text: DagmaRA Sarita Poliaková, Vladimír Červenák, www.advaita.sk

Keď sa objaví otázka, prichádza aj odpoveď. Niekedy ju dostaneme hneď zo svojho vnútra, inokedy odpoveď potrebujeme počuť od iného človeka. Prečo? Napríklad aj pre to, aby sme si cez jeho slová, jeho pomenovania a výrazy uvedomili to, čo vieme. Alebo nám poodkryje ďalší rozmer toho, čo potrebujeme vedieť. A tak sme si pýtali odpovede od etikoterapeuta:

V chorobe si uvedomujeme obmedzenosť fyzického tela a často potom prichádza nespokojnosť. Duch je však neobmedzený…

Vladimír Červenák: … a to je zmyslom choroby. Cítime sa v tele obmedzení, aby sme sa otočili do vnútorného priestoru, aby sme vôbec vnútorný priestor objavili v sebe. Objavili ho bez učiteľa, bez gurua, bez majstra, bez toho, aby ťa niekto v kláštore viedol postupne. Tvoj vnútorný majster sa v chorobe  prejaví a ak ho vnímaš, učí ťa. Vtedy vidíš, že si síce vo fyzickom svete obmedzená, ale ak sa otočíš dovnútra, si slobodná bez ohľadu na to, čo sa deje vonku. A že sa niekedy cítiš v chorobe ako na smrteľnej posteli? To je výborné, máš fantastickú príležitosť. Ľahni si a zomri, lebo keď zomrieš, kým zomrieš, tak nezomrieš, keď zomrieš. Nechaj zomrieť to, čo nie si a nikdy si ani nebola.

Príbeh: majster dal svojmu žiakovi otázku – aký zvuk vydáva jedna tlieskajúca ruka. Žiak hľadal odpoveď, meditoval nad otázkou, rozmýšľal, aký zvuk teda vydáva jedna tlieskajúca ruka? Existuje správna odpoveď? Keďže žiak žiadnu odpoveď nenašiel, majster mu povedal – keď nevieš, tak radšej zomri. Tak žiak zomrel: hodil sa na zem, ležal na nej a majster sa pýta – našiel si odpoveď? Žiak – nie. Majster – ako môžeš rozprávať, keď si zomrel? Musíš zomrieť nie telesne, nie fyzicky, ale zomrie mysle. Zomrie myseľ, a vtedy príde zvuk jednej tlieskajúcej ruky. Nehľadaj príčinu  zvuku. Zvuk je ÓM. 

Vladimír Červenák: Krásny príbeh. Keď mu porozumieš a vieš už, ako tlieska jedna tlieskajúca ruka, tak si mŕtvy. Zmizneš, ale si tam. To je prechod bránou.

Často používaš slovo sanga, pod ktorým rozumiem dobré spoločenstvo ľudí, ktorí majú rovnaké naladenie, rovnaký zámer. Prečo je dôležité mať svoju sangu, byť v sange?

Vladimír Červenák: Sanga je záchranné koleso pred nevedomosťou, ktorá je príčinou utrpenia. A utrpenie je peklo, sanga je  záchranou pred utrpením. Záchranou pred peklom. Je to záchranný čln na Titaniku, ktorým sa môžeme dostať cez oceán nevedomosti na Noemovú archu a do svetla. Sanga, prvý tvoj klenot. Súčasťou sangy sa stávaš, keď chceš rozvinúť dharmu, keď chceš rozpoznať zákony a zákonitosti, porozumieť im a praktizovať ich. Nielen ich vedieť sám pre seba, ale ich aj praktizovať, byť ochotný ich uvádzať do praxe. Tak sa môžeme inšpirovať. Vzájomne sa učiť jeden od druhého a sme si svetlami, učiteľmi navzájom. To vedie  k vyslobodeniu, prebudeniu. Budha znamená prebudený. Sanga, dharma a budha sú tri klenoty, ktoré máme každý v sebe. Keď  hlušinu matrixu odstránime, tak k nim dôjdeme. Ak si na ceste za týmito klenotmi, tak je isté, že k nim aj prídeš. Na pochybnosti nie je dôvod. A tempo zvoľ správne. Čím menej tlačíme na to, aby sme ich dosiahli rýchlo, tým skôr k nim prídeme.  Je to paradox. Čím rýchlejšie chceme byť v cieli, tým viac sa od neho vzďaľujeme. Čím menej tlačíme, tým bližšie sme cieľu.

Niekedy, keď nejakej situácii naplno dôverujem, prídu pochybnosti, či to nie je zľahčovanie, naivita. Na druhej strane si však uvedomujem, že pochybnosti sú háčikom, ktorý ma vytrháva z dôvery. Čo s tým?

Vladimír Červenák: Najmä treba vedieť, že aj za malinkým háčikom pochybností je  vždy strach. Vždy za takýmto háčikom máš strach. Zo strachu pochybnosť príde. Spochybnenie je vždy strach a za čím je strach, je to priestor nedôvery. Cesta do pekla. Často to naozaj začína drobným, malinkým háčikom pochybností, ale je to snehová guľa, ktorá sa začne nabaľovať. Keď sú potom už obrovské pochybnosti, príde aj obrovská bezmocnosť. Majstrovstvo je v  rozpoznaní rozpoznať háčik pochybnosti. Kedy aký háčik sa objaví a či sa ty naň chytíš, alebo nechytíš ako rybka. Či ten červíček na háčiku je taký lákavý, že ťa pritiahne. Buď skočíš naň, alebo ho necháš tak a ideš ďalej. Netreba s háčikom bojovať, len si plávaj ďalej. Červíčkovia na háčikoch nie sú vhodnou potravou. Živiť sa pochybnosťami nerobí totiž dobre tráviacemu traktu. 

Prečo je dôležité praktizovať ranný rituál – modlitbu, stíšenie, meditáciu – vedome?

Vladimír Červenák: … lebo ťa správne pripraví na nový deň, nový život. Podstatné však je zostať vedomý počas celého ranného rituálu. Nie že musíš modlitbu vydržať a myseľ ti už beží za bohviečím. V rannom rituáli sú klenoty od samého začiatku, ako otvoríš oči, lebo si v priestore spojenia. Si ešte v alfa hladine. Nič nekomentuj, uvoľni sa, medituj. Vyprázdni myseľ, buď tu a teraz. Ešte je veľmi dobré, ak si urobíš hoo ponopono na vlastné srdce. Na svoje srdiečko, aby si si sám sebe odpustil všetky zavretia srdca. Srdce sa ti otvorí. 

Kto som? Som telo? Som svoje myšlienky? Kto som? 

Vladimír Červenák: Kto som? Choď po odpoveď viac do nadhľadu. Staň sa sokolom, ktorý má nadhľad a vidí celok. Pri horizontálnom pohľade nemáš nadhľad, si v realite ako utopená. Ak žiješ bežný život v horizontálnej rovine, žiješ ho len v jednej sfére. Poď nahor. Vertikálna rovina znamená, že máš nadhľad, že z poschodia vyššie nazeráš na nižšie poschodie. Potom je ešte tretí rozmer, kde vedomie si uvedomuje, že je vedomie, že horizontálne a vertikálne je priemet vedomia. Že vedomie premieta seba do vertikálnej a horizontálnej roviny. To je všetko ilúzia. Keď máš diagonálu cez srdce, vidíš 5D obraz. Všimla si si, že sa zatiaľ bavíme o kríži, o jeho horizontálnej a vertikálnej časti. Čiže horizont je to, keď si utopená v realite, keď žiješ matrixovú realitu. Ty si Mária Mrkvičková, si dcéra, sestra, manželka atď. Potom ideš do nadhľadu, to je kríž,  Kristov pohľad zvnútra. Kríž tu bol v pradávnych, predkresťanských časoch a kresťanstvo ho prebralo. Veľmi často sme si ho spájali so slovom utrpenie. Žijeme v dualite, v ilúzii a priestore odporu, tak dôsledkom je vždy utrpenie, ukrižovanie. Čo znamená ukrižovanie?  Odovzdať ego na kríž. Ego na ňom malo zostať pribité. Kristus vystúpil do neba. Kristus nemôže byť ukrižovaný. Ježiš bol ukrižovaný, jeho sluha. To dočasné, čo sa mení neustále, to môže byť pribité na kríži a môže trpieť. Ale kríž, ako mystický symbol je symbol schopnosti vidieť veci z nadhľadu, pozrieť sa zhora.

Ďakujem. Rastieme spolu.