Jedna zlomená vec, prázdna krabička od krému, starý zápisník plný nepotrebných informácií. To som našla, keď som sa s otvorenými očami prešla po dome.
A nebolo to všetko. Musím povedať, že som sa normálne naštvala sama na seba.
Ako to, že si ešte nedala tým kvetom, čo si zasadila mesiace dozadu, kvetináče?
Ako to, že si pri tých druhých nevymenila kvetináče?
A čo tie suché listy na kvetoch?
Niežeby som o tých veciach nevedela. Vedela a aj som ich chcela urobiť. Každý deň, keď som na ne pozrela, mi to napadlo, no kým som sa k tomu dostala, tak som na to aj zabudla.
Je toľko vecí, ktoré musíme zvládnuť a vyriešiť, že na tie menej podstatné často neostáva čas. Naučila som sa to určitým spôsobom prehliadať. Prehliadať veci, ktoré mi nevyhovujú tak, ako sú, no prispôsobím sa im. Lebo teraz ešte musím toto a to je dôležitejšie.
Uvedomila som si, koľko pozornosti mi to každý deň podvedome berie. A netreba sa čudovať, že aj energie.
Skúste sa dnes s otvorenými očami a vedomou pozornosťou prejsť po domácnosti:
➛ Čo všetko prehliadate a chceli by ste to mať inak?
➛ Čo všetko prehliadate vo svojom živote?
➛ Čo s tým môžete urobiť?
Katarína Ožvoldová, koučka a lektorka
www.katarinaozvoldova.sk
Foto: Zuzana Jackuliaková