Obrovské záhadné mohyly na Slovensku
Tradícia pochovávania predhistorických elít, vojvodov do obrovských hrobov je známa od Japonska, Číny až po Španielsko. Známe sú pyramídy v oboch Amerikách, v Afrike.
Oficiálne najväčšia európska mohyla je v Anglicku, nachádza sa asi 100 km západne od Londýna a volá sa Sibury Hill. Jej priemer je 160 m, udávaná výška oproti terénu 39,3 m. Mnoho menších mohýl je v Poľsku, najviac ich je na Ukrajine a v Rusku. No sú aj v Maďarsku, neďaleko pod Budapešťou je miesto nazvané Százhalombatta, kde bolo pohromade 126 mohýl. Maďarsky je mohyla halom, možno od gótskeho haln – násyp či slovanského chlm? Na území Slovenska je známa skupina východoslovenských mohýl a menšie mohyly na západnom Slovensku. O tom, že aj tzv. Attilov hrob je pravdepodobne mohylou – vyzerá to, že ide o najväčší kurgan v Európe (220 x 100 x 14m), som písal vo Vitalite 5/2021. Medzitým na môj podnet prebehol geofyzikálny prieskum na kopci zvanom Kalvária v Dvoroch nad Žitavou a v Andovciach. 

Obec s históriou
Obec Dvory nad Žitavou v okrese Nové Zámky je spomínaná v zachovanom latinskom zázname z r. 1075 ako Villa Hudvordiensium super aquam Sitou. V preklade Osada dvorníkov nad riekou Žitava. Dvorníky. Tak volali tých, ktorí slúžili na dvore panovníka alebo v jeho kúrii. Komu slúžili, sa dočítate nižšie. Na Slovensku sú ešte jedny Dvorníky pri Turni nad Bodvou, kde sídlila byzantská princezná Helvis – Alica, v exile. Alebo ešte Dvorníky pri Hlohovci. Tí zrejme slúžili na starom hrade Hlohovec. Obce Čeľadice pri Nitre a Čeladince pri Topoľčanoch majú rovnaký význam.

Dedina Dvory nad Žitavou vznikla vraj spojením osád Hudvord, Huba, Pazman a Vadkert. Vadkert znamená zdivočenú, teda opustenú záhradu. Hudvord je latinsko-maďarská transkripcia Dvorníkov – Udvardu. Náčelník jedného z urgujských kmeňov, ktoré prišli do Pannonie, sa volal Huba. Pazman je častá deformácia Poznaňa, mena veľmoža, ktorého panstvo siahalo až po Balaton (v tom čase Pleso = Pelso), nám je známe z čias kráľa Štefana I. Práve on s veľmožom Huntom mal opásať mečom Vjacsláva, Vjačeslava, nazývaného domácky Vajk, ktorý sa nechal pokrstiť pôvodne gréckokatolíckym obradom na Štefana a stal sa prvým uhorským kráľom. Umrel v r. 1038.

Dvory nad Žitavou – záhada Kalvárie
Len pár metrov od dnešnej obce je tzv. Martinský kopec. Dnes slúži katolíckym veriacim ako kalvária. Osada na tomto kopci bola po smrti Štefana v rukách rytierov z križiackych výprav. Ale tí odišli alebo vymreli, a tak bol darovaný kláštoru vo Svätom Hronskom Beňadiku. Roku 1307 sa na tomto kopčeku konal cirkevný uhorský koncil pod vedením ostrihomského arcibiskupa Tomáša z Monoszló. Tento koncil potvrdil Karola Róberta z rodu Anjouovcov v jeho panovníckych právach a vyniesol rozhodnutie o treste Matúšovi Čákovi Trenčianskemu za bezuzdné zločiny jeho exkomunikáciou z cirkvi. V tom čase zrejme mala cirkev dominanciu nad svetskou mocou. Na počesť tejto udalosti bola vyhlásená aj povinnosť zvoniť na kopci na pamiatku tejto udalosti, na večernú modlitbu Anjel Pána. Znamená to, že v tom čase už na kopci nejaká zvonica bola. Takže miestna legenda o tom, že po koncile sa práve tu uskutočnilo prvé zvonenie zvoncom v Európe, asi nie je pravdou. Okrem toho, zvony sú v Európe známe od 5. – 6. storočia, zvonenie je teda v Európe staršie o 600 rokov. V Pompejách sa našli ešte staršie zvony. Ten koncil sa zrejme konal v nejakej budove, ktorá na vŕšku už vtedy stála. Vraj tam nechal ešte kráľ Štefan I. postaviť kúriu a vedľa nej kaplnku. Tu slúžili aj dvorníci. Koncil sa mohol teda konať v tejto kúrii. Zvonenie sa stalo takou silnou tradíciou, že bol menovaný zvonár, ktorý mal pri Martinskom vŕšku svoj domček a kus poľa, z ktorého žil. Tradícia zvonenia Anjela Pána vytrvala až do konca druhej svetovej vojny. 

Čo vedia domáci?
Dnes je súčasťou kopca Kalvária pozostávajúca z krížovej cesty okolo kopca a na vrchu je znovu postavená pekná zvonička a oproti kaplnka sv. Martina. Iniciátorom premeny tohto kopčeka na Kalváriu bol miestny farár Adolf Majthényi, ktorý je vraj jediný na kopci pochovaný. Po piatich rokoch stavania ju vysvätil 16. 9. 1860 ostrihomský arcibiskup Ján Scitovský. Miestni tvrdia, že na stavbu Kalvárie museli muži doviezť z poľa až 14 000 vozov zeme, aby kopec postavili. Iní spomínajú 2000 vozov. Ak vezmeme do úvahy 14 000 vozov, potom sa tu v 19. storočí manipulovalo s max. 20 000 m3 zeme. Lenže podľa môjho odhadu má celý objekt objem takmer 250 000 m3. Ale tých 20 000 m3 by stačilo tak na to, aby sa vybudovala cesta okolo kopca, teda púť s názvom Kalvária. Na nej stojí 14 kaplniek.

Ak kopec postavil spomenutý farár, natíska sa otázka: Na akom kopci staval kúriu 850 rokov pred ním kráľ Štefan? Okolité pole jasne naznačuje, že tu meandrovala Žitava, a aj dnes je podmáčané. Kráľ Štefan určite nepostavil kúriu do bahna! Kopec musel existovať už za jeho vlády!
Stred Kalvárie tvorí kopec v tvare pekného oválu o rozmeroch 220 x 120 m s najvyšším dnešným prevýšením 7 m. Napadlo mi, že podobné rozmery má aj mohyla v (Turčianskom Svätom) Martine! Aj tento, podstatne úhľadnejší kopec nazvaný Attilov hrob, bol istý čas osídlený rovnako ako ten vo Dvoroch! Ale vo Dvoroch nikto netvrdí, že je to obtočník rieky Žitavy či blízkej Nitry, ako je tomu v Martine! Ovál dnes pozostáva zo zvlneného terénu so spoločným úhľadným pôdorysom. Práve jadro celého objektu ma najviac zaujalo. Táto vyvýšenina je podozrivá, lebo sa nachádza na úplnej rovine. Na takú veľkú stavbu musel byť veľmi vážny dôvod. Urobili kopec ľudia preto, aby sa tam mohli usadiť? Prečo by to robili na mieste, ktoré bolo zaplavované, keď Dvory nad Žitavou stoja len 200 m ďalej omnoho vyššie nad riekou a nikdy neboli zaplavované? Rieky Žitava a len 5 km vzdialená Nitra by vedeli urobiť poriadnu pohromu aj dnes, keby neboli regulované! 

Čo ak je tento kopec obrovským hrobom niekoho veľmi významného z dávnej doby? A ľudia sa na ňom usadili až sekundárne? Predtým alebo potom ako si kráľ Štefan postavil svoju kúriu? Fakt je, že práve na tomto vŕšku sa spomína už v 12. storočí osada, ktorá sa mala volať Ďorog. Slovo akoby nemalo význam v slovanskom ani v maďarskom jazyku. Práve preto to môže byť skomolenina nejakého slova s jasným významom. Že by Ďurov, Jurajov kopec? Juraj = György (čítaj Ďorď) Georg? Kopec sv. Juraja, ktorý bol svätcom od veľmi dávnych čias?

Ale od 15. storočia boli všetky opátstva podriadené Panonhalmskému arciopátstvu sv. Martina a vtedy sa mnohé z nich premenovávali, prijali patrocínium sv. Martina. Aj tento kopec s kaplnkou sv. Martina je pravdepodobne takýto prípad. Sv. Juraj bol patrónom mnohých kostolov a obcí od Malopoľska po Jadranské more. V kostoloch, ktoré majú dnes patrocíniá sv. Martina alebo aj rôzne iné, boli ponechané sochy a obrazy tohto svätca minulosti. Obce s názvom Jur, Ďur, Juraj sú na Slovensku, Maďarsku a Slovinsku časté. 

Materiál kopca nie je zhodný s okolitými poliami
Všimol som si, že okolo celého objektu je malý val ohraničujúci v šírke asi 10 m celý objekt. Pripadá mi to ako stopa po bývalej vodnej priekope. Prečo si nevzali stavebníci kalvárie tento val pri stavebných prácach? Na vrchu som nenašiel stopy po polozemniciach. Tam, kde sa bývalo v drevených domoch zapustených spolovice do zeme, spravidla ostali po nich jamy. Mohli byť jamy zasypané pri týchto prácach, aby bol terén rovný? Ak sa tam bývalo, potom mali ľudia aj obilné jamy, takzvané dolky, doloki. Aj dnes sa takáto obilná jama volá dolog. Myslím si, že na stavbu cesty, na ktorej sú dnes zastavenia Kalvárie, brali zeminu práve z tohto kopca, nie z polí. Bolo to jednoduchšie. Tým ale zmenili profil mohyly… Okolité polia majú jednoznačne inú pôdu, ako pôda, z ktorej je zhotovený tento kopec. Zrejme boli polia naplavované aj po stavbe kopca novým materiálom, preto ten rozdiel. Kopec teda vyhotovili ľudia prv, než rieky priniesli nový materiál!
Na veľmi peknej barokovej zvoničke bola po poslednej rekonštrukcii upevnená tabuľka s nápisom: „Tu vám zazvonil prvý raz zvonček. Ach, svätá matka, vďaka šípu a kopiji Hunov. Renovované 1971, 2010.“ Zamyslel som sa. Ešteže Huni prišli v r. 375 – 451! Nuž, niekto si buduje svoje vlastné dejiny!