Prečo? Nielenže dôjde k uzdraveniu dieťaťa, čo je samo osebe úžasné, ale ak použijeme princípy sofioterapie, pochopenie súvislosti vzniku chorôb, teda vnímanie zrkadiel chybného správania rodičov alebo iných podnetov z vonkajšieho okolia, dochádza súčasne i k vývojovému posunu tých rodičov, ktorí chorobu dieťaťa riešia. V praxi sa však veľmi často stretávam so situáciou, keď rodičia veľmi rýchlo uvidia súvislosti, ale za chorobu svojich detí si začnú vytvárať extrémny pocit viny. A to napriek zdôrazneniu, že si deti svoju úlohu „učiteľa“ v rodine vyberajú samy a rastú tak spoločne so svojimi rodičmi či inými členmi rodiny.

Vnímam ako veľmi dôležité podrobnejšie vysvetliť princíp, na základe ktorého si môžu deti vybrať práve tých svojich rodičov a čo znamená pojem „sú našimi učiteľmi“, či inak povedané, prečo nie je dôvod cítiť bezprostrednú vinu za ich chorobu. Každé dieťa smeruje svoju nasledujúcu inkarnáciu do takého rodinného prostredia, ktoré mu v rámci jeho duchovného vývoja umožní čo najrýchlejšie vyrásť, čiže pochopiť svoje karmické zaťaženie cez prežívanie, ktoré mu ideálne sprostredkuje práve život s vybranými rodičmi.

Zjednodušený príklad: duša, ktorá bola v predchádzajúcej inkarnácii konfliktná a súdiaca, si pre svoje pochopenie vyberá rodičov so sklonom ku konfliktnému správaniu. Preto je dieťa citlivé aj na najmenší konflikt medzi rodičmi, na ktorý reaguje zdravotným problémom či iným nezdravým spôsobom správania. Takto svojich rodičov upozorňuje na to, kde robia chybu. Ak sú rodičia otvorení voči prijatiu zodpovednosti za súvislosti medzi ich správaním a zdravím dieťaťa, odstránia svoje etické chyby a transformujú negatívne smerovanie k pozitívnemu poznaniu. Ich pochopenie automaticky prechádza do informačného poľa dieťaťa. Tu je potom viditeľná tá dvojnásobná radosť, keď sa dieťa uzdravuje „na tele“ a rodičia „na duši“.

Celý uzdravujúci proces je možné zosilniť vedomou vďačnosťou rodičov voči dieťaťu za tlmočenie informácií prostredníctvom symptómov choroby a následným oslobodením dieťaťa od jeho pocitov potreby naďalej túto chybu rodičom tlmočiť. Závažnosť ochorenia dieťaťa zodpovedá nielen chybnému správaniu okolia, v ktorom dieťa vyrastá, ale zároveň závažnosti jeho vlastného karmického zaťaženia. Existujú však špecifické prípady, keď si dieťa vyberá ťažkú chorobu ako cestu k vyprovokovaniu rodičov k zmene ich myslenia či filozofického zamerania alebo sa stáva prostredníkom k impulzu, ktorý nasmeruje rodičov k objaveniu niečoho nového a neznámeho, často dôležitého pre spoločnosť. Napríklad dieťa lekára dostane chorobu, ktorú súčasná medicína nedokáže vyliečiť, a tým pomôže rodičom k aktívnemu prístupu hľadania nových metód liečenia. Rovnako aj učitelia majú často deti s poruchami správania a učenia, na ktoré naše školstvo zatiaľ nepozná spôsob a metódu nápravy.

Pre bližšie pochopenie problematiky uvádzam spätnú väzbu môjho klienta a zároveň absolventa sofioterapie. V tomto príbehu môžeme jasne uvidieť, aké dôležité je pre rodičov neprepadnúť pocitom viny za vzniknuté zdravotné problémy detí a symptómy ich chorôb vnímať ako príležitosť na rast a poznanie, čím deti plnia rolu našich učiteľov. Učiteľov života.