V živote je dobré kráčať pomalým tempom. Takým, ktoré nám dovolí dívať sa na ľudí okolo, na rastliny, na zvieratá, vnímať krásu, ktorá nás obklopuje. Keď sa začneme ponáhľať, tak si stojíme v ceste a brzdíme sa. Na druhej strane, stagnácia znamená skazu… Ako voda v rybníku, ktorá sa kazí rýchlejšie, pretože stojí. Voda, ktorá tečie z hôr do údolí, sa nemá ako pokaziť, pretože je v pohybe. Ale nie v monotónnom. Intenzita pohybu sa zdravo mení. Pohyb vodu kóduje, čistí a nabíja. Tým, že obteká rôzne kamene a zdoláva terén, sa do nej dostáva kyslík, prebiehajú v nej energetické procesy, ktoré ju udržujú vitálnou a čistou. To isté platí aj o človeku, ktorý je z drvivej väčšiny tvorený vodou a pulzujúcou prázdnotou. Každá kvapka vody si nenosí batôžtek, s ktorým skáče z kameňa na kameň. Je tam sama za seba, proste pláva.