Veľa ľudí chce niečo zmeniť, ale to nie je možné, lebo skoro všetky myšlienky, ktoré nám denne prechádzajú hlavou, sú spojené s minulosťou. Mozog je zásobáreň našej minulosti a naše frekvencie sú plné spomienok. Vstaneme ráno o 7:30, pijeme kávu o 8:00 a odchádzame do práce… Ideme tou istou ulicou, na tú istú adresu. Čo tým chcem naznačiť? Že všetko robíme automaticky a potom sa často pozastavíme nad myšlienkou: KEDY sa to konečne zmení?
Nečakajte na zázrak, ale konajte a začnite teraz. Nečakajte na to, že vám dá odpoveď na otázky niekto iný, keď máte tú odpoveď nájsť vy. Nové myšlienky a predstavy vyvolávajú nové emócie a cez nové emócie dôjde k evolúcii. Vaše nové JA sa začne rozvíjať, dostanete novú FREKVENCIU a do vašej životnej cesty prídu nové možnosti.
Základom je opustiť nízke frekvencie, ktoré vás držia v stave KÓMY. Tak vnímam aj obdobie, v ktorom sa práve nachádzame. S pomocou úžasnej psychologickej zbrane s názvom STRACH je možné držať ľudstvo v nízkych frekvenciách, a tým je možné manipulovať a prezentovať realitu v úplne inom svetle – robí nás to slepými. V nízkych frekvenciách nie sme schopní dobiť si energiu, nemáme chuť a silu použiť to najdrahšie, čo nám život dal – intuíciu.
Narodenie nového človeka a vytiahnutie zo stavu KÓMY je možné, ak vytvoríme novú víziu. Často sa stretávam s pacientmi, ktorí majú všetko, čo je potrebné k životu, ale nie sú šťastní. Položte si otázku, čo by vás urobilo šťastným, čo by ste si želali, čo sa vám doteraz nesplnilo… a potom sa zamyslite nad tým, ako je možné, že to neprišlo do vašej cesty. Jednoducho, pokúsim sa to vysvetliť. Predstavte si, že vesmír je prijímač informácií a počúva len to, čo vysielate. Ak máte určitú predstavu či sen, vytvorte si víziu, v ktorej precítite, či je to správna cesta, a verte, že ak túto víziu nezradíte, dostanete do vášho života všetko potrebné na vytvorenie.
To isté platí o zdraví. Ak budete mať dennodenne strach, že ochoriete, v skutočnosti si denne chorobu privolávate, lebo vesmír vníma len informáciu, ktorú posielate – a tou je choroba. Ak sa cítite zle a chcete si zlepšiť náladu, idete napríklad do obchodu a kúpite si niečo pekné na seba alebo sa idete najesť do reštaurácie, kde si objednáte vaše obľúbené jedlo. Tým si zvýšite frekvenciu a dostanete silu pre niečo nové. Prečo to tak detailne opisujem? Aby sme si uvedomili, že naše myslenie a vysoká frekvencia sú tie najsilnejšie nástroje, ktoré sa len musíme naučiť používať.
K dosiahnutiu šťastia je potrebné vedieť a hlavne akceptovať to, že život nie je vždy prechádzka ružovým rajom, ale aj cesta plná tŕňov. Následné zranenia, ktoré sa uložia v duši, majú veľkú úlohu, lebo práve tie formujú našu karmickú cestu. To znamená, že ako prijímame náš život a prekážky s ním spojené. Necháme sa stiahnuť do prúdu bolesti a zloby, kde vytvárame vedome pozíciu obete, v ktorej ostaneme visieť celý život? Alebo sa rozhodneme prijať našu cestu vývoja a tak opustíme stav, v ktorom sme? Pri tomto rozhodnutí nám prestane karma vstupovať do života.
Karma je stav, v ktorom sa nám opätovne opakujú rovnaké deje, až kým to nepochopíme. Nemali by sme negatívne aspekty ignorovať, lebo tým podvedome brzdíme správny rozvoj duše, klameme vlastné telo a manipulujeme seba samého. Všetky obavy a starosti začínajú existovať v momente, keď si ich vytvoríme v myšlienkach.
Ak sa nachádzame v situácii, ktorú nevieme vyriešiť, je najlepšie pustiť strach – lebo strach je len stav – a vnímať len moment, v ktorom sme TU a TERAZ. Nechať všetko prísť vo viere v seba samého. Tým sa spomalí frekvencia myšlienky, ktorá je pri strese či agresii rýchla a často spôsobí, že situácia dopadne úplne inak, ako sme si želali, lebo dominancia nášho myslenia už doriešila PROBLÉM sama.
Pocity ako hnev, strach a agresia nám ukazujú len vedomé témy a miesta v živote, ktoré sú našou slabou stránkou, miesta, kde nechceme niečo vidieť a nechceme riešiť. Tak s vami komunikuje duša, že vám vyvoláva stavy, a POZOR, ak ich budete naďalej ignorovať, blokne sa celý energetický systém a vznikne choroba.
Ľudstvo má problém akceptovať tieto stavy a zo strachu ich prijatia sa stáva často slepé a prijíma situácie, ktoré prinášajú ľahšie riešenie. Chuť niečo zmeniť a odhodlanie pozrieť sa do vlastnej duše s úprimným pohľadom – na to treba odvahu. Verím, že veľa ľudí touto cestou dosiahne zobudenie vnútorného JA a uvidí svet úplne inými očami, bez prítomnosti strachu.
Kde začína strach vstupovať do nášho života?
Už v ranom detstve. Opíšem pár svojich vnútorných myšlienok a uvediem pár príkladov, ako vnímam dušu človeka a kde začína formovanie nášho vnútorného JA. Veľa ľudí opisuje svoj vlastný domov ako miesto bezpečia a lásky. Vlastný domov ako opis vnútorného vnímania vlastnej duše prirovnávam k malému domčeku, ktorý sme začali stavať už v skorom detstve. Pre mnohých sú to láskyplní rodičia, ktorí pomáhajú pri stavaní základov, ale pre niektorých je toto obdobie spojené s bolestivými zážitkami. V tom prípade sa stáva tento malý domček miestom, ktoré je prepojené s bolesťou, čo spôsobuje, že sa tam neradi vraciame, lebo sa tam necítime v istote.
Tento domček je naše srdce, naša duša a pre niektorých je bolestivou spomienkou – zlomeným srdcom.
V tom prípade sa stane toto miesto úložiskom tajomstiev a aj dôvodom, prečo do domčeka nikoho nevpustíme, zo strachu, že nás budú iní tiež tak nenávidieť, ako sa nenávidíme my vnútorne. Každý jeden z nás má svoj príbeh a všetko má svoj dôvod. Cez tieto zážitky sa učíme cítiť a viac rozumieť ceste, ktorú sme si zvolili. Neexistuje život bez bolesti.
Uvediem pár príkladov: „Ľudí som zraňoval vedome ako výsledok toho, že som v detstve nemal tú moc byť silným.“ Správanie tohto pacienta je výsledok bolesti, ktorá sa v detstve nahromadila a v dospelosti vznikla závislosť na autorite.
Príklad ďalšieho pacienta: Otec vedome narušil vnútorný domček chlapca a chlapec tak nevedome prebral postavenie otca a urobil to isté svojmu dieťaťu – lebo to inak nepoznal.
Ak sa chceme naozaj spoznať, musíme sa vrátiť do domčeka, nájsť mier a odpustenie. Je to ťažký a bolestivý proces. Ak sa budeme snažiť byť celý život niekým iným, bude náš život komplikovaný. Tiež som udržiavala bolesť a klamstvá v hlbokom tieni srdca, lebo som mala strach, že pri pokuse ich pustiť stratím moc nad sebou. Pustiť bolesť znamená otvoriť sa bolesti, ktorá nás objíme. Môžeme dostať pocit, že sa udusíme, čo je, mimochodom, opis panického stavu a dôvod jeho vzniku.
Odpoveďou je, že si musíme konečne veriť a pustiť kontrolu, lebo kontrola je častým dôvodom cukrovky či bolesti v bedrových kostiach. Myslíte si, že držanie tajomstiev nás posilní? Práve naopak, zožiera nás to z vnútra a oslabuje imunitný systém.
Ak nepustíme nenávisť a zlosť, postavíme okolo nášho malého domčeka fasádu, tým nie sme schopní nič pustiť a nič prijať. Cítime sa silní, lebo nevnímame city. Komunikácia medzi egom a dušou po čase zamrzne, čo spôsobí stav depresie, lebo nič necítime a tak nič nebolí.
Ako vzniká stav obete?
„Nenávidela som svoj domček a postavila som fasádu, lebo ju môžem natrieť rôznymi farbami. Farbu zvolím podľa toho, ako sa iným ľuďom páči, lebo sa mením podľa potreby publika. Nežila som z vnútra von, žila som z vonka do vnútra. Mala som pocit, bola som presvedčená, že keď to urobím tak, ako iní žiadajú, budem perfektná žena.“
Je dôležité pochopiť, že vyliečenie duše nájdeme iba vtedy, keď sa stane náš domček miestom pokoja, viery a istoty.
Nikdy nie je neskoro niečo zmeniť. Práve táto téma je dôvod, prečo som začala vyučovať energetickú anatómiu. V každej blokáde je skrytá téma, ktorá nás ťahá do minulosti. Je čas prestať sa súdiť a analyzovať rozhodnutia, ktoré sme spravili. Nikto z nás nie je perfektný. Pokúsme sa aj v tejto dobe ostať v tele a spomaliť, lebo práve v tomto období máme možnosť spoznať skryté témy a strachy, ktoré sme doteraz nevnímali.
Rada vás podporím pomocou absolvovania mojich seminárov či osobných sedení. Ak máte vnútorné želanie stať sa lektorom, pozývam vás absolvovať AGAPE TECHNIK – Akadémiu energetickej medicíny & fyzickej medicíny. Ak máte záujem o viac informácií, kontaktujte ma prostredníctvom e-mailu tatiana.petronczki@outlook.com.
S láskou, Tatiana
Tatiana Petronczki
