Michael Kralovič dokáže vnímať energie a pretaviť ich do energetických obrázkov, mandál, ktoré sa stávajú pomocníkmi pre ľudí na ich duchovnej ceste. Prináša odlišný pohľad na duchovný vývoj, život, svet okolo nás, než je prezentované ezoterickým mainstreamom. Je autentický a úprimný, s múdrosťou plnou ľudskosti, s nadhľadom, ktorý je v dnešnej dobe tak veľmi potrebný.
Naše dary vychádzajú z nášho energetického tela.
Ak sa chce niekto zaoberať sebarozvojom, je dôležité spoznávať sám seba, svoje vlastnosti, rozvíjať svoju tvorivosť a predstavivosť. Tým, ako sa spoznávam, dvíham svoju vibráciu. Dostávam sa do harmónie, stavu, v ktorom sa uzdravuje telo, tvorím harmonickejšie vzťahy a podobne. To všetko sa mení spolu so mnou, lebo som sám v sebe a nekritizujem sa.
Mením tak podobu Boha. Pretože Boh sme my, my nie sme tvorení Bohom, my ho tvoríme. Predstav si to ako kvapky v oceáne, každá kvapka je individuálna a každá tvorí podobu toho oceánu. Zdroj je tým oceánom, ktorý sa dá – pre lepšie pochopenie – rozkúskovať na skupinové vedomie a ďalej na individuálne. Keď hodíš do oceánu kameň, vytvorí vlnky a zmeníš tým jeho podobu. V podstate zmeníš podobu celého oceánu, zároveň však kvapka na druhom konci oceánu sotva spozná, že sa niečo zmenilo. A takto meníme Boha.
Čím viac nás bude, tým viac sa zmení podoba zdroja, tým viac sa zmení matrix a bude to prospešné pre nás všetkých. Som kvapkou oceánu a zároveň určujem podobu oceánu. Môžeme túto metaforu prirovnať ako človek -> ľudstvo, duša -> zdroj.
Ako rozvíjame naše spojenie a spolutvorenie s dušou?
Vesmír je nejako stvorený, máme tu nástroje, energetické telá, z ktorých vychádzajú naše dary a pomocou práce s energiou si ich môžeme aktivovať, čím sa nám napríklad zlepší kreativita. Duša sama osebe je v neutralite, potrebuje tvoriť skrz nás, cez naše „naprogramovanie“, matrix, pretože duši, tomu nášmu vyššiemu vedomiu, je v podstate úplne jedno, čo sme prežili, aké máme skúsenosti, aj čo sa tu deje. Zaujíma ju, či ju do nášho tvorenia zapojíme.
Je to potrebné jasne povedať, lebo ľudia hľadajú nejaký vyšší zmysel, ale treba si uvedomiť, že zmysel je tvorený. Máme slobodnú voľbu tvoriť, čo chceme. Pokiaľ človek vníma svoje vyššie vedomie, môže mu poradiť, čo tvorí zle a čo by rado zmenilo, keďže už má nejakú skúsenosť. Dokáže nás nasmerovať v tvorení niekam inam. Je ako parťák, nie je to niečo, čo by sme mali brať ako nejakého svojho boha. Keď sme parťáci, tak sme dokonalí.
Duša nám zároveň pomáha, aby sme sa nestratili v tom množstve informácií, aby sme ich len nekriticky nehltali, ale aby sme sa na ne pozerali v súvislostiach, dívali sa pomedzi riadky, spájali deje. Ona má povedomie o všetkom, je prepojená so všetkým – a zároveň je individuálna. A ukáže to, čo s ňou nie je v súlade, napríklad prostredníctvom blbého pocitu. Každému inak, tak aby to pochopil. Niekomu možno zabrnká energiami na čelo (ťuká si prstom na čelo) – tuto už nie, ty si na hlavu.
Keď si povieš, že si to navnímaš, že to cítiš – to je tá intuícia?
Hovorím, že to cítim v kostiach. 
Je to naozaj jednoduché. Základnú intuíciu má každý, stačí jej dať priestor, pretože nastavený systém, v ktorom žijeme, ťa učí sa od nej odpojiť, nedôverovať si. Si príliš imaginárny a nie si racionálny – čo sa v spoločnosti považuje za niečo zlé. Je ale lepšie svojej intuícii dôverovať, nenavedie ťa na zlé miesto, ale na také, kde pre seba získaš tú najlepšiu skúsenosť. Pre niekoho je to zlá skúsenosť, pre niekoho dobrá, ale vždy je to tá správna. Múdrosť z neba nepadá.
Aké nástroje používaš na tvorenie?
Kreslenie energetických obrázkov a mandál. Nedokazuje to však moje prepojenie s dušou, mnoho ľudí si myslí, že intuitívne dary dokazujú duchovnosť. Ako som zmieňoval, naše schopnosti plynú z energetického tela. Môžeme k nemu pristupovať nezávisle na stupni nášho vedomia (treba mať však na pamäti, že výsledok podľa toho vyzerá).
Kreslenie je len nástroj, ktorým tvorím, dokážem prostredníctvom toho dať niečo iné, takého pomocníka k tomu, aby sa aj ostatní ľudia prepojili sami so sebou. Niekto napr. čaká, že mu dám mandalu, ktorá mu hneď otvorí vyššie vedomie. Má v sebe frekvencie, s ktorými je potrebné sa spájať. Napríklad cez meditáciu, keď človek dokáže navnímať frekvenčné pole a vie sa naň lepšie napojiť. Niekoho to dokonca môže vyhodiť do inej dimenzie. Samozrejme vedomím, nie telom. Niekto si predstavuje, že keď cestuje medzidimenzionálne, tak sa tam ocitne aj v tele. Tí, ktorí už na sebe pracujú na duchovnej úrovni, vedia, že to tak nie je.
Mám kamarátku, ktorá svojho syna učí, že treba veriť len v to, čo vidí svojimi očami. Čo je dosť málo, keďže oči majú obmedzenú schopnosť vidieť. Dokážu rozpoznať len malý kúsok z toho, čo sa nachádza okolo nás. Je to možno problém viacerých ľudí, lebo majú strach z vecí, ktoré sú nevysvetliteľné rozumom. Každý z nás má aspoň jeden zážitok, ktorý sa vymyká logickému vysvetleniu. Ak dieťa nenájde pochopenie kvôli spoločenskému zriadeniu alebo mu neveria v rodine, tak to v sebe potlačí a na duchovno (neviditeľný jemnohmotný svet, vnímanie energií a pod.) zanevrie. A zostane pragmatickej a racionálnej rovine. Ale to neznamená, že nie je vnímavý. Časom možno v živote prídu k nemu odpovede aj na tie otázky, ktoré mával ako dieťa, a otvorí mu to tak bránu do duchovného sveta vo vlastnom vnútri.
Chcel by som sa prihovoriť ľuďom, aby z duchovného nerobili niečo, čo nie je. Mnoho ľudí zaoberajúcich sa duchovnom upadlo vďaka vplyvu určitých skupín do ilúzií. Duchovnosť je o sebapoznaní, mnoho ľudí hľadá stále nejaké vyššie dary. Niečo, čo nezapadá do tunajšieho bytia. Duchovnosť je o našich vlastnostiach. Z našich vlastností vyplýva naša tvorba, naše dary a mnoho ďalšieho.
Pre objavenie samého seba si stačí posedieť v tichu (i bez hudby), najlepšie niekde mimo signál. Všade okolo seba máme rôzne frekvencie. Máme tu rádiové vlny, 5G, 3G, 4G, iné vlny, wi-fi – cez to všetko sa dá človek naprogramovať, dokáže to ovplyvniť i meditáciu, tá sa v zamorenom prostredí stáva náročnejšou. Toto nie je len nejaká alternatíva, ale energetický fakt. Pretože naše telo je elektromagnetický stroj vrátane nášho mozgu a signály sú elektromagnetické, majú určité vibrácie a cez ne sa dá ovplyvniť myslenie. Znížiš vibrácie – tvoje myšlienky budú na nič, keď ich zvýšiš, budeš viac v harmónii a pokoji.
Ale môže to ísť i iným smerom, kde ťa môže signál dokonca vystreliť vibračne nahor. Môžeš stratiť ukotvenie v sebe samom, čo je vo výsledku rovnako zlé ako byť v nízkych vibráciách. Takže najlepšie je byť niekde mimo rušivých signálov alebo si tento fakt uvedomiť a vrátiť sa do seba samého.
V rozhovore, ktorý bol uverejnený minulý mesiac, sme sa bavili o manipulácii, hovorili sme o tom, že sme manipulovaní na všetkých frontoch. Aj tam, kde by sme to nečakali. Manipulácia v ezo sfére je riadená tými istými ľuďmi, ktorí riadia hlavný materiálny prúd. Je to naozaj zvláštne zoskupenie ľudí, sú tam i mágovia, nie sú to len obchodníci s manipuláciou, ale sú to naozaj vedomé bytosti, ktoré vedia, ako to robiť. Hľadajú slabiny a majstrovsky ich vedia využiť.
Ale z vyššieho pohľadu pracujú pre celok, pretože tieto lekcie, ktorými prechádzame, sú pre nás veľmi dôležité. Vážiť si hodnôt, peňazí, jedla, planéty, každého stromu, vnútorného pokoja, to všetko plynie práve cez tieto lekcie, cez utrpenie.
Skrz chaos poriadok – v tomto prostredí, vesmíre, časopriestore je to zatiaľ univerzálne pravidlo. Vnímame s Celestou i ďalšími bytosťami potenciálnu zmenu a ukončenie týchto zákonitostí. Je to potenciálna doba vzostupu mnohých bytostí. Kto v takomto prostredí dokázal nájsť sám seba, tak skrz svoje utrpenie našiel múdrosť a vďaka múdrosti sa môže stať sprievodcom pre ďalších.
Aj v živote platí, že ti nevie pomôcť človek, ktorý v živote nič nezažil. Vždy ideš k niekomu, kto zažil nejaké utrpenie a aj sa z toho vyhrabal.
Keď sa ľudstvo vyhrabe zo svinstva, čo tu vytvorilo, tak má našliapnuté vytvoriť najosvietenejšiu spoločnosť v univerze. Pretože nikto nezažil toľko vojen a utrpenia. Prežili sme. Teraz vnímam túto dobu ako poslednú šancu ukázať to, že sme sa už naučili to potrebné. To potrebné je byť sám sebou, vnímať svoj vnútorný svet a nedávať príliš pozornosť divadlu tam vonku.
A opäť sme pri tom, že človek tvorí svoju realitu. Už nie je čas zbavovať sa svojej zodpovednosti a prenášať ju na niekoho iného, hľadať vinníka. Práve preto sa toto všetko deje, vytvára sa tlak na človeka, aby tvoril, aby pochopil, že môže byť aj iná realita, ktorú si však musí vytvoriť.
Presne tak. Ak sa niekto rozhodne ísť svojím vlastným smerom, tak je tá možnosť. Ani mňa nikto nenúti pracovať v korporáte, v podstate som z neho odišiel a tvorím si svoje, necítim, že by mi tu niekto dával polená pod nohy. Zaujímam sa o to, čo je v mojom okolí, čo mi život vytvára, pretože nemôžem ovplyvniť niečo, čo je mimo môj dosah.
Každý človek predstavuje iný vesmír
Raz si povedal krásnu myšlienku: „Každý človek predstavuje iný vesmír.“ Táto naša rôznorodosť sa prejavuje aj v duchovnom vývoji, každý ide vlastnou cestou, ktorú si sám vyberie. Ľudstvo sa nedá prebudiť čarovným lusknutím prsta, ale pôjde to pozvoľna, každý svojím tempom. Občas cítim, že už je to tu, vzostup. Len to nevidíme, lebo sa z kolektívneho vedomia, aj z vedomia jednotlivcov vyplavuje veľmi veľa negativity. Je potrebné, aby si tým ľudia prešli, aby to v sebe spracovali, iba tak sa posunú ďalej. Netreba sa toho báť.
Prúdia sem silné zdrojové energie a to ľudí transformuje. Prináša to mnoho zmien v ich živote, napríklad sa im rozdelia cesty s niektorými ľuďmi, je to normálny proces. Príprava na vzostup do inej reality. Ja som tiež obmenil celé svoje okolie, celú svoju činnosť, ktorú robím, prehodnotil som aj všetky svoje názory – a v budúcnosti to urobím opäť, takže je potrebné na nich neľpieť. Byť flexibilný a byť v prítomnosti, v strede, za nič sám seba netrestať. Vesmír nám ukáže cestu, kadiaľ ísť ďalej. Nie je potrebné, aby nám to hovoril druhý človek. Všetko sa deje krásne samo.
Duchovný rast je veľmi jednoduchý a všetky channelingy a horoskopy budúcich dejov nám nepomôžu. Sme vtedy ako dieťa, ktoré chce vedieť, kam smeruje, aká je jeho budúcnosť, ale nechce vedieť, kým skutočne je.
Keď človek hľadá samého seba, mal by meditovať. Je to o praxi „byť sám v sebe“, premýšľať nad sebou, prečo som taký, aký som. To nám dá najviac. Celú svoju mladosť som premýšľal sám nad sebou. Pred 7 – 8 rokmi som sa začal zaujímať o energiu a chvíľu som čítal channelingy. Ale nečítal som tie, ktoré stále hovoria o povznesení planéty, ale napríklad Kryona, ktorý hovorí, že by sme sa mali začať vnímať.
A v priebehu pár rokov som to pochopil. Keď som ich študoval, chcel som všetko pochopiť skrz vlastnú skúsenosť. Počas piatich rokov sa moje skúsenosti poskladali tak, aby som naozaj uchopil, o čom hovorí. Nepochopil som to z jeho kníh, prežil som všetko ako vlastnú skúsenosť. Keďže som to chcel zažiť, vytvoril som si tie skúsenosti, ktoré mi mali prísť. To je schopnosť tvoriť. Keď chceš niečo spoznať – dostaneš príležitosť. Naše myšlienky a energie vytvárajú naše deje.
Čo pre teba znamená byť v prítomnom okamihu? Ľudia si to často fixujú len na čas byť tu a teraz.
Žiť v prítomnosti je dôležité, tu pozoruješ samu seba. Ale nepredstavuj si to tak, že si v prítomnom okamihu a civieš na stenu, to nie. Ty ako človek niekam zo svojho srdca smeruješ, chceš niečo v živote tvoriť. Keď si v prítomnosti, si skôr pozorovateľ, pozoruješ deje, ktoré ti nahrávajú k tvoreniu.
Dejú sa určité synchronicity, veľmi neanalyzuješ, konáš zo svojho srdca. Ja som napríklad väčšinu času v pokoji, nad ničím príliš nepremýšľam, upustil som od zbytočného analyzovania toho, čo sa okolo mňa deje, u susedov či Ukrajincov, viac si užívam to, čo mi práve príde na myseľ. Zahrám si s kamarátom hru na simultánnych lietadlách alebo sa idem prejsť von s Denisou. Jednám na základe prítomnosti, pretože prítomnosť nie je primárne o tom, že som v pasivite, v tom pokoji, ale deje sa v nej mnoho vecí a ja na ne reagujem. Je to také – byť v prúde a zároveň byť tvoriteľ. Byť vo svojom strede, v pokoji, nevenovať svoju pozornosť mainstreamu, ktorý ma vždy len vytočil, no dnes už nie, lebo ho nečítam a som voči nemu dosť rezistentný. Robím činnosti, ktoré mám rád, takže som sám v sebe.
V terapeutickom svete dnes často zaznieva rada: Je potrebné si odpustiť. Aký máš na to názor?
Ako človek sa sem narodíš s nejakou karmou, v určitom vývoji, v nejakom nastavení, máš špecifický horoskop, dané vlastnosti – a ty toto všetko vo svojom živote poznávaš. Zisťuješ, ktorú vlastnosť môžeš použiť ako svoju pozitívnu a ktorú by si mala v niektorých situáciách brzdiť.
Niektoré vlastnosti dnešná ezo sféra pomenuje ako temné, deštruktívne, zlé – „si v egu“ a podobne. Ale môžeš sa dostať do situácie, keď ti daná vlastnosť, postoj pomôže. Keď nie si uväznená v emóciách, ale zo stavu vnútorného pokoja, môžeš aj svojím tlakom niekomu pomôcť. Sú situácie, keď sa stretneš s človekom, na ktorého duchovné informácie nemajú dosah, tak s ním jednoducho jednáš na jeho úrovni. Ja ako vyššie vedomie som schopný ísť na jeho stupeň a hovoriť tak, aby to pochopil. A niekedy môže byť tá konverzácia aj tvrdšia.
Budem si odpúšťať to, že som na človeka zatlačil, aby ma pochopil? Vždy je to na tvojom konkrétnom zámere. Chceš človeku ublížiť? Nechceš. Verím, že keď človek nie je zaťažený vo svojich emóciách, tak väčšinou ubližovať nechce. Nemá si čo odpúšťať, niekedy niekto naozaj potrebuje výprask.
V terapiách sa často používa predstava, že si musíš niečo odpustiť alebo odpustiť niekomu inému. Avšak vo vyššom vedomí to neexistuje. Akoby si sa stále práve týmto stavala do role obete alebo role násilníka, to je celé zle. Na vyššej úrovni sa to rieši tak, že sa na danú situáciu pozrieš z nadhľadu – a len ju pochopíš.
To ťa posunie ďalej, nie je potrebné prežívať nejakú emóciu, napríklad že som niekomu ublížil – tak sa budem cítiť ako vinník, budem trpieť niekoľko rokov vinou a potom pôjdem k terapeutovi, ktorý mi povie, že si mám odpustiť, to nie. Keď niekomu ublížim, tak sa na to pozriem z nadhľadu a hľadám skutočnú príčinu. Ublížil som napríklad preto, lebo som mal zlosť, ktorá vznikla z nespracovanej emócie? A čo tú emóciu spustilo? Nejaká situácia v rodine…? Tak si to uvedomím, ale nie je potrebné si niečo sebe alebo inému odpúšťať. Je to začarovaný kruh.
Keď sa začnem brať ako dokonalá duchovná ľudská bytosť, keď mám zapnutú svoju wi-fi, som v spojení so svojím vyšším ja, tak sa na tieto situácie dokážem pozrieť nezaujato. Posúvam sa z nich, poučím sa z nich a neviním sa z toho.
Dnešné školstvo ťa učí – ty robíš chybu, ty si tá zlá, musíš sa viac učiť, musíš si to opraviť, v podstate ťa v škole neučia premýšľať. Neučia ťa dívať sa na situácie z iného uhla pohľadu, čo je veľmi dôležité. Napríklad kritické myslenie. Toto je veľký problém v ezoterike, človek si prečíta pár knižiek a potom ich veľmi dôležito prezentuje ostatným. Tomu človeku však chýba kritické myslenie, v škole ho nenaučili premýšľať, všetko len nahltal do svojho mozgu a potom to bez vlastných skúseností, zážitkov a skutočného pochopenia prezentuje ostatným. To nie je múdrosť.
Je to aj o tom, či máme otvorené svoje srdce pre seba, aj pre iných. Ako vo všeobecnosti vnímaš lásku?
Vnímam ju ako stav neutrality, neodsudzuješ, neposudzuješ, berieš každého človeka takého, aký je. To je vyjadrením lásky. Keď niekomu povieš, aby miloval daného človeka, väčšinou si predstaví, že ho má milovať ako svojho partnera, čo je skresľujúce vnímanie tohto slova.
V podstate keď milujem život, tak milujem, ako vyzerá, beriem ho taký, aký je. Niektoré veci nezmením, no čo môžem meniť, je moja osobná realita. Môžem byť v pokoji a vytvoriť si napríklad lepšiu budúcnosť. Niežeby som tu sedel a meditoval nad tým, aby som mal lepšiu budúcnosť. Ale skôr tak, že viem, kam smerujem a ten vesmír so mnou spolupracuje, s mojou frekvenciou. Je to vzájomná výmena energie. V mojej realite, v mojej bubline sa dejú veci, ktoré chcem.
A Ukrajina a iné deje mi do nej nezasahujú, tak to je v pohode. Naozaj si niekto vpúšťa do svojej reality príliš mnoho ľudí a potom zistí, že začne tvoriť realitu nejakého iného človeka a nie tú svoju.
Aký máš názor na minulé životy? Existuje vôbec čas?
Nedávno som zažil jednu skúsenosť, ktorá sa ma dotkla. Keď sa začala vojna, otvorili sa mi určité traumy z vojny, pretože v iných životoch ju možno zažívam. Nie je to tak, že máme minulé životy a tie budúce, ale všetky životy sú zároveň. Je potrebné brať to trochu inak. Karma je čosi iné, je to niečo, čo sa potrebujeme naučiť. Nie je to viazané na minulé alebo budúce životy. Naše ja prežíva viaceré skúsenosti súčasne, takže moje vyššie ja teraz niekde môže zažívať chudobu a ja ju v istej miere spracovávam tu a teraz tiež. To, čo prežívame v iných životoch, prežívame do istej miery aj tu, takže nie je potrebné načítavať si iné životy, lebo všetky príčiny z nich tu máme. Len v jemnejších nuansách – máme to vo svojej rodine, ako je nastavená, ako nás vychovávali, to všetko nás naučí život nejako vnímať a my podľa toho reagujeme a robíme chyby.
A tie chyby nás donútia, aby sme sa stiahli do vlastného stredu, milovali samých seba takých, akí sme, v každej situácii. Takže buďme radi, že žijeme v tejto pokojnej spoločnosti a nie sme si vedomí iného života, kde sme napríklad práve na pranieri. Čas je pre nás ilúzia, ale viem, že ľudia vedia načítať i z nášho pohľadu budúci život, takže keď sa nad tým zamyslím, tak se vlastne dívam na svoje ja, ktoré teraz prežíva svoju skúsenosť v inom časopriestore. Naše vedomie alebo duša má schopnosť byť prítomná na mnohých miestach zároveň, tak prečo by nemohla byť zároveň v niekoľkých inkarnáciách v rôznych časoch?
Občas som mala pocit, že prežívam niečo, aj keď v inej forme, čo som už kedysi prežila. Teraz mi to dáva zmysel. Tým, že to prežívam v tomto živote, no v jemnejšej podobe, tak si uvedomujem, že už túto skúsenosť mám…
Je to naozaj široký rozsah a všetko to môžeš mať tu a teraz, keď sa prepojíš so svojou dušou. Vo vesmíre lineárny čas neexistuje, je tam všetko bezčasové. Možno časom budeme mať schopnosť presunúť sa do iného časopriestoru. Takže po malých krôčkoch sa dostávame niekam, kde nás to posunie do iného vnímania. Teraz napríklad vnímame zdroj a energie veľmi povrchne, nemáme hlbší vhľad. Je to niečo, čo môžeme cítiť, mať o tom nejaké povedomie, ale nie je to zatiaľ možné dať do slov. Neprežívame to ešte tak, aby sme to pochopili.
Ak niekto vníma iné reality či iné dimenzie, má momentálne vnemy zastrené tým, ako rozmýšľa o živote, ako je naprogramovaný, ako vníma Boha a podobne. Preto sa stáva, že ak má niekto zážitok blízky smrti, náhle ho privíta Ježiš alebo Alah, či Budha, záleží na jeho pohľade na svet. Niekto sa zase rozprestrie do vesmíru a uvidí zdroj ako trojrozmerný trojuholník. Každý sa pozerá na svet a to, čo sa mu deje cez vlastný pozemský filter. Sprievodcovia sú mu schopní dať len taký obraz, ktorý je schopný pochopiť.
My ako ľudia potrebujeme nazbierať skúsenosti, ktoré nás posunú ďalej. Rovnako to robia aj iné civilizácie, tiež sa posúvajú skrz skúsenosti, majú prepojenie so svojím vyšším vedomím, majú to rovnako ako my. Rozdiel medzi nami a napríklad Plejáďanmi je len v úrovni technológií. Ak sme však prepojení so svojou dušou, tak svoj život vnímame rovnako ako oni, majú náskok iba technologický. Technológia z nás nerobí osvietené bytosti, robí to naše vedomie. Dokonca žiadnu technológiu nepotrebujeme, pokiaľ má naša energia schopnosť vytvárať hmotu. Len to máme, žiaľ, zatiaľ uzavreté. Predtým sme to tak robili. Keďže nezmením fakt, že teraz tieto schopnosti nemám, som spokojný s tým, čo mám. Kreslím mandaly, napájam sa na energie, môžem harmonizovať energie ľudí a podobne.
Čo by si odporučil ľuďom v dnešnej dobe?
Je to naozaj tak – kam chceme, tam pôjdeme. Byť sám v sebe, nič nečítať v tomto období. Nič sa nám nedeje, takže nie je potrebné prilievať do kotla. Máme veľkú moc tvoriť a môžeme vytvoriť omnoho horšie veci, než sú tam vonku. Až človek pochopí, že má byť sám v sebe, vo svojom strede, vo svojej harmónii, vo svojom mieste, vo svojej bubline, tak je to v poriadku. Prajem ľuďom uvedomenie si samého seba, a aby už pochopili, že práca na duchovnom vývoji, je práca na sebe samom.
www.dotekhvezd.cz
text: Katarína Maloma Mayerová
