Určite ste to aspoň raz v živote zažili. Rozbúšené srdce, motýliky v bruchu, slastný pocit opojenia či jemné chvenie rúk len pri pomyslení na objekt vášho zaľúbenia. Všetkým sa nám to deje. Z času na čas zapôsobí na nás sila príťažlivosti, sila ťahu a je len na nás, ako s ňou naložíme. Môžeme sa ňou nechať ťahať a bezhlavo sa vrhať do vzťahov nevediac, aký druh vzťahu nám vlastne táto sila prišla ponúknuť, alebo sa môžeme o túto príťažlivú silu zaujímať, pýtať sa jej, akú informáciu nám prináša, a na základe toho vedome vstupovať do rozvážnych vzťahov.

Na naše citové pole pôsobia dve základne fyzikálne sily. Sila ťahu a sila tlaku. Ich úlohou je smerovať nás po ceste osudu k naplneniu zámeru nášho zrodenia a k prežívaniu šťastia. Sila tlaku cez ľudí a situácie prináša informáciu o tom, kde vybočujeme z nášho chodníka kvôli deštruktívnym postojom voči sebe samému či okoliu, a tlačí nás späť, kým sila ťahu nás upozorňuje na naše dary a talenty, ktoré sa pýtajú rozviť, prípadne nám prináša do cesty jedincov či skupiny, s ktorými sa máme na ceste prepojiť, spolu tvoriť a zdieľať.

Sila ťahu
Poďme si teda posvietiť na silu ťahu. Tá sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Buď, ako som už spomenula, nás to začne k niekomu priťahovať, často až takou silou, že narážame od zaľúbenia do stien, alebo sa nám na niekom niečo veľmi páči, či je to už jeho vlastnosť, prejav, zovňajšok, alebo to, čo robí. Inokedy dostávame od okolia pochvaly a sympatie, čiže my sme objektom príťažlivosti, no a ja do tejto skupiny ťahu radím aj žiarlivosť. Poďme si ich teda postupne rozobrať a povedať, ako s nimi vedome pracovať, aby nám priniesli poznanie o samom sebe, a tak nás posunuli na ceste za naším zámerom a šťastím.

Zaľúbenie
Od detstva sa z rozprávkových knižiek a neskôr z tínedžerských časopisov, seriálov a romantických filmov, ale aj z príkladov nášho okolia učíme veriť tomu, že akonáhle pociťujeme k niekomu príťažlivosť, je to preto, že sa má ten človek stať naším životným partnerom či partnerkou. Ale prečo počas života pociťujeme túto príťažlivosť aj k niekoľkým ľuďom a niekedy dokonca v tom istom čase? Prečo tí životní partneri neostávajú s nami do konca nášho života? Ja ponúkam iný typ rozprávky. Príťažlivá sila je tu preto, aby nasmerovala našu pozornosť na určitého človeka. To áno. Ale nemusí vždy ísť o partnerský a ešte k tomu doživotný vzťah. Či bude partnerský, zistíme ešte na začiatku vzťahu – ak si na to dáme dosť času to zistiť a či bude doživotný, to zistíme na konci nášho života, lebo ako život sám aj vzťah je cesta a nie je cieľ.

Rozvážny vzťah
Ako teda zistiť, či ide o partnerský alebo iný vzťah s človekom, ku ktorému nás to priťahuje? Na Univerzite vedomého života (UVŽ) veríme, že každý rozvážny vzťah má tri etapy. Každá etapa je veľmi dôležitá a jej správne uchopenie je podkladom pre správne uchopenie nasledujúcej etapy. Prvou etapou je ladenie. V ladení sa s osobou, s ktorou sa priťahujeme, spoznávame a zisťujeme o sebe čo najviac informácií. Kľúčom k úspešnému ladeniu je pravdivosť, to jest vyjadrovanie toho, čo cítime. V zaľúbení máme totiž tendenciu byť tou najkrajšou predstavou seba samého a zaprieť aj to, kým naozaj sme a čo naozaj chceme. Čím úprimnejší budeme v ladení, tým presnejšie zistíme, do akého vzťahu vlastne chceme s týmto človekom vstúpiť. V ladení môžeme stále bez mihnutia oka cuknúť, odmietnuť, rozmyslieť si to a povedať nie. Ladenie je etapa, kde by sme mali zistiť, či tento človek má byť mojím partnerom/kou, otcom či matkou mojich detí, alebo len spolutvorcom projektu, pre ktorý nás to pritiahlo. Užitočné sú tri otázky vedomej priazne, ktoré nám rysujúci sa vzťah ľahko odhalia.

Sympatia
V prípade, ak sila ťahu nasmerovala moju pozornosť na osobnosť, ktorej prejav sa mi páči, je dobré pre mňa zistiť, čo presne na tejto osobe obdivujem. Ak moje skúmanie prehĺbim, zistím, že ide o nejakú vlastnosť, cnosť alebo pocit. Možno sa mi prvotne na dotyčnej osobe páči úsmev, pokojný hlas alebo drahý šperk, ktorým sa krášli. Za tým ale môžem ešte objaviť cnosť, ktorú v tom úsmeve, pokojnom hlase či nosení drahého šperku ja sama vnímam. V prípade úsmevu to môže byť napríklad priateľskosť, v prípade pokojného hlasu je to pre mňa vznešenosť a v prípade šperku napríklad sebavedomie. A to je to, čo ma naozaj priťahuje, skrytá cnosť, ktorú vidím v prejave mne sympatickej osoby. Potom je už len dôležité zistiť, ako si cnosť, ktorá ma na osobe pritiahla, rozvinúť. Lebo to, že semienko tejto cnosti mám už v sebe, je dôvodom, prečo ma na mojom vzore pritiahla a cez sympatiu sa pýta rozvinúť u mňa. Nemusím sa preto siliť do rovnakých úsmevov, pokojného hlasu alebo si kupovať rovnaký šperk. Musím zistiť, aká je moja cesta byť a zažívať cez moju osobu priateľskosť, vznešenosť či sebavedomie.

Pochvala
Niekedy sme predmetom príťažlivosti my. Prejavuje sa to tak, že nás ľudia chvália. Na pochvalu často reagujeme hodením ruky: „Ale to nič nie je!“, podhodnotením: „Veď to vie každý malý školák!“ či odmietnutím: „Prestaň už s tým!“ Ale aj s pochvalou je dôležité naučiť sa pracovať, lebo pochvala prichádza opäť ako informácia pre náš posun a rast. Opäť, dôležité je dozvedieť sa merateľne, čo presne sa okoliu na nás páči a potom spôsob, ako môžeme pochválenú cnosť, zručnosť alebo dar rozviť a ako s nimi naložiť v prospech nás a celku. Na to nám môžu pomôcť aj tri otázky vedomej priazne, ktoré učíme na Univerzite vedomého života.