdrosť a silu. Obvykle len prejavujem úctu, vďaku a lásku a čakám, či a kedy ma uznajú za pripravenú precítiť ich blízkosť a stať sa ich nástrojom. Leto sa chýlilo ku koncu a väčšina rastliniek konopáču bola už odkvitnutá, keď si ma pritiahol hlúčik mladučkých rastliniek s čarokrásnou hlavičkou žiarivo ružových kvetov.

Kvety konopáču majú nezameniteľnú farbu, v púčiku sa vyfarbujú až do výraznej magenty, ktorá rozvíjaním kvetu bledne do odtieňa „bábätkovskej“ ružovej až ružovkasto-bielej. Meno konopáč (lat. druhové meno Cannabinum) dostal podľa listov, ktoré pripomínajú listy konope, hoci inak nemá s konope vôbec nič spoločné (patrí do čeľade astrovité), zároveň je však podľa nich ľahko rozpoznateľný. Jeho telo je vysoké (dorastá do 150 cm, často aj viac), mohutné a budí dojem vznešenosti. Jeho kvety priťahujú motýle podobne ako kvety budleje a často na jednom súkvetí nájdete aj niekoľko babôčok podliakových, zubatokrídlych, okáňov…

Tieto „oneskorené“ kvitnúce rastliny konopáču ma intenzívne žiadali, aby som ich naložila do tinktúry. Hoci som mala „učebnicové“ informácie o antivirotických účinkoch, chýbala mi priama skúsenosť, keďže mojej rodine sa bežné vírusy celé roky vyhýbali. V čase, keď sa posledné kvietky „vypýtali“ do tinktúry, sa dokonca zdalo, že vírus „korunky“ ustupuje, ale silný pocit, že tinktúru potrebujem, som nemohla ignorovať. Predpokladala som však, že ju využijem ako podporu pri zápalových bolestiach kĺbov, ktoré som občas pociťovala.

Čakala som, či sa objaví bytosť bylinky tak, ako som na to zvyknutá, keď bylinka uzná, že chce byť spoznaná. Duch konopáču vyžaroval také silné magentovo-ružové svetlo, že samotnú bytosť som v ňom nedokázala rozpoznať, ale prenikla celým mojím vedomím. Konopáč ma vzal na „výlet“ do minulosti, ukazoval mi lekárov a liečiteľov, ktorí si počas morových, ale aj iných epidémií posilňovali imunitu práve výťažkami z neho, a to im umožňovalo starať sa o chorých s menším rizikom, že sami ochorejú, a zároveň ho používali na zmiernenie príznakov a miernejší priebeh mnohých ochorení, dokázali „vyliečiť“.

Bytosť konopáču mi však ukázala, že v skutočnosti nelieči, ale posilňuje imunitný systém natoľko, že dokáže vytvoriť protilátky a zároveň podporuje všetky orgány, ktoré zabezpečujú schopnosť vylúčiť z tela toxíny, ktorých telo pri stretnutí s vírusmi vyprodukuje zvýšené množstvo. Pripomenul mi, že každá „choroba“ je prejavom oslabenia tela a disharmónie na jemnejšej úrovni. Rozdielne sa prejavujú disharmónie na úrovni mentálneho, emocionálneho a kauzálneho tela a každá „choroba“ prichádza ako liečiteľ, ktorý nám pomáha, odhaliť a pochopiť, kde sme sa vychýlili z rovnováhy, kde bola narušená harmónia medzi telom, mysľou, emóciami a dušou.
Samozrejme, bola som zvedavá na to, prečo ľudstvo v minulosti zažilo tak veľa epidémií.

„Všimla si si, že najsmrteľnejšie epidémie sa šírili v stredoveku, keď jedna morová epidémia striedala druhú a ešte medzi nimi prebiehali mnohé iné? Ľudský život mal vtedy veľmi malú hodnotu, mohol byť zotročený, mohol byť vlastníctvom či dokonca predmetom obchodu, o živote a smrti rozhodovali jednotlivci alebo skupiny, ktoré sa považovali za nadradené či dokonca Bohom vyvolené. Mohlo by sa zdať, že epidémie boli spôsobené životnou úrovňou, úrovňou hygieny, stravou a, samozrejme, že tieto faktory mali veľký vplyv najmä pri epidémiách týfusu, cholery a iných chorôb, ktoré boli spôsobené infikovanou vodou alebo potravou. Zároveň to, ako sa človek stará o svoje telo, koľko pozornosti mu venuje, čím ho kŕmi, v akej čistote ho udržiava, tiež vypovedá o tom, ako veľmi si cení a váži život.

Ak ochorie jednotlivec, je to signál, že sa vzdialil od seba, od svojej božskej podstaty a bolesť tela mu umožní, zastaviť sa a opäť sa spojiť duchom. Choroba kolektívu je rovnakým signálom, že sa vedomie spoločnosti oddelilo od vyššieho vedomia, od ducha, od zdroja života…
V čase, keď vraždy, vojny, často dokonca tzv. „v mene Boha“ boli na dennom poriadku, keď krvavé popravy boli považované za „normálne“ a na hraniciach horeli ľudia za ich schopnosť starať sa o zdravie ľudí či privádzať na svet nový život, ľudstvo potrebovalo zastaviť, dostať príležitosť, opäť si uvedomiť hodnotu života… Stvoriteľ miluje ľudstvo tak, ako rodič miluje svoje deti… Zo všetkého najviac ich túži vidieť šťastných, zdravo a v láske sa vyvíjajúcich… Keď však vidí, že sa vzďaľujete životu, musí urobiť niečo, čo vás k nemu opäť navráti…

Vieš, čo robí vlčica, keď vidí, že jej mláďatká v túžbe po dobrodružstve a snahe objavovať svet robia niečo, čo ich môže ohroziť? Vezme ich do zubov a odnesie do bezpečia, zároveň ich stlačí, aby cítili primeranú bolesť a spojili si s ňou svoje potenciálne nebezpečné správanie. Keď sa ľudské bytosti vydajú na cesty, ktoré pre ne nie sú bezpečné a vzďaľujú ich od zdroja života, Stvoriteľ sa ich pokúša vrátiť späť tam, kam patria aj za cenu, že ich odtiaľ vynesie v zuboch…
Cieľom je vždy vrátiť sa k úcte k životu, k pochopeniu, že niet cennejšieho daru, ako je život sám… že všetky bytosti, ľudské aj nie ľudské, sú na zemi, aby slúžili životu.“

Premýšľala som o obrazoch, ktoré mi konopáč ukázal, o slovách, ktoré vo mne zneli… Ako často stratíme zo zreteľa hodnotu života? Ako často zabudneme, že sme prišli slúžiť životu a čakáme, že život bude slúžiť nám? A vtedy obvykle príde zásah, ktorý nás prinúti pokľaknúť v úcte pred životom. Spomenula som si, ako som bola pred dvoma rokmi konfrontovaná strachom o svoj život. Hlboké ponorenie do emócie strachu ma priviedlo k pochopeniu a ucteniu hodnoty života. V okamihu toho pochopenia sa zázračne uzdravil vzťah k mojim rodičom – pochopila som, že bez ohľadu na ich rodičovskú „nedokonalosť“ mi dali ten najväčší dar, dar života.
Uvedomila som si, že aj keby ma po narodení, obrazne povedané, „položili na chodník“ a viac sa o mňa nestarali, aj tak by mi dali najväčší dar a zaslúžia si moju vďaku a úctu. A oni ma na chodník neodložili, ale dali mi teplú posteľ, dostatok jedla, bezpečie a toľko lásky a v takej podobe, ako len boli schopní. Od tej chvíle, keď som sa na mojich rodičov pozrela ako na tých, ktorí mi dali dar najvyššej hodnoty, už som im nedokázala vyčítať „nedostatky“, ani cítiť krivdu, že mi „nedali viac“. Čo viac ako život mi mohli dať?

V tom istom čase prešiel hlbokým liečením aj môj vzťah k sebe samej, ako človeku, žene a matke aj vzťah k mojim vlastným „chybám a zlyhaniam“. Môj vnútorný sudca už nemal takú moc, keď som postavila život sám na najvyššiu priečku rebríčka hodnôt.
V čase, keď som s veľkou úctou tvorila liečivú tinktúru z konopáču, som netušila, ako ju využijem. V období slnovratu ma však poctila návštevou „korunka“… Keďže som o pravdepodobnosti, že ju zažijem, vedela od prvého dňa (použijem zaužívaný terminus technicus) „kontaktu s nakazeným“, okamžite som sa naladila na bytosti byliniek a čakala som, ktoré sa prihlásia, aby ma sprevádzali. Od začiatku som cítila, že je nesmierne dôležité podpornú liečbu nasadiť čo najskôr, že je to kľúčové, aby imunitný systém zvládol kontakt s niečím, s čím sa ľudské gény nikdy doteraz nestretli. Ako prvý sa prihlásil práve konopáč, cítila som hlbokú vďačnosť za to, že som v lete poslúchla volanie a pripravila tinktúru. K nemu pribudla tinktúra z kapucínky, aby som posilnila imunitu a ochránila sa pred prípadnou infekciou pľúc. Preventívne som si natierala hrudník mastičkou na dýchacie cesty a pila som denne dva litre čaju z pamajoránu, bazy, šípky, materinej dúšky, lipy a betoniky.

Keďže sa niekoľkoročné vyplavovanie a transformácia prastarých rodových zápisov v bunkách prejavili na stave fyzického tela, vedela som, že moja kondícia a imunita nie sú zďaleka stopercentné. Podporovala som ich teda zvýšeným príjmom vitamínu C a D3, moje telo si pýtalo najmä citrusové šťavy a horúce zeleninové vývary. V prvých dňoch prišla bolesť hlavy – prvýkrát v doterajšom živote som zažila, aké to je, keď bolí hlava tak, že nedokážem udržať otvorené oči, a cítila som hlboký súcit k všetkým, ktorí zažívajú časté migrény.

Opäť som ďakovala za to, že som poslúchla vedenie a stvorila si mastičku na bolesť hlavy, ktorá mi prinášala veľkú úľavu.

V prvých troch dňoch som cítila bolesť hlavy, ktorá prepájala centrum „alta major“ na krku s centrom tretieho oka a korunnej čakry, po prvom dni sa bolesť rozšírila na plecia, chrbát a ruky, cítila som ju vo svaloch, kostiach a kĺboch. Na štvrtý deň bolesť hornej polovice tela ustala a prešla do dolnej polovice – krížová chrbtica, bedrá a celé nohy až po končeky prstov. Bolesť putovala po končatinách, nebola konštantne prítomná na jednom mieste ani nezasahovala plošné väčšiu časť tela. Trvala tri dni a dve noci, a keďže bola taká silná, že mi nedovolila zaspať, mohla som ju po celý čas pozorovať.

Mala som pocit, že stovky malých permoníčkov putujú po mojich nohách a búchajú kladivkami do buniek, aby ich rozbili až do najjemnejších úrovní DNA. Vo vnútri som cítila, že korunka je katalyzátorom zmien, ktoré prebiehajú v ľudskej DNA a po celý čas som vnímala rôzne programy prežitia, zakódované v bunkách, ktoré sa vynárali v mojej mysli a žiadali si prehodnotenie a uvoľnenie. Bolesť som zmierňovala bylinnou mastičkou na kĺby a ľubovníkovým olejom.

Medzitým som stratila chuť a čuch a bolo veľmi zaujímavé vnímať, aké potraviny si telo pýtalo, keď nebolo motivované ľudskými zmyslami. Asi po ôsmich dňoch si telo vytvorilo protilátky, vždy to u seba spoznám podľa toho, že sa silno potím, hoci obvykle sa veľmi nepotím ani v silných letných horúčavách. Po celý čas, ako bola v mojom tele prítomná „korunka“, som vo vnútri cítila, že si musím zachovať zvedavosť a otvorené srdce. Asi dvakrát sa vyplavil strach a vždy, keď som sa „zamotala“ do ustrašených myšlienok, cítila som zhoršenie, zvýšenie teploty… Vtedy si moje telo opäť vypýtalo dávku konopáču, teplotu som znižovala túžobníkom brestovým a vrátila som sa k pôvodnému zvedavému a otvorenému prístupu, pričom sa mi veľmi rýchlo zlepšil stav.

Čuch a chuť sa vracali postupne, prvé náznaky chuti asi po týždni, čuch asi po troch týždňoch, hoci ešte aj po viac ako mesiaci cítim, že nie je úplný. Hneď po vytvorení protilátok som cítila, že už konopáč užívať nemám, že nie je potrebný, a zároveň som vedela, že potrebujem prečistiť pečeň a posilniť slezinu. Asi dva týždne som ešte cítila bolesť sleziny, ktorá mi napovedala, že imunitný systém dostal poriadne zabrať, preto som slezinu podporovala horúcimi vývarmi z koreňovej zeleniny, kašou zo pšena a varenej mrkvy, teplými obkladmi z ľubovníkového a lipkavcového oleja a čajom z repíka, kručinky farbiarskej, lipkavca syridlového a myšieho chvosta, striedala som s čajom z repíka, kvetu púpavy, ľubovníka a vňate zádušníka brečtanovitého na prečistenie pečene.

Stretnutie s „korunkou“ vnímam ako veľmi intenzívne a aktivačné, je to bytosť, ktorá si zaslúži veľký rešpekt a učí pokore a úcte k životu, zároveň som však na vlastnej koži zažila, ako aj náznak strachu dokázal veľmi rýchlo zhoršiť stav, a to si dovolím povedať, že som si ňou prechádzala celkom „vedome“. Slezinu cítim ešte stále, hoci je to viac ako mesiac od vytvorenia protilátok, je teda jasné, že „korunka“ dokáže dať fyzickému telu poriadne zabrať. Zároveň som však silno vnímala odkaz, že sem neprišla, aby zabíjala, ale prišla, aby nás vrátila do života, aby obrátila našu pozornosť k životu, žitému v pravdivosti a radosti.

Som si istá, že kľúčovú úlohu v tom, že som dokázala „vedome“ a celkom „príčetne“ prejsť touto skúsenosťou, mal práve konopáč. Overila som si to nielen na sebe, ale aj na niekoľkých priateľoch, ktorí mali s asistenciou konopáču (a iných byliniek, ktoré som spomenula) tiež prijateľný priebeh. Verím, že keby si každý človek čo najskôr po infikovaní nasadil podpornú liečbu napríklad z uvedených byliniek, oveľa menej ľudí by muselo skončiť v nemocnici…

Zároveň som pochopila, že to nie je bylinka, ktorá by sa dala užívať bezhlavo, a vyššie dávky sa môžu užívať len obmedzený čas. Približne po desiatich dňoch užívania som cítila, že ho už užívať nemám, niektoré zdroje uvádzajú, že sa môže užívať najviac 20 dní. Prosím však, aby ste môj príbeh nechápali ako univerzálny návod na „zázračné“ liečenie vírusu, ale len ako moju osobnú skúsenosť, ktorá môže inšpirovať, ale nemusí rovnako pôsobiť u každého.

Okrem výraznej stimulácie imunitného systému bol konopáč aj silnou podporou pri udržaní jasného vedomia. Sama bytosť konopáču opisuje svoj vplyv takto:
„Rastiem tam, kde je prítomná spodná voda, ktorá napája moje korene, aby som vyrástol vysoký a silný. Som mostom, ktorý prepája najhlbšie úrovne ľudských emócií s najvyššou múdrosťou Stvoriteľa… Moje korene musia ísť za vodou do veľkej hĺbky, tam, kde je voda čistá, filtrovaná mnohými vrstvami pôdy, naplnená silou Zeme… Pomôžem ti vnímať a cítiť čistotu a nevinnosť v hĺbke tvojho srdca, zapustiť v nej hlboké korene, aby si mohla vyrásť do pevnosti a sily. Ukážem ti, ako objaviť silu v čistých citoch, ponoriť sa do ich hĺbky, aby si z nich vyrástla do vysokých úrovní vedomia, kde budú tvoje myšlienky prežiarené láskou, sladkou a žiarivou ako moje kvety. “

Konopáč skutočne rastie všade tam, kde sa nachádza spodná voda, oddávna sa podľa jeho prítomnosti orientovali prútikári a hľadači vody. Prvé zmienky o jeho liečivej sile sa dajú nájsť v záznamoch zo starovekého Grécka. Uvádza sa, že aj svoje rodové meno Eupatorium dostal podľa gréckeho kráľa Mythriadata Eupatora, ktorý vládol v rokoch 120 – 63 pred Kristom a ktorému pomáhal v liečení pravdepodobne artritických a reumatických bolestí. Okrem výrazného antivirotického účinku má teda aj silný antireumatický a protizápalový účinok, ktorý naozaj veľmi dobre účinkuje pri zápalových ochoreniach kĺbov, napríklad reumatizme, artritíde a DNE. Veľmi účinnou kombináciou pri týchto ochoreniach je užívanie konopáču spolu s túžobníkom brestovým a betonikou lekárskou – vnútorne vo forme čaju alebo tinktúry, ale najmä zvonku vo forme oleja alebo mastičky.

Konopáč pôsobí ako podporný liek pri zápaloch žlčníka, podporuje voľný a prirodzený tok žlče a stimuluje obličky k účinnejšiemu vyplavovaniu toxínov. Na podporu žlčníka je vhodné kombinovať ho s repíkom, lipkavcom syridlovým a ľubovníkom bodkovaným, obličky posilní kombinácia so zlatobyľou obyčajnou, lipkavcom syridlovým, stavikrvom vtáčím a betonikou lekárskou. Do zmesí odporúčam pridávať v menšom množstve (napr. na 2 diely zlatobyle alebo repíka 1 diel konopáču) a užívať najviac dva týždne, potom urobiť dva až tri týždne prestávku. Konopáč je však veľmi múdra bylinka a nedovolí nerozumné užívanie – ak to preženieme, prejaví sa to žalúdočnou nevoľnosťou a hnačkou. Aj pri miernejšom užívaní však treba počítať s jeho laxatívnym účinkom, dá sa preto používať aj na liečbu zápchy.

Za zmienku stoja aj protiparazitické a protiplesňové účinky konopáča, je veľmi vhodný do protiparazitických zmesí, najmä pri liečbe plesní typu candida (spolu s oreganovým olejom). V zápiskoch stredovekých lekárov Avicennu a Paracelsa sa konopáč spomína, okrem podporných účinkov na imunitu a protireumatických účinkov, najmä ako bylina vhodná na kúpele pri plesni na chodidlách, hnisavých ranách a tiež mu prisudzovali detoxikačný a revitalizačný účinok.

Dokonca sa šťavou z listov ošetrovala koža domácich a hospodárskych zvierat proti blchám, kliešťom a iným parazitom. O protiplesňovom vplyve konopáču svedčí aj to, že jeho listy sa pridávali do cesta na chlieb, ale vkladali sa aj do „plátienka“ k upečenému chlebu, aby sa zabránilo plesniveniu.

Z konopáču zbierame kvet, listy, prípadne celú kvitnúcu vňať v období od júna do augusta. Na vytvorenie protireumatického oleja odporúčam nazbierať kvety a najmä listy čo najskôr, na začiatku kvitnutia, aby sa mohol na letnom slnku macerovať najmenej 6 až 8 týždňov (ideálne 10 až 12) v dňoch luny v Kozorožcovi, na výrobu tinktúry zbierame kvitnúcu vňať v dňoch luny v Škorpiónovi, vtedy má najsilnejší účinok na všetky úrovne fyzického aj energetického tela. Na čajové zmesi je možné zbierať kedykoľvek (ideálne je, samozrejme, počas dorastajúcej fázy luny), treba len dohliadnuť, aby bolo suché a slnečné počasie počas zberu aj sušenia, keďže konopáč si drží dosť vlhkosti a je dôležité sušiť ho opatrne a starostlivo, aby nesplesnivel.

Po mojej tohtoročnej skúsenosti som si istá, že ak mi bol konopáč takým silným pomocníkom pri „korunke“, určite hravo zvládne aj iné vírusové a chrípkové ochorenia, preto si ho určite nazbieram a naložím do tinktúry aj tento rok. Jeho účinok na reumatické a artritické bolesti mám vyskúšaný už dlhší čas a rovnako môžem odporučiť naložiť ho do oleja a pridávať do mastí na boľavé kĺby. Rastie naozaj hojne a dá sa nájsť na celom území našej krajiny, s láskou ponúka svoju silu nielen pre fyzické telo vo forme čaju, tinktúry či oleja, ale pre tých, ktorí dokážu vnímať jemné a láskyplné vibrácie, bude s radosťou mostom medzi svetom hlbokých emócií a božskej múdrosti. Pomáha nám udržiavať kontakt s vyšším vedomím a múdrosťou Stvoriteľa, vnáša lásku a radosť do myšlienok, prepája ľudský a božský aspekt do dokonalej harmónie.