„Je tu koniec leta, ale aj vydýchnutia si, končí sloboda aj voľnosť,“ povedala mi nedávno moja známa a veľavravne múdro kývala hlavou, že presne vie, o čom hovorí. „Opäť nás dostanú,“ pokračovala. „Uvidíš, opäť padneme na kolená…“ A či som chcela, alebo nie, začala som sa pobavene usmievať. Dostanú? A kam? Ak chcem, klesnem na kolená, ak nie, ostanem pevne stáť. Je to predsa o mne, ako sa rozhodnem. Ide o poznanie všetkých aspektov života. Ide o cestu, ktorá nie je zlá ani dobrá, ide o poznanie a pokiaľ chceme poznať samého seba, pokiaľ poznanie chceme „čítať dušou“, pokiaľ chceme rozoznať seba ako čosi určité, musí existovať to, čo nám je opakom. 

Ak sa rozhodnem ísť cestou a niečím na nej byť, do života začnú vstupovať presne opačné veci. Vtedy si uvedomíme, že sa naozaj veci dejú. Lebo keby sme nepoznali neznesiteľnú horúčavu, nevieme, čo je príjemný chlad. Ale keby sme nevedeli, čo je otrasná „kosa“, nedokázali by sme ani porovnať a pomenovať, čo je príjemné teplo. Zrejme nedokážeme existovať bez toho, čím nie sme. Sme pevní a neklesáme na kolená? Všetci v okolí budú na ne padať. Najbližší… i priatelia. Lebo tak ako to v nich musíme vidieť my, i oni musia vidieť opak v nás. Veľa, naozaj veľa sa popísalo o tom, že mnohí silní majstri, duchovní majstri to vedia, a preto sa nesťažujú. Ani v tej najťažšej chvíli. Vedia, že do nej vstupujú, aby mali príležitosť ju prežiť a pochopiť, čím sú. A možno sa pobavene usmievať… Hovorí sa, že v tanci života sme naozaj všetci spoločne, ba že každý z nás vie, čo robí. Niekto hrá rolu obete, iný rolu zlosyna, ktorý „nás opäť dostane“. No stačí povedať DOSŤ a byť ČLOVEK s pokojom.

Pokoj je i pre mňa najvyššie štádium ľudskosti a MOŽNOSTÍ pre nás ľudí je na výber naozaj vždy neúrekom. Jediné, čo potrebujeme, je VIDIEŤ ICH A ROZHODNÚŤ SA. S vlastným vnútorným pokojom…

Deje sa a my máme neuveriteľnú príležitosť. Teraz a hneď! Príležitosť, ako sa postaviť a ostať stáť, ako a čím tvoriť svet. Nie v budúcnosti. Naozaj teraz a hneď. Lebo hlavnou príčinou problémov súčasného ľudstva sú vlastné názory, ktoré ovládol strach. Stačí iba zmeniť svoje chovanie.
Priatelia, je to obrovská masa ľudí, ktorí cítia čosi podobné, ako tu píšem. A sú ticho, lebo vnímajú tým tichom svoju silu i majstrovstvo. Robia, čo sami chcú, žijú, ako cítia. Nesťažujú sa, lebo vedia, že ostanú pevne stáť. Presne preto, aby ostatní videli v nich svoj opak. Opak, ktorý tvorí svet a opravuje ľudstvo. Opak, ktorý nehrá hry na zlosynov ani na obete. Opak, ktorý iba JE. Opak, ktorý dokáže tvoriť kolektív jemu podobných. Opak, ktorý dokáže zobudiť ľudstvo. A že sa to deje, niet pochýb.