,,Čas je ako bublanina – riadne nafúknutý a plný dierok, ktorými nám uniká realita ako vyfúknutý vzduch,“ povedal mi jeden známy v rámci zhodnotenia toho, čo sa momentálne deje, a dodal, že ešte by prilepil k vete dodatok a prirovnanie nejedného človeka: ,,A presne ako bublanina sa mnohí aj cítia, spočiatku nielen ,bobtnajú‘, ale i kvasia a nakoniec sú upečení i zjedení.“ Vskutku hodnotné prirovnanie, ktorému chtiac-nechtiac musí človek často iba s úsmevom prikývnuť. Sme veľmi komplikované bytosti…
Nechceme, aby nás súdili, ale zároveň si to prajeme. Nechcem svoj ,,boží“ trest, ale bez neho sa cítime ako civilizácia stratení. Koľkým nám kdesi vzadu len tak na okamih dívajúc sa na správanie ľudí okolo seba prebehne hlavou myšlienka, ako ich neodsudzovať ani netrestať? Čo ich donúti ísť správnou cestou? A ak neexistuje ,,spravodlivosť“ v nebi, kto bude ten, čo odčiní všetku nespravodlivosť na zemi?
Zabudli sme na veľmi vzácne veci – spravodlivosť totiž nie je prezlečeným trestom. SPRAVODLIVOSŤ JE UMENÍM.
Naozaj sme komplikované bytosti, ktoré nesmierne túžia po spravodlivosti vo svete a schovávajú za ňou tvrdú odplatu. Spravodlivosť vnímame ako nápravu, ale aj odvetu, ba často i pocitové utrpenie v štýle oko za oko, zub za zub. Robíme tak namiesto toho, aby sme spravodlivo žili hneď od začiatku. My sme si umenie spravodlivosti zamenili za reakciu.
A preto čakáme a ,,bobtnáme“. Preto sme ako kysnúca bublanina, ktorú raz ktosi upečie a zje. Nestali sme sa náhodou opäť nástrojom svojej technológie a teraz ako spoločnosť čakáme, že sa technológia zničí sama… Uniká nám realita ako vyfúknutý vzduch. Dávame deťom zápalky a dúfame, že nezapália dom. Popritom sami vieme so zápalkami ledva zachádzať. Vezmime deťom zápalky a potom vyhoďme tie vlastné.
Priatelia, je nás obrovské množstvo, čo to cítime. Už nie sme iba pozorovatelia, sme aktívni účastníci a uvedomujeme si to. Sme na inom schodíku evolúcie, ako to bolo v ďalekej minulosti, pri obdobnej technologicky vyhrotenej situácii. Preto som o pár riadkov vyššie v tejto súvislosti použila slovko opäť. Obrovská masa ľudí si uvedomuje svoju totožnosť duchovných bytostí, silu mysle, ale aj spojitosť vesmíru. A ona masa ľudí začína žiť vedome a vyspelo.
VYSPELÁ BYTOSŤ TOTIŽ VIE, ŽE SI VŠETKO MÔŽE VYTVORIŤ ZNOVA…
Erika Lamperová
