Kanón nabitý delovými guľami
Latinská Amerika ukrýva nespočetné množstvo podivuhodných rastlín, o existencii ktorých nemáme ani len tušenia. Na jednu takú som natrafil v Paname. Prechádzal som sa po jednom z najkrajších tamojších národných parkov Summit, ležiacom pár kilometrov severozápadne od hlavného mesta Panama City. Počas príjemnej prechádzky v pokojnej atmosfére parku som okrem pozorovania exotických zvierat zazrel aj jeden čudesný strom. Hneď som vedel, že pôjde o nejakú senzáciu. Nemýlil som sa. Predstavím vám skvost sveta flóry, ktorý niektorí  považujú za najzaujímavejší strom na našej planéte.

V národnom parku Summit sa predo mnou vypínal majestátny lončatník guyanský. Veľmi pochybujem, že niekomu tento názov niečo hovorí, no tak sa skutočne po slovensky volá. Avšak tento strom je oveľa známejší podľa svojho iného názvu a síce strom delových gulí, resp. delový strom. V angličtine by ste ho našli ako cannonball tree, v španielčine zase ako el árbol de la bola de cañón, prípadne taparón. Latinský názov stromu je Couroupita guianensis. Samotné druhové meno v latinčine, ako aj v slovenčine hovorí, že tento strom sa hojne vyskytuje v Guyane, čo je krajina na samotnom severe Južnej Ameriky. Okrem nej sa mu najlepšie darí práve v tomto tropickom pásme, teda v severnom pásme Južnej Ameriky a južnom Karibiku. Viac než dvetisícročný výskyt rastliny je dokázaný taktiež v Indii, kde sa vysádza pri chrámoch aj vďaka tomu, že jej kvety pripomínajú plaziace sa posvätné hady. V Indii a Srí Lanke má kultúrny i náboženský význam; strom nájdeme v budhistických chrámoch.

Delový strom je skutočný kolos, keďže dorastá do výšky 30 až 35 metrov a jeho vetvy s kvetmi a plodmi sa rozpínajú všade do priestoru. Patrí do rovnakej čeľade ako rastliny, ktoré poskytujú para orechy. Listy, ktoré sa vyskytujú v zhlukoch na konci konárov, môžu dosiahnuť dĺžku až neuveriteľných 57 cm. Rozprávkovo krásne kvety sa rodia v strapcoch. Niektoré stromy kvitnú hojne, až pokiaľ nie je celý strom pokrytý strapcami. Jeden delový strom pojme až do tisíc kvetov za deň, čo je takisto fascinujúce číslo. Rastú na skrútených ovisnutých šľahúnovitých tenkých vetvách vyrastajúcich priamo z kmeňa. Kvety prenikavo voňajú po celý čas, no ich vôňa sa cez noc ešte znásobí. Majú priemerne 6 cm, 6 okvetných lístkov a sú typicky pestrofarebné, pričom v palete farieb sa pohybujú od odtieňov ružovej a červenej pri základoch až po žltkastú farbu smerom k špičkám. Delový strom sa vysádza do záhrad, parkov a okrasných priestranstiev aj vďaka jeho kvetom, ktoré sú veľké, čarovné, príjemne aromatické a nepodobajú sa žiadnej kvetine iného tropického stromu.

Najtypickejším symbolom stromu je však jeho nevšedný plod. Plody sú guľovité s drevnatou škrupinou a dosahujú priemer až 25 cm, vďaka čomu dostal pomenovanie strom delových gulí. Menšie plody môžu obsahovať asi 65 semien, zatiaľ čo veľké môžu pojať až 550. Jeden strom môže priniesť až 150 plodov. Plody dozrievajú vo väčšine oblastí rok, niekedy až 18 mesiacov. Dužina ovocia je biela a po oxidácii – reakcii so vzduchom – sa zmení na modrú. Na rozdiel od kvetov uvoľňujú v zrelosti pálivú arómu, keď po dozretí dopadnú na zem a rozlomia sa, respektíve prasknú. Vtedy sa z nich dostanú semená, ktoré následne roznášajú zvieratá, ktoré sa týmito plodmi živia. Aj keby plody po spadnutí zostali celé, zvieratá si ich vedia rozlomiť. Hovoríme najmä o cicavcoch ako pekari bielopásy, paka nížinná či iná divoká zver. Semená plodov sú pokryté jemnými chĺpkami, ktoré ich chránia pri prechode tráviacim systémom zvierat. Matka príroda to má vždy výborne vymyslené a vopred premyslené. Viem si úplne predstaviť, že by sa tieto delové gule používali namiesto originálnych gúľ do dela. A možno sa aj používali, keď vojsku došlo strelivo v niektorej z latinskoamerických bitiek.

Couroupita guianensis sa pestuje ako okrasná rastlina pre svoje nápadné, voňavé kvety a ako botanický exemplár pre svoje zaujímavé plody. Ovocie je síce jedlé, ale ľudia ho zvyčajne nejedia, pretože na rozdiel od jeho intenzívne voňajúcich kvetov môže nepríjemne zapáchať. Okrem divých zvierat, ktoré si ho samy chytia, sa dáva ako krmivo hospodárskym zvieratám, ako sú ošípané a domáca hydina. V kečuánčine, jazyku indiánskych kmeňov Južnej Ameriky, sa táto rastlina nazýva ayahuma a je jednou zo základných pomôcok amazonských šamanov. Rastlina má mnoho liečivých použití. Domorodí obyvatelia amazonského pralesa používajú výťažky z niekoľkých častí stromu na liečbu hypertenzie, nádorov, bolesti a zápalu. Používa sa na liečbu bežnej nádchy, bolesti žalúdka, kožných ochorení a rán, malárie a bolesti zubov. Sú jej prisudzované duchovné vlastnosti a niekedy sa používa ako prímes do odvaru ayahuasca. Takú unikátnu rastlinu s ešte unikátnejšími plodmi by ste hľadali po svete len veľmi ťažko. Keď lončatník guyanský zbadáte niekde v parku či pralese, ostanete skrátka v nemom úžase.