Dubravka Radonjić

S Human Designom som sa prvýkrát stretla v roku 2007 a odvtedy ho študujem, prechádzam vlastným procesom a experimentujem s rozhodovaním podľa svojej stratégie a autority. Dnes som v úlohe profesionálnej Human Design analytičky.

Podľa Human Design mechaniky som intuitívny šokujúci generátor, ktorý prechádza cyklami dozrievania cez pokusy a omyly, skúma, čo funguje a nefunguje, vyvíja pevnú základňu, vlastnú autoritu, o ktorú sa môže oprieť. Som tu, aby som sa realizovala cez vzťahy a uviedla do pohybu „spirit“ tých, s ktorými sa hlbšie stretnem. Mojou úlohou je posilniť ich, aby najskôr nasledovali sami seba a neboli zavesení na inej autorite, než je ich vlastná.

Od roku 1999 žijem v Prahe. Vyštudovala som filmovú réžiu a natočila niekoľko krátkych filmov. Niektoré z nich vyhrali cenu na prestížnom filmovom festivale. Od roku 2008 učím v Prahe prejavenie sa cez tanec, vyvíjanie abstraktnej komunikácie a prehlbovanie vedomia tela. Na báze dlhoročného experimentovania som vytvorila ,,reč“, cez ktorú odovzdávam a zároveň učím mechaniku pohybu a mysle, následne expresiu ich fúzie. Mojou veľkou vášňou je hra s rôznymi možnosťami ľudského vnímania sveta cez kanále inšpirované ľudskými zmyslami.

Doubravka, v Prahe ste vyštudovali filmovú réžiu, prečo ste sa nakoniec rozhodli venovať Human Designu? Čo vás na ňom najviac zaujalo?

Točenie filmov bolo pre mňa veľmi náročné a zdĺhavé. Písať granty a čakať, či mi ich o rok alebo o dva schvália – to nebola moja šálka kávy. Našťastie mi medzitým do života vstúpil tanec, cez ktorý som si mohla instantne kompenzovať svoju tvorbu a kreativitu. V rovnakom roku, teda pätnásť rokov dozadu, som sa po prvýkrát stretla s týmto systémom a začala ho študovať na IHDS (International Human Design School). 

Zaujala ma jeho schopnosť popísať a demystifikovať to, ako fungujeme. Videlo sa mi neuveriteľné, že dokáže tak exaktne mapovať, čo žijem. Human Design je inteligentný systém, veda o rozlišovaní všetkých živých foriem, teda nielen tých ľudských, ale aj kvetín, zvierat… Má prepracovaný jazyk, cez ktorý zaznamenáva naše individuálne naprogramovanie.

Umožňuje mysli samu seba spoznať, aby mohla rozoznať svoje podmienenie a rozpoznávať pravdu, čo vedie k prirodzenému sebaprijatiu. Myseľ potrebuje presne uchopiť, ako funguje, inak nám nedá pokoj. Pochopením jej individuálneho spôsobu fungovania je jej umožnené otvoriť cestu, aby sa mohla podľa svojej individuality vyjadriť a realizovať. Myseľ nikdy nie je vnútorná autorita, ale bude sa o to pokúšať, pretože nie je trénovaná na nič iné. 

Významným faktorom celého systému analýzy je telo a jeho predispozícia, jeho dary aj citlivé miesta a jeho obmedzenia, na mieru určený typ stravovania a podmienky pre náš systém, naše celkové energetické nastavenia. Nervový systém každého dieťaťa sa rozvíja do troch rokov a spoznať od začiatku, aké podmienky sú dobré pre stravovanie narodeného dieťaťa, je veľké šťastie. Human Design nie je bežná mainstreamová záležitosť a nie každý má to šťastie, že sa k týmto informáciám dostane.

Čím konkrétne vám Human Design zmenil život?

Zmenil sa mi skôr vzťah k životu a k sebe samej. Ukázal mi, ako správne distribuovať vlastnú energiu a podľa čoho sa rozhodovať. Vďaka nemu som pochopila, v čom tkvie môj potenciál, ako ho môžem rozvíjať – a tiež čo nie som a nikdy nebudem. Posilnil ma v niektorých kvalitách, o ktorých som si predtým nebola istá, či by som v nich mala pokračovať. 

Napríklad tanec. Podľa Human Design mám v sebe energiu, ktorú tento systém opisuje ako kanál všetkých rytmov. Vďaka nemu som tiež zistila, že v ľuďoch svojím nastavením okrem iného prirodzene vyvolávam chuť so mnou súperiť. Toto zistenie bolo pre mňa oslobodzujúce, pretože kvôli tomuto nastaveniu zažívam celkom zaujímavé a nie vždy príjemné veci. Predtým som však nechápala, čím to je. Human Design totiž okrem iného vysvetľuje aj to, čo prinášame do prostredia a čo od nás ostatní preberajú.

Základom výkladu Human Design je takzvaná mapa vnútorného nastavenia, ktorá sa vygeneruje na základe miesta, dátumu a času narodenia. O čo vlastne ide?

Human Design má dva výpočty. Prvý vychádza z momentu narodenia a týka sa našej osobnosti, druhý z obdobia troch mesiacov pred narodením, kedy bola dokončená forma mozgu. Podľa Human Design je v našom tele deväť centier, sme deväťcentrové bytosti. 

Mapa ukazuje naše individuálne naprogramovanie, teda to, ktoré z centier sú fixné a ktoré otvorené. Fixné centrá sú tie, cez ktoré životná inteligencia operuje dvadsaťštyri hodín denne. O tieto centrá sa môžeme oprieť, zoznamovať sa s ich energiou a rozvíjať ju. Naopak, otvorené centrá sú na mape zakreslené ako biele. Neznamená to, že nám niečo v danej oblasti chýba, len že tam preberáme energiu od okolia a identifikujeme sa s ňou.

Môžete uviesť príklad?

Napríklad mám otvorené emocionálne centrum, to znamená, že od druhých preberám emócie a prežívam ich dvojnásobne, niekedy ako pekelnú búrku a emocionálny prepad, inokedy ako nadšenie a nádej. Má to však i svoje praktické využitie, napríklad som schopná počas tanca lepšie chápať danú skupinu a nacítiť sa na ňu. Avšak viem, že sa podľa emócií nemám rozhodovať, pretože to nie je moja energia ani miesto, odkiaľ operuje moja autorita.

Paradoxné na tom je, že naša myseľ má tendenciu najviac sa zaujímať práve o tieto otvorené centrá a neustále sa s nimi identifikovať. Receptory v našom tele totiž túto energiu prežívajú dvojnásobne, pretože v nás nie je stála a fixná. Myseľ to chce napraviť, pochopiť, mať pod kontrolou a rozhodovať sa podľa toho. Tým sa teda stotožňujeme s energiou, ktorá nám nie je vlastná a vytvára falošnú identitu. Aj ľudia na terapiách riešia hlavne to, čo nie sú. Chcú napraviť, čo nie sú, chcú milovať, čo nie sú, ale pritom je to to, čo nikdy nebudú a len to preberajú z okolia. A v tom je ten háčik.

Na čo sú teda otvorené centrá?

Človek sa cez otvorené centrá prepája s ostatnými ľuďmi, naberá múdrosť, stáva sa expertom na tieto oblasti. Nemal by sa však s tou energiou v nich identifikovať, hľadať tam nejakú stabilitu. Prestať sa podľa nich rozhodovať, čo predtým automaticky robil. Vďaka tomu je menej reaktívny na niečo, čím nie je.

Human Design delí ľudí na štyri typy. Môžete ich krátko popísať a povedať, čím sa líšia?

Záleží na mechanike aury, teda nášho magnetického poľa. To za nás totiž komunikuje. Keď vojdeme do priestoru, budíme svojou prítomnosťou určitý dojem. Naša aura nesie všetky informácie, ktoré sú v našom dizajne. 

Najčastejšia aura je generátorská, tú má 75 % ľudí. Je to aura jinová, receptívna, naberá život. To znamená, že pokiaľ generátor iniciuje veci, ide tým proti svojej prirodzenosti. Generátori sú tu na to, aby sa zaujímali o seba a spoznali sa. Naučili sa rešpektovať svoju vlastnú autoritu, oceňovali svoju energiu, stelesnili a rozširovali radosť a boli v kontakte so svojím telom. Nie sú tu, aby iniciovali akciu z mysle a vytvárali a šírili tak vlastnú frustráciu.

Generátori majú nasledovať stimuly zvonku, nemajú ísť proti prúdu, tlačiť na veci. Majú na život odpovedať a nie udalosti iniciovať. Keď je napríklad generátor v nejakom priestore a snaží sa tam iniciovať, vyskakovať, väčšinou tým len stráca silu a aj tak je prehliadaný. Keď však, naopak, počká, kým jeho aura sama ľudí pritiahne, oni mu potom sami položia otázku a on na ňu automaticky reaguje z vlastnej sily, pretože tak je nastavený. Generátor je tu, aby odpovedal na podnety, ktoré od života prichádzajú, aby sám seba čo najviac spoznal, a tiež, aby sa identifikoval s činnosťou, ktorú robí, a nie s tým, čo si myslí, aby sa naučil správne distribuovať vlastnú energiu, vážil si jej a prestal byť otrokom.