A sme opäť pri dvojkách, a to až do takej miery, že ich v dátumoch bez jednotky iba s nulami viac už naša generácia nezažije. 22. 2. 2022 – čo to bude znamenať… a bude to vôbec čosi znamenať? Ale áno. Bude! Vždy to čosi znamená. Faktom totiž je, že všetci vieme, a zduplikujem toto spojenie – že intuitívne naozaj všetci cítime, čo nám pomáha a čo nám nepomáha dostať sa tam, kam hovoríme, že ísť chceme. Mier, harmónia, šťastie.
Máme v sebe kompas, ktorý nás týmto smerom vedie a dokonca nám k nemu bolo pridané aj nejaké „zariadenie“, ktoré posudzuje naše možnosti a doplnili nám aj navigačný systém v podobe intuície či, nazvime to, tušenia. No dnes spokojne toto volajme vnútorným pocitom istoty, na ktorý sa spoliehať rozhodne dá a určite aj oplatí.
Napriek tomu sa pohybujeme v kruhu. Veľmi zvláštnom kruhu existencie ľudstva, kedy sa na jednotlivé jeho body nechceme pozerať opakovane a pritom inak… Preto ich opakovane prežívame. Avšak čosi tu predsa len je.
Mnohí z nás už dnes chápu, prečo sú a konajú, ako konajú. A pokiaľ to treba, označme tieto chápania inak. Hovorme, že sme poslovia. Lebo to, čo hovoríme, ako žijeme a čo robíme, vždy posolstvom je. Dávame totiž ľuďom informáciu o živote. My rezonujeme a v súlade s tým aj vibrujeme… a stáva sa často, že okolie v hľadaní napodobňuje. Všetko začína v nás. My sme okolie… a my sme prvá kocka domina. Ak spadneme prví, spadnú všetky kocky domina.
Dosť veľa čítavam a často sa mi stáva, že mi pamäť zobrazuje celé citáty, ktoré dokonale pasujú na isté situácie, reakcie alebo rozhodnutia. Viete, čo ma, milí priatelia, už dlhšiu dobu takmer prenasleduje? Je to pár riadkov o hľadaní učiteľa… toho učiteľa, čo máme v sebe. Najvyššieho. A ten citát znie: „Tí najvyšší medzi vami budú rozpoznateľní, lebo budú vašimi služobníkmi.“ Prečo to tak bude?
Pre zachovanie existencie ľudstva, ktoré práve opakuje jeden z dôležitých bodov spomínaného kruhu. Je čas sa naň pozrieť inak. Sme na tento pohľad veľmi dokonale pripravení. O tom, či sa v danej chvíli pozrieť rozhodneme, však skutočne premýšľame sami. A tu pripomeniem z úvodu ten kompas v nás a našu dôveru vo vlastný vnútorný pocit istoty. Priatelia, naozaj rastie počet ľudí, ktorí začínajú chápať, že ich staré názory nefungujú a dokážu nahlas povedať, že musí existovať iná cesta. Počet týchto ľudí začína dosahovať tzv. ,,kritické“ množstvo a v spomenutom kruhu existencie sme v bode jedinej kocky domina, ktorá môže dať do pohybu všetky ostatné. O tom, že stačí malé percento ľudí, ktorí sú ochotní stať sa prvou kockou, už niet pochýb. Premýšľajme, klaďme si otázky a pýtajme sa, či sme toto naozaj my! Musíme to urobiť, lebo to dlžíme sami sebe a priatelia – BUDE TO ČOSI ZNAMENAŤ!
Erika Lamperová
