Odpoveď je jednoduchá, je to čokoľvek, čo si odmietame priznať, potláčame, a tým nevedome prenášame na iných. Paradoxne vlastné nespracované frustrácie a strachy prenášame na tých, na ktorých nám najviac záleží. Bojíme sa pozrieť na nechcené pocity z minulosti bezpečným spôsobom, a tak ich potláčame a pozeráme sa opačným smerom. Jednoduchšie je predsa odsudzovať iných, ako otočiť prst na seba.

Za tým všetkým je skrytý strach a strata kontroly nad naším životom, ktorú sme stratili ako deti. S týmto pocitom sme stratili dôveru v seba a dôveru v život. Touto stratou pocitu, že si tvoríme náš vlastný život, sme stratili radosť nám vlastnú. Človek sa v tomto procese postupne stáva pesimistický až zatrpknutý.

Všetci sme si na určitej úrovni vytvorili falošnú identitu, masku, ktorá nám pomáha prežívať v našej spoločnosti a v našich rodinách. Nespočetné pokolenia sme tieto masky prenášali z rodičov na deti s vierou, že to je ich pravá podstata. V pozadí nám to však vytvára bolesť a pocity viny, ktoré často kompenzujeme alkoholom, jedlom, honbou za úspechom alebo sa cítime chronicky depresívne a smutne.

Naša vnútorná múdrosť a pocit, že už takto ďalej nechceme ísť, nás vedie k tomu, aby sme tie masky zhodili a konečne začali hľadať cestu, ako žiť a nie prežívať. Každý z nás si zaslúži, aby žil autenticky, podľa seba. Všetci v podstate túžime žiť v pravde. Pretože jediná cesta, cesta úľavy je cesta, ktorá je pravdivá.

Pravda je centrom nášho bytia a hlbokej autentickosti bez akýchkoľvek podmienok a kontroly.

Paradoxom v procese vystúpenia z kola von je, že sa musíme pozrieť na minulosť, aby sme sa mohli posunúť. Nemôžeme sa pravdivo pohnúť v živote vpred, pokiaľ nepochopíme, čo je to, od čoho sa chceme pohnúť. Aká je to bolesť, spomienka či myšlienka? Čo ti stojí v ceste bezstarostného života v bezpečí a dôvere?
Na čo sa jednoducho odmietame pozrieť, to zostáva našou súčasťou. Bolesť je stále v úzadí a nikam neodíde. Často sa v tomto procese s nechceným pocitom stotožníme. Sme ním a on je nami. Stávam sa hnevom a hnev som JA. Som proste taká, to som JA. Spoznávaš sa?

Čokoľvek sme, s čímkoľvek sa stotožňujeme, to vytvára náš život. Často sú to práve tie nechcené situácie. Vzniká jednoduchá životná rovnica – na čo sa nechcem pozrieť sa rovná moja nechcená situácia.
Čo je teda to, čo ti v živote vadí? Čo ťa hnevá a znervózňuje? Čo sa ti nepáči?

Vďaka životným prekážkam, omylom a zlyhaniam sa v živote učíme, čo je pre nás správne. V podstate sa učíme o sebe to, čo naozaj potrebujeme.
Len takto, bez vnútornej kritiky, v prijatí a odpustení, sa vieme z toho poučiť a posunúť v živote ďalej. Len tak získame vedomie seba, sebavedomie a hlas kritiky a strachov sa môže postupne oslabiť.

Tá externá sila a volanie pozrieť sa do vlastného vnútra je v dnešnej dobe silnejšia ako kedykoľvek predtým. Myšlienkové procesy a limitné názory, vzorce správania, ktoré sa formovali a prenášali na nás, sa nestratia v tichosti alebo pretvárkou.

Pozrieť sa strachom bez vlastného odsudzovania a hľadať riešenia na problémy z minulosti si vyžaduje dávku odvahy a dôvery v túto cestu. Nepríjemné pocity, ktoré sú čoraz viac a viac intenzívnejšie v procese vnútorného liečenia, volajú po našej pozornosti a chcú byť videné a prijaté.

Náš hlad po autentickosti je už omnoho silnejší ako túžba po prijatí našou kultúrou či rodinami. Postupne, prijatím seba v každom momente a vymedzením si svojich hraníc bez obáv a strachov z neprijatia či odstrčenia si vytvárame nový svet, ktorý je založený na vzájomnej úcte, rešpekte a úprimnosti. Svojou individuálnou prácou vytvárame novú kultúru vlastnej zodpovednosti a hlbokého precítenia vnútornej hodnoty a jednoty.

Táto vnútorná práca prináša úprimnosť voči sebe samému, prináša to vzájomný rešpekt. Postupné prijatie a pochopenie seba v minulosti prináša znovuobjavenie seba a silnejšiu kolektívnu jednotu, schopnú vytvárať a tvoriť.

· Obnov svoju zvedavosť a začni hľadať odpovede v hlbinách svojej duše. Začni znova načúvať.
· Daj si povolenie precítiť svoje pocity, vyjadri ich a pomenuj, čo cítiš. Sleduj, čo to pre teba znamená a čo si o tom myslíš.
· Dopraj si pocity, že si zaslúžiš veľké veci.
· Znovu objavuj vlastnú hodnotu v každom momente. Si dôležitá, si dôležitý.
· Zamiluj sa do procesu sebapoznávania. Je to proces trpezlivý a zároveň veľmi láskavý.
· Zruš všetky očakávania o perfektnosti a dokonalosti.
· Priznaj si už pravdivo svoju históriu a bolesti z detstva.
· Buď citlivý, citlivá a neboj sa svojich sĺz.
.Obnov prepojenie svojho vnútra, znovuobjav svoje vnútorné dieťa a prejav mu svoj obdiv a rešpekt, na ktorý si tak dlho čakal.

Znovu objav svoju intuíciu a vzlietni v ústrety svojmu životu.
Život je tvoj, patrí iba tebe. Záleží len na tebe, či sa natiahneš a rozprestrieš krídla s dôverou, že život je tu pre teba.

Ďakujem.

Radoslava