Je to, čo vidíte alebo si myslíte, pravda?
Je to v skutočnosti to, ako to má druhá strana?

Bežne veci a situácie hodnotíme z nášho uhla pohľadu. No tých uhlov existuje hneď niekoľko. Váš, druhej strany a XY ďalších pozorovateľov.

Často sa nechávame chytiť do domnienok a emócií vyvolaných naším subjektívnym prežívaním.

Najjasnejšie si to uvedomujem pri svojich abstraktných obrazoch. Ľudia, ktorí ich zhliadnu, majú potrebu ich interpretovať. V skutočnosti však interpretujú len svoju realitu.

Pri viacerých obrazoch sa mi stalo, že ich niekto obdivoval. Stál pred nimi, pozoroval, niekedy aj so zatajeným dychom a vyjadril slovami: „to je krásne“ alebo „ten obraz je taký upokojujúci“.

A o nejaký čas potom ho videl niekto iný a okomentoval slovami: „to je také depresívne“ a pod.

Jeden a ten istý obraz niekoho upokojoval a iný ho vnímal depresívne.

Každý z nich sa však díval do zrkadla. Do svojho aktuálneho nastavenia, do toho, ako interpretuje svet okolo seba, alebo na to, na čo mu práve obraz brnkol.

Nemá to nič spoločné s autorom. Ten pri maľbe mohol prežiť celú škálu emócií, od ťažkých emócií až po tie pokojné, ale zároveň nemusel.

KAŽDÁ MAĽBA V SKUTOČNOSTI ROZPRÁVA PRÍBEH. TENTO PRÍBEH JE PRE KAŽDÉHO INÝ.

Tak je to aj s ďalšími príbehmi, zážitkami a vecami v našom živote. Z času na čas je dobré si položiť otázku, či to, čo si myslíme o niekom, o niečom, je v skutočnosti pravda.