Gabika Teplická sa fotografii intenzívne venuje od roku 2010. Jej hlavným zámerom je vytvárať dlhodobý dokument o sile ľudskej osobnosti v každom z nás. Pomocou fotografie prináša možnosť nahliadnuť do intímnej sféry svojej rodiny a jej najbližších. Otvára dvere do svojho domu, do svojich pocitov a emócií.
Okrem iného je držiteľkou ocenenia BIFA 2021. Získala zlatú medailu za sériu fotografií v kategórii Ľudia/Rodina. Patrí jej aj ocenenie TIFA 2021 za 1. miesto v kategórii Najlepšia dokumentárna kniha. Kniha MY sa stala najlepšou reportážnou knihou FEP Book Prize Award. Aktuálne si môžete vychutnať tvorbu tejto výnimočnej fotografky aj v Banskej Bystrici.
Musíme precestovať kus sveta, aby sme mohli vidieť to podstatné doma.
Gabika, máme na teba zopár zvedavých otázok. Aký je to pocit ,,byť videná svetom“?
Je veľmi silný, krásny, ale zároveň aj veľmi zaväzujúci. S viditeľnosťou prichádza aj zodpovednosť. Je to aj o prekročení svojej komfortnej zóny, keďže vďaka tomu veľa ľudí presne vie, čo robím, kde som a akým spôsobom zmýšľam. Fotografia je môj spôsob komunikácie. A keď osloví aj ľudí v zahraničí, je to skvelý pocit. Znamená to, že téma, ktorou sa zaoberám, a spôsob, akým ju spracovávam, ich oslovila a je silná.
Prečo si vybrala za svoj objekt práve Kňažky, ich svet a kruh žien, v ktorom sa alchýmia spojenia so sebou a zemou odohráva?
Tému života v prírode mi priniesli naše deti. Ako matka chcem pre ne vytvárať to najzdravšie prostredie. Práve preto som sa začala stretávať aj so ženami, ktoré sa snažia žiť čo najviac v súlade s kolom roka. Fascinuje ma, aké bohaté mali naši predkovia vedomosti o prírode, ako si všetko krásne prepojili so svojím životom pomocou obradov.
Keď som pred viac ako piatimi rokmi fotila prvú svadbu, pri ktorej mladomanželov sprevádzali kňažky, bola som očarená. Tá mágia symbolov a zvedomovanie si takého silného momentu, akým spojenie dvoch ľudí je, ma očarili.
Ako fotografka chcem prinášať témy, ktoré majú zmysel nielen pre mňa, ale hlavne prínos pre moje okolie. Počas fotenia desiatok obradov som si uvedomila, ako veľmi nám chýba prepojenie s prírodou a so sebou samým. Kňažky prinášajú túto alchýmiu do nášho života veľmi krásnym a zmysluplným spôsobom. To najpodstatnejšie pre mňa bolo, že základným pilierom všetkých obradov je vďačnosť. A to je tá najsilnejšia emócia.
O čom je fotografický cyklus Kruhy?
Vďaka tejto sérii fotografií máte možnosť nahliadnuť do tajuplného sveta pohanských kňažiek. Pozývam vás nazrieť do kruhu žien, ktoré zasvätili svoj život bohyni. Oslavujú sviatky kola roka a prepájajú starobylé rituály s novodobým spôsobom prežívania. Kňažky sprevádzajú ľudí rôznymi životnými oslavami, tzv. prechodovými rituálmi, obradmi. Tieto jedinečné rituály sú jednoduchým, no posvätným spôsobom zvedomovania si všetkého, čo sa okolo nás deje, ako plynie čas a ako prežívame jednotlivé udalosti nielen navonok, ale najmä vo vnútri. Sú príležitosťou zastaviť sa, osláviť jednotlivé míľniky v cykle života a žiť vlastnú premenu.
Čo pre teba znamená ženský kruh?
My ženy sme držiteľkami priestoru. Vytvárame jeho energiu. V ženskom kruhu dokáže byť veľmi liečivá. Už len tým, že priestor v ňom je bezpečný, že sme každá v rovnakej pozícii a každá si nesieme svoj osobný zámer. Podpora kňažiek bola pre mňa v tomto cykle zásadná.
Symbol kruhu je veľmi silný. Pomocou neho vo fotografii vyjadrujem nekonečno kolobehu života v prírode, ale aj toho ľudského. Cez neho si môžeme uvedomiť práve silu, ktorú kruh prináša. Že je spravodlivý, pevný a dynamický.
Ako vnímaš sama seba ako ženu?
Fotografia je vizuálnym vyjadrením toho, akou je fotograf osobnosťou a čím sa v živote najviac zaoberá. Podľa toho si vyberá tému a vďaka tomu ho obklopujú ľudia tejto téme blízki.
Samozrejme v sebe riešim aj svoju ženskosť, svoje postavenie v spoločnosti a možnosť vyjadriť sa ako žena.
Úprimne musím povedať, že je to náročná cesta vyžadujúca veľa odvahy a vnútornej sily. Od počiatočného rozhodnutia sa až po konečné postavenie sa za seba, za svoju tému, za svoju osobnosť, fotografie… to si vyžaduje hromadu energie. Pre mňa bol pri tejto ceste objavovania svojej ženskosti podstatný kruh. Rodinný kruh, ktorý mi dal pevné zázemie, a ženský kruh, ktorý mi vytvoril bezpečný priestor. Oba sú silne prepojené.
Ja ako žena v prevažne mužskom fotografickom svete musím svoju pozíciu a hlavne zámer držať oveľa pevnejšie. Je to aj témami, ktoré fotím. Či už rodina, alebo ženská téma. Vďaka tomu si ale uvedomujem, akú veľkú silu mám v sebe. Čo všetko ako žena (niekedy napriek tomu) dokážem priniesť do patriarchálnej doby. Ako do His-Story (histórie) môžem priniesť príbehy žien.
Aký odkaz chceš posunúť prostredníctvom fotografií svetu?
Veľmi jednoduchý, pretože práve v jednoduchosti sa skrýva najväčšia sila.
Tou správou je, že najväčšie poklady máme najbližšie. V sebe a vo svojom okolí. Len niekedy potrebujeme na ich objavenie nadhľad. Tak ako Alchymista musíme precestovať kus sveta, aby sme mohli vidieť to podstatné doma.
Zachytávaš vo svojich fotografiách krehkosť okamžiku, emóciu, zázrak, ktorý bežnému pozorovateľovi často uniká, aké je to byť citlivým pozorovateľom za objektívom?
Je to pre mňa obrovská škola. Pri fotení musím mať jasný a čistý zámer. Byť úplne prítomná v danom okamžiku. Byť v ňom ponorená. Tu a teraz. To je to čaro. Tá alchýmia vedomého momentu. Jedine tak ho dokážem navnímať a zachytiť jeho mágiu. Cez fotoaparát sa učím žiť život v prítomnosti. Byť ponorená do hĺbky energie života.
Vyhrala si striebro v prestížnej súťaži International Photography Awards™. Čo to pre teba znamená?
IPA je celosvetovou súťažou. Hviezdna medzinárodná porota zložená z renomovaných fotografických expertov posudzovala viac ako 14 000 príspevkov zo 120 krajín z celého sveta.
V kategórii profesionálov Udalosť – tradície a kultúra som získala s cyklom Kňažky striebro. Je to pre mňa obrovská česť môcť ísť do New Yorku prevziať si v Carnegie Hall cenu za takú citlivú a nepoznanú tému. Je to veľké ocenenie dlhoročnej práce a úsilia. A tiež potvrdenie toho, že prostredníctvom fotografie môžem preniesť energiu daného momentu pri obradoch.
Ďakujeme srdečne za tvoj vhľad.
Katka Koledzai