Ľudia majú tajomstvá a ich odhalenia radi. Mária Magdaléna je pre našu dobu a lokalitu kľúčovým archetypom posvätného ženstva. Jej hlavná rola je u nás doteraz spojená so sviatkami Veľkej noci. Preto je vhodné pozrieť sa v tomto jarnom čase na niekoľko písomných prameňov a dokumentov z európskych, blízkovýchodných a amerických archívov, kláštorov a knižníc, ktoré osvetľujú jej príbeh, miesto v histórii, pôsobenie a posolstvo.

Magdalénina rola v novodobých dejinách je spojená s duchovným pôsobením a dielom Jeshuu – Ježiša Krista v čase pohnutej doby rozpadu významnej Rímskej ríše. V novozákonných evanjeliách je popisovaná ako žena, ktorá „sa o neho starala“, a ako „prvý človek, ktorý prehovoril s Ježišom po jeho vzkriesení“. Z literatúry prvotných kresťanov vyplýva, že svätá Mária Magdaléna zaujímala mimoriadne miesto v Ježišovom živote a v srdciach jeho nasledovníkov. Bola krásna, ctnostná a vzdelaná, zámožná – Ježišove misijné duchovné cesty financovala.

Z evanjelií, ktoré sa do Nového zákona nedostali, bola „ženou, ktorá poznala celého Ježiša“. Bola tou ženou, ktorú „Kristus miloval viac ako učeníkov“, bola jeho apoštolkou „nadanou poznaním, víziou a vhľadmi ďaleko presahujúcimi“ poznanie ďalších apoštolov. Plne ho podporovala, aby v Judei, Izraeli a u pohanských národov zavládla harmonická a integrovaná spoločnosť podľa overených praktík a vzoru Esénov a Nazorejských.

Mária Magdaléna je doteraz v mnohých krajinách uctievaná ako bohyňa z evanjelií, milenka života, patrónka božského ženstva a učiteľka bezpodmienečnej lásky. No nie všetci vedia, že bola aj nositeľkou kráľovskej krvi, plnohodnotnou spolutvorkyňou posvätného manželského zväzku a vzornou milujúcou matkou Ježišových detí. Na miestach, kde žila a pôsobila, je dodnes ukotvená energia autentickej krásy, nehy, čistoty, ušľachtilosti, lásky, radosti a posvätnosti života. Ak vás volajú, je možné ich navštíviť a spojiť sa s ich múdrosťou a odkazmi pre nás a ďalšie generácie.

Nomen est omen
V dobe života Jeshuu a Márie Magdalény, podobne ako v grécko-egyptskej kultúre, Mária nebolo meno, ale označenie hodnosti, teda duchovný titul. Meno Mária pochádza z egyptského Mery, čo znamená „milovaná“ (z toho mylné označenie Mária egyptská). Je ekvivalentom hebrejského mena Miriam, českého Marie – Máří či európskeho Mary a ich rôznych podôb. Márie boli vysoko urodzené kňažky príslušné k asketickému spoločenstvu terapeutov v Kumráne – vychovávané a vzdelávané v celibátnom kláštornom prostredí v špeciálnych posvätných rádoch podľa prísnych pravidiel, ktoré sa na ne vzťahovali až do okamihu, keď bolo rozhodnuté, že sa zasnúbia a vstúpia do dynastického manželstva.

Meno Magdaléna má ekvivalenty Magdalene, Maddalena alebo Madeleine. Všeobecne je rozšírené tvrdenie, že Magdaléna sa odvodzuje od názvu bohatého a v časoch na prelome letopočtov rušného obchodného strediska Magdala pri Galilejskom mori. Koreň slova Magdaléna je migdal, čo znamená veža alebo aj hrad. Podľa viacerých odborníkov to nie je dostatočný dôvod na tvrdenie, že Mária Magdaléna pochádzala z Magdaly, nazývanej aj Magadan. Slávny historik Josephus Flavius píše, že tam v tej dobe žilo až 40 000 ľudí, a dnes je tam len zopár bezvýznamných ruín.

Kľúčové je, že Mária Magdaléna bola nositeľkou vysokého spoločenského postavenia a označenie strážna veža – hrad znamenalo funkciu dohľadu nad spoločnosťou, pričom symbol veže pripomína spojenie neba a zeme. Podľa talianskeho dominikána Jacapa di Voragine sa narodila v šľachtickom rode rodičom s kráľovskou krvou z línie kňazského hasmoneovského domu Makabejských, ktorí vládli v Jeruzaleme od r. 166 p. n. l. do roku 63 n. l. Jej otec sa volal Syro a bol hlavným Jairským kňazom, matka sa volala Eucharia a podľa Rabana Maura bola priamym potomkom kráľovského rodu Izraela.

Galilejské more (nazývané aj Genezaretské jazero alebo Tiberiadské more) sa pôvodne nazývalo Kinarót (v hebrejčine tvaru lýry). Ak sa po ňom niekto z vás plavil na lodi, tak vie, aké sú tam jedinečné energie a neopísateľný ráz krajiny. Palestínske regióny Galilea, Samária a Judea boli v dobe evanjelií pod krutou rímskou okupáciou, predtým im vládol Egypt s gréckymi faraónmi z dynastie Ptolemaiovcov až po kráľovnú Kleopatru VII. Takže v dobe Jeshuu a Márie Magdalény sa tam hovorilo po grécky, staromezopotámskou aramejčinou a hebrejčinou.

Kráľovská krv
V evanjeliách sa píše, že Ježiš pochádzal z domu Judovho a patril k pokrvnej línii kráľa Dávida, ktorý vládol v Jeruzaleme okolo r. 1000 p. n. l. Ježišov rodokmeň v mužskej línii pokračuje predkami: Jozef, Dávid, Abrahám, Énoš, Šét a Adam, ktorého Lukáš označuje za „Syna Božieho“.

Keďže je reč o kráľovských líniách, je nutné dodať, že Jeshua pochádzal zo židovského rodu kráľa Dávida a z významného duchovného prúdu – bratstva Nazorejcov, ktorých vplyv siahal až do Babylonu. Formovala ho vysoko osvietená Esénska komunita žijúca v púšti, v ktorej sa učil a vyrastal na východ od Jeruzalema pri Mŕtvom mori, kde boli v minulom storočí objavené tzv. Kumránske zvitky. Z pozície prorokmi predpovedaného kráľa vyvoleného božieho ľudu – Židov – prišiel reformovať v tom čase ich prežité židovské náboženstvo, hlásať rovnocennosť mužov a žien, život v pravde, láske a svetle.

Vyššie spomínaný Rabanus Maurus, ktorý bol benediktínom a najvzdelanejším učencom raných čias vo Francúzsku, napísal rozsiahle dielov v 6 zväzkoch Život svätej Márie Magdalény, ktoré bolo všeobecne uznávané až do 4. storočia, keď cisár Konštantín založil oficiálnu rímsku cirkev, ktorá mala za úlohu nahradiť dovtedajšiu formu nazorejského kresťanstva. Kniha začína slovami: „Kontemplatívny život najpožehnanejšej Márie Magdalény, menovanej s najvyššou úctou ako tej najsladšej Kristovej vyvolenej a Kristom najviac milovanej.“ Kópiu rukopisov knihy vlastní Oxfordská i Cambridgská univerzita.

Odkaz chápavej, láskyplnej a múdrej vizionárky Márie Magdalény a „dedičov Pána“ Desposyni v južnom Francúzsku sa snažil Rím opakovane kruto vyhladiť a jeho šíriteľov vyvraždiť. No napriek tomu boli po celom Francúzsku postavené svätyne sv. Márie Magdalény vrátane miesta, kde pôsobila a liečila posledné roky života – v opátstve Saint Maximin la Sainte Baume.

Bohyňa z evanjelií
Nazorejskému kresťanstvu sa dobre darilo najmä vo Francúzsku a Anglicku, kde bola predtým rozšírená keltská cirkev. Dôležitá udalosť nastala v roku 1129, keď cisteriánsky opát Bernard z Clairvaux založil rád templárskych rytierov, ktorí prisahali vernosť sv. Márii Magdaléne. Je zaujímavé, že francúzske templárske katedrály Notre Dame boli pôvodne zasvätené Márii Magdaléne – pani svetla.

V evanjeliách sa píše, že Mária stále Ježiša pri jeho cestách sprevádzala a sponzorovala. Pri dvoch rôznych príležitostiach ho pomazala nardovým olejom, čo malo na jeho ďalší príbeh zásadný symbolický dosah. Mala úzky vzťah s jeho matkou a sestrami. Bola im oporou pri ukrižovaní a išla s nimi k Ježišovmu hrobu, kde s ním po jeho vzkriesení hovorila ako prvá. Z dochovaných dokumentov je zrejmé, že bola asi jediná, ktorá z jeho apoštolov nepochybovala, naopak – bola vyrovnaná a v konaní jasná.

Preto je doteraz v krajinách a na miestach, kde žila, pôsobila, liečila a Jeshuove učenie vyučovala, prirodzene uznávaná a uctievaná ako apoštolka apoštolov a kráľovná anjelov. Mária Magdaléna je po jej predchodkyniach – univerzálnej bohyne Isis a Veľkej Márie Matky (Panny Márie) – v súčasnej prelomovej dobe najviac potrebným a liečivým ženským archetypom – nositeľkou lásky bez podmienok, bez posudzovaní a bez očakávaní. Jej všeplatné posolstvo je viera – nádej – láska.